Utorok, 20. november, 2018

Hlboké - obec, kde sa písali dejiny

V tomto roku si pripomíname 200. výročie narodenia Jozefa Miloslava Hurbana.

Evanjelický kostol v Hlbokom (Zdroj: OBEC HLBOKÉ)

HLBOKÉ. Fara v záhorskej obci Hlboké bola 16. júla 1843 svedkom významnej udalosti našich dejín. V tento deň sa tu stretli Štúr Hurban a Hodža, aby tu prerokovali podobu spisovnej slovenčiny ako oficiálneho jazyka Slovákov. Štúrovci boli predstavitelia vtedy mladej generácie evanjelických vzdelancov.

V Hlbokom na Hurbana nezabudli

O podobe spisovnej slovenčiny sa rokovalo v Hlbokom

Prečítajte si tiež: Rok Jozefa Miloslava Hurbana ukončí slávnosť v Hlbokom

Uzákonenie spisovnej slovenčiny malo byť dôkazom, že Slováci sú plnohodnotný národ. Aj keď už v roku 1787 kodifikoval spisovnú slovenčinu Anton Bernolák, medzi obyvateľmi sa neujala.

Vychádzala zo západoslovenského nárečia, ktoré bolo pre zvyšok Slovákov príliš vzdialené. Štúrovci sa opierali o stredoslovenské nárečie, ktoré používala najväčšia časť obyvateľov dnešného Slovenska a zároveň bola najzrozumiteľnejšia.

Požehnanie k tomuto kroku získali aj od jedného z najväčších bernolákovských básnikov Jána Hollého, ktorý starobu trávil na fare v neďalekej Dobrej Vode.

Jozef Miloslav Hurban sa narodil v rodine evanjelického farára Pavla Hurbana a jeho manželky Anny, rodenej Vorosovej. Základné vzdelanie získal u otca a od roku 1826 pokračoval v mestskej škole v Trenčíne. V rokoch 1830 – 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom, ktorý v ňom prebudil vlastenecké cítenie. V roku 1840 ho vysvätili za kňaza a ako kaplán začal pôsobiť v Brezovej pod Bradlom, od roku 1843 bol farárom v Hlbokom. V roku 1848 sa stal vedúcou osobnosťou v Slovenskom povstaní a z jeho regionálneho programu vychádzali Žiadosti slovenského národa, ktoré v roku 1848 predstavili v Liptovskom Mikuláši.

Obyvatelia Hlbokého si Hurbana pripomínajú dodnes

Hurban bol významným publicistom, prispieval do niekoľkých periodik. Spomeňme aspoň Slovenské národné noviny, Orol tatranský, či almanach Nitra, ktorý vydával od roku 1842. Jeho tvorba sa dotýkala, ako inak, života na Slovensku. Samozrejme po ňom zostalo aj bohaté literárne dielo.

Napriek nevôli Štúra sa oženil s Annou Jurkovičovou a mali spolu deväť detí, medzi nimi aj spisovateľa Svetozára Hurbana - Vajanského.

Hurban zomrel v Hlbokom v roku 1888, po jeho smrti sa obyvatelia obce vyzbierali na jeho pomník, ktorý dokončili v roku 1892. Hneď po tom však uhorské úrady zakázali vstup k pomníku, a to dokonca aj jeho najbližším. V roku 1948 jeho telesné pozostatky preniesli do novej mohyly, ktorú postavili podľa návrhu Dušana Jurkoviča. Obyvatelia Hlbokého si dodnes uctievajú jeho pamiatku. Jeho pôsobenie v Hlbokom, pripomína pamätná izba a stretnutie ku kodifikácii spisovnej slovenčiny pamätná tabuľa.