Štvrtok, 20. september, 2018

Predstavujeme ďalšiu obec: Veľké Leváre

Veľké Leváre majú 60 ulíc a žiadna nemá meno.

Kostol je pýchou obce (Zdroj: eZáhorie)

V blízkosti hraníc s Rakúskom, pár kilometrov od Malaciek, leží obec Veľké Leváre. Jedným z unikátov dediny je habánska osada, ktorá by nevznikla, ak by ich nevyhnali z územia dnešného Švajčiarska. Habáni sú známi svojou jedinečnou architektúrou.

Poloha a ráz

Obec leží na Záhorskej rovine v nadmorskej výške 170 metrov nad morom. Prírodné bohatstvo obce je rozmanité. Jej rovinný povrch tvoria mladšie treťohorné íly a piesky s nánosmi štvrtohorných nivných uloženín, naviatych pieskov a štrkopieskov. V pôdach chotára sa nachádzajú menšie náleziská rašeliny. Obcou preteká priezračná rieka Rudava, v ktorej nájdete až 36 druhov rýb. V západnej časti tvorí hranicu rieka Morava. Na severe sa nachádza Štátna prírodná rezervácia Abrod. Vo východnej časti chotára sú krásne hlboké borovicové lesy s početným výskytom lovnej zveri aj bohatstvom jedlých húb. V obci sa taktiež nachádza chránené hniezdisko husi veľkej.

No ad for you
(zdroj: levare)

Súčasnosť

Dnes v obci žije približne 3600 obyvateľov na rozlohe 4810 hektárov. Farbami obce sú biela a modrá. V erbe sa nachádza dvojvežový levársky kostol. Obec má v súčasnosti takmer 60 ulíc, z ktorých ani jedna nebola pomenovaná. Obyvatelia majú zabezpečený v dedine takmer úplný komfort. Nachádzajú sa tu predajne potravín aj iného tovaru, reštaurácie, benzínka, autoopravovňa, banka s bankomatom, lekárne, ambulancie lekárov, pošta, telocvičňa, knižnica, materská aj základná škola. Je tu taktiež vybudovaný vodovod, zavedený plyn a kanalizácia pripojená na čističku odpadových vôd.

História

Prvé náznaky osídlenia územia obce boli už v neolite a taktiež patrila aj do Veľkej Moravy. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1377 pod názvom Noglew. Táto písomná zmienka však nie je svedectvom vzniku, je len najstarším písomným potvrdením. Existovala už oveľa skôr. Obec bola významným obchodným uzlom. Známa bola ako osada lukostrelcov, ako sa uvádza aj v listinách. Práve oni strážili pohraničnú pevnosť. Obyvatelia obce boli zväčša remeselníci. Vytvorili tu 10 remeselných cechov. Práve štatút križovatky obchodných ciest spôsobil, že sa tu stretlo mnoho kultúr a národov. Najprv to boli chorvátski kolonisti a neskôr na pozvanie levárskeho pána Jána Bernarda prišli habáni – zvaní aj huterskí bratia, anabaptisti či novokrstenci. Habánsky dvor neustále rástol. Neskôr sa asimiloval s domácim obyvateľstvom. V 18. storočí boli Veľké Leváre rozvíjané ako zemepanské mestečko s jarmočným a trhovým právom. V obci sa nachádzal pivovar, pálenica, parný mlyn aj tehelňa. Obyvatelia sa preslávili ako výborní pernikári. Habánska architektúra má v obci svoje dôležité miesto aj dnes.
Názov obce sa vyvíjal spolu s názvom obce Malé Leváre. Prešiel vplyvmi mnohých krajín a jazykov. No jeho zmysel ostáva stále rovnaký.

Farský kostol je pýchou obce

Je zasvätený menu Panny Márie a jeho stavba trvala štyri roky. Dal ho postaviť viedenský kardinál a arcibiskup Žigmund Kolonič. Je postavený v barokovom slohu. Jeho dĺžka činí 44 metrov, vysoký je 23 metrov a široký 16 metrov. Kapacita je približne 3000 osôb. Kostol bol počas 2. svetovej vojny vážne poškodený, ale následne opravený. Naposledy bol kostol upravovaný v roku 2003.

Habánske domy

Na juhozápadnom okraji obce sa nachádza pamiatková rezervácia. Tvorí ju 22 pôvodných ľudových viacpodlažných stavieb, ktoré boli vybudované počas 17. až 19. storočia. Stavby boli organizované do štvorcového námestia. Habáni majú svoje múzeum v Izerovom dome. Títo remeselníci, vyhnaní zo Švajčiarska, založili na našom území sídla s osobitou architektúrou. Habánsky dvor vo Veľkých Levároch bol v roku 1981 vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Väčšina stále stojí v nezmenenej podobe. Fasády boli síce obnovené a slamené krytiny nahradené novými, no ráz sa nezmenil.

Habáni

Mnoho ľudí si myslí, že Habáni sú súčasťou tradičnej slovenskej kultúry. Nie je to celkom pravda. Súčasť slovenskej kultúry sú, ale stali sa ňou až v 16. storočí, keď boli vyhnaní z územia vtedajšieho Švajčiarska. Habáni je názov novo-krstenských skupín z Nemecka, ktoré žili v novoveku na južnej Morave. Tu sa usadili najmä v obci Sobotište. Ďalej to boli Veľké Leváre či Brodské.

Kaštieľ

Barokový kaštieľ v obci je ako vystrihnutý z filmov. Pochádza z roku 1723. Jeho súčasťou je aj rozsiahly anglický park so vzácnymi drevinami, pavilónmi a sochami alegorických postáv. Kaštieľ slúžil pred vojnou ako psychiatrická liečebňa, ešte v nedávnej minulosti bolo toto miesto stále využívané ako zdravotné stredisko. Dnes však táto krásna budova – vzácna kultúrna pamiatka, pomaly chátra.

kaštieľ (zdroj: enviropark)

Pranier
Pranier, inak zvaný stĺp hanby, pochádza zo začiatku 18. storočia. Toto miesto slúžilo na trestanie a verejné pokarhanie za krádeže či menšie priestupky. Na vrchole stĺpa je ruka, ktorá drží meč a kopiju – symboly hrdelného práva. O vykonávaní tohto práva svedčí aj názov miestnej časti obce – Šibeničný vŕšok.

No ad for you