Pravidelní návštevníci mestských podujatí ich však skôr poznajú v starej zostave.
SENICA. Po avizovanom rozpade v roku 2015 sa vrátili späť na koncertné pódia na jar 2016. Ale takmer úplne v inej zostave: Daniel Chropúvka – bicie, Rasťo Nečas – gitara, Igor Ričány – klávesy, Ľuboš Tomaško – basa. Z pôvodnej formácie ostal len spevák a gitarista Matúš Klena.
O plánoch, novinkách, hudobnom živote v Senici ale aj personálnych zmenách porozprávali pre MY týždenník pre Záhorie Igor a Matúš.
Pre mnohých, ktorí navštevujú kultúrne a hudobné podujatia v Senici a okolí určite nie ste neznámou, no dokázali by ste sa predstaviť ľuďom ktorí vás ešte celkom nepoznajú?
Matúš: Keď hráme koncert na domácej pôde a okolí tak samozrejme, že tu nás už poznajú. Stáva sa, že chodíme aj na vzdialenejšie miesta a tým pádom sme neznáma kapela. Myslím, že predstaviť sa niekde ako nováčik má svoje čaro a je o to krajšie, ak počujeme pozitívne ohlasy.
Igor: Pre tých, ktorí nás nepoznajú, tvoríme hudbu nám dostupnú a zrozumiteľnú pre široké spektrum ľudí. Sú v nej slovenské texty a odkazy na bežné problémy a záujmy, ako sú ženy, láska, akcie s priateľmi. Zišli sme sa ako barová partia (smiech), každopádne to zameranie je spoločné, no každý sme orientovaný trochu inak. Ale rock’n’roll nás veľmi baví, plus zopár prvkov funku v gitarách a purple v klávesoch.
Pýta sa otázka: Veľa slovenských kapiel tvorí v anglickom jazyku. Vy ste sa rozhodli pre slovenčinu, ktorá je na spev aj textovanie podľa mnohých hudobníkov ťažšia. Prečo?
Igor: Slovenčina je náročnejšia a hlavne je ťažšie zostaviť spevovú linku, keďže v slovenčine musíme použiť povestné rytmické krátenie. My robíme muziku pre nás a pre všetkých a chceme aby rozumeli tomu, o čom spievame a nie aby si predkladali texty. A tiež je pravda, že nie sme ani žiadny angličtinári. (smiech)
Ako vznikajú vaše texty a pesničky? Je to spontánne, či skôr si sadnete, že ideme teraz robiť „song“?
Igor: Nikdy text nerobíme spolu. Pár textov zostalo z pôvodnej zostavy a zvyšné spravil Matúš a ja. Nie je dobre, aby na texte pracovalo viac ľudí, tá myšlienka by mala ísť od jedného autora. Texty vznikajú väčšinou po nejakej situácii, ktorá je aj odzrkadlená v texte.
Vo vašom koncertnom repertoári sa nachádza aj cover verzia od jazzmana Petra Lipu. Prečo práve on?
Igor : Hráme Lipu, ale nehráme jazz. Vybrali sme si od neho nám najbližšiu skladbu, ktorá vlastne nie je jeho. Tvorca je Janka Kozákova a kapela Mukadato. Lipa tú pesničku iba naspieval.
Aké sú vaše hudobné méty? Čo by bolo pre vás hudobným zadosťučinením s kapelou?
Igor: Zatiaľ nemáme vysnívaný festival alebo natočenie albumov. Čo chceme? Hlavne hrať menšie „rodinné“ festivaly, klubové akcie, spoznávať sa s muzikantmi z iných skupín. Keď toto zvládneme a všetko si ujasníme, tak by sme chceli skúsiť nejaký singel, neskôr možno aj album, ale nie je to hlavná ambícia.
Matúš: Chceme hrať, hrať a hrať. Za každú jednu možnosť, ktorá príde, budeme vďační.
Veľa slovenských kapiel vzniká a zaniká doslova v priebehu pár mesiacov, málokto má šancu presadiť sa, nájsť si fanúšikov a fungovať, alebo vôbec živiť sa hudbou. V čom je tento problém ?
Igor: Je to pravda. Kapela si musí určiť, čo od seba očakáva. Mnohé nové kapely si myslia, že začnú hrať a všetci sa z nich „pototo“, budú mať veľa koncertov, tak to ale proste nefunguje. My sme si stanovili, čo chceme. To je hrať na lokálnych a regionálnych akciách, koncertoch, festivaloch. Viac sa orientovať na Záhorie a Moravu. Sú, samozrejme, aj kapely, ktoré sa zostavili preto, aby niečo dokázali, tento jav je ojedinelý, ale poznám také. Pre nás osobne je veľmi ťažké stretnúť sa v skúšobni, pretože každý z nás už pracuje a toho času nie je toľko, ako napríklad u študentov. Preto nesiahame na veľké méty, jednoducho by sme na ne nemali čas. Možno postupom času.
Ako prebieha komunikácia s promotérmi akcií? Pozývajú vás sami, či je iniciatíva skôr z vašej strany?
Igor: Čo sa týka lokálnych akcií v Senici, tak nás volajú. Keď hráme niekde ďalej, väčšinou to vybavuje Ľuboš, je v podstate náš manažér. Pozná veľa ľudí z tejto branže a zaujíma sa o dianie. Vie, kde je ochota a chuť pri organizovaní živých koncertov.
Dostať sa však na akcie, kde je prvoradý záujem návštevníkov o hudbu, je niekedy naozaj ťažké. Čo v tomto smere považujete za najdôležitejšie vystúpenie?
Igor: Veľmi sa nám páčil nedávny koncert v moravskej dedine Mikulčice, kde nás nikto nepoznal a zožali sme veľký úspech. Ľudia tam boli veľmi priateľskí a uvoľnení. Tlieskali po každej skladbe a dalo sa s nimi pracovať aj z pódia. Okrem toho za nami prišiel člen Horkýže Slíže revival, ktorý nám ponúkol spoluprácu. Toto hodnotím ako veľmi dôležité vystúpenie – to je proste Morava. Vyslovene negatívnu skúsenosť, našťastie, zatiaľ nemáme.
A ako hodnotíte senické obecenstvo? Sú celkovo na Záhorí dobré podmienky pre hudobníkov?
Igor: Toto je veľmi ťažká otázka. Čo odpovedať, keďže sme domáci? Ak sú akcie „klubové“, tak sa ľudia, poslucháči, fanúšikovia vedia odviazať a tieto akcie sú pomerne úspešné. Avšak, ak sa pozrieme na verejnú udalosť, tak sú Seničania utiahnutí do seba, slabo sa na verejnosti bavia v porovnaní s inými mestami. Napríklad, už taká Skalica je na tom oveľa lepšie, tam čo akcia, to úspešná akcia. Čo sa týka maximálnej zábavy a spontánnosti, tak tu vyhrávajú dediny, tam môžeme hrať, čo len chceme a ľudia sa bavia a ocenia to, pretože sa chcú baviť a nečakajú hudobné zázraky. Hold, v Senici to má muzikant náročné.
Priniesla súčasná zostava nejaký nový vietor, či už v podobe hudobných nápadov, alebo vo fungovaní kapely ako takej?
Igor: Samozrejme, hudba postúpila do vyššej kvality. Predtým to bolo len o gitarách. Teraz sme doplnený o synťák, na ktorom využívame klavír či organ, ale ideme aj do elektronických zvukov, ba až samplov. Toto v predchádzajúcej zostave rozhodne chýbalo.
Čo stálo za radikálnou výmenou osádky kapely?
Matúš: Prišlo to nečakane. V podstate to nebolo ani plánované. Jeden z bývalých členov už nechcel s hudbou pokračovať. To bol vlastne začiatok konca a následne opäť nečakaný nový začiatok.
Ako hodnotíte zatiaľ fungovanie v novej zostave, či po hudobnej, alebo osobnej stránke?
Matúš: Veľmi výstižne a krátko poviem, že všetko je o 100 % lepšie, a to nepreháňam.
Igor: Je to super. My sme perfektná partia, dopĺňame sa, aj keď len tak „jamujeme“. Ja som s Matúšom dlhoročný najlepší kamarát takže to, že sme spolu už aj v kapele, je výborné.
Čo plánujete do blízkej či viac vzdialenej budúcnosti?
Igor: Máme pred sebou ešte dva koncerty, potom máme pauzu celý október. Cez zimu chystáme väčšiu akciu v Senici aj v spolupráci s inými lokálnymi kapelami.
Do budúcnosti – tvoriť nové skladby a opäť len zopakujem hrať, hrať a hrať. Kluby a cez leto festivaly.
