Ak nemáte dostatok času na výlet s deťmi a chcete ich poskytnúť pestrý program v priebehu poldňového výletu, návšteva zrúcanín hradu Korlátko je na to ideálnou príležitosťou.
Nie je to len o zrúcaninách
Okrem prehliadky samotnej zrúcaniny hradu je v bezprostrednej blízkosti aj veterná elektráreň, ktorá pozostáva zo štyroch vrtúľ. Deti určite poteší aj detské ihrisko s viacerými atrakciami, na ktorých sa dokážu zabaviť aj dlhší čas. V jeho blízkosti je možnosť na príjemné posedenie, prípadne menšie občerstvenie, ktoré si však musíte priniesť so sebou, keďže v blízkej chate, ktorá kedysi patrila turistom, je pusto.
Rozhľadňa na Rozbehoch
Okrem výhľadu priamo z hradu sa môžete pokochať aj pohľadom z rozhľadne. Je postavená v nadmorskej výške 460 metrov a je vysoká sedem metrov. Slávnostne bola sprístupnená 24. októbra 2009. Pri dobrej viditeľnosti je z nej možnosť vidieť aj mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle, pohorie Bielych Karpát či najvyšší vrch Malých Karpát Záruby. Pekne je vidieť aj záhorácke obce Jablonica, Osuské, Hlboké, Dojč, Smrdáky, Štefanov, ale aj samotnú Senicu.
Z hradu sú už iba ruiny, kedysi tu zachránili život kráľovi Žigmundovi
Aj keď Korlátko nepatrí medzi najznámejšie ?hrady na Slovensku, môže sa popýšiť bohatou históriou.
Zrúcanina hradu Korlátko sa nachádza v zalesnenom teréne Malých Karpát, necelé 2 km od obce Cerová. Korlátsky hrad bol v minulosti jednou z predsunutých pevností, ktoré zabezpečovali Českú cestu prechádzajúcu horským priesmykom. Vďaka dobrej polohe sa z hradu dalo kontrolovať rozsiahle územie roviny smerom k českým hraniciam, čo zvyšovalo význam hradu.
Prvé dôveryhodné dôkazy sú z 13. storočia
Podľa niektorých informácií bol hrad Korlátko postavený podobne ako Branč v 11. storočí a patril do rodinného majetku Abovcov. Ale prvé dôveryhodné informácie spomínajú hrad až v 13. storočí. V tom čase patril hrad kráľovi. Pôvodnému hradu dominovala okrúhla veža nad palácom, ktorý ale nebol nijako rozsiahly. Pevnosť sa pôvodne nazývala Konrádovým Kameňom (Konradstein). Predpokladá sa, že po staviteľovi, ktorý bol poverený postavením hradu. Súčasný názov Korlátko vznikol podľa všetkého skomolením názvu na Korlát. K nemu sa pridala typická maďarská koncovka kö, z ktorej sa už vykryštalizoval súčasný názov.
Hrad patril aj Matúšovi Čákovi
Začiatkom 14. storočia sa hradu zmocnil pán Váhu a Tatier Matúš Čák Trenčiansky. Prišiel oň až v roku 1321 po bitke pri Rozhanovciach, po ktorej ho získal uhorský kráľ Karol Róbert z rodu Anjouovcov. Pre Matúša Čáka to však nebol posledný pokus ovládnuť Korlátko a hrad sa pokúsil získať späť. Hradný kapitán rytier Vlk (Ulvang) z Harsendorfu však nechcel, aby bol hrad zničený, a tak zvolil bitku na otvorenom poli. Síce s ťažkými stratami a s ťažkými zraneniami, ale hrad ubránil.
Na Korlátku zachránili život kráľovi Žigmundovi
V roku 1394 kráľ Žigmund daroval hrad vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc za verejné služby. Po Stiborovej smrti v roku 1414 zdedil hrad i celé panstvo jeho syn Stibor II. Keďže on v roku 1434 zomrel bez potomkov, hrad sa opäť stal kráľovským majetkom. Niekoľkokrát bol na hrade sám kráľ Žigmund. Prvýkrát to bolo v marci 1404, keď ho vojaci priniesli polomŕtveho z vojenského tábora v Znojme. Jeho brat Václav IV. sa ho totiž pokúsil otráviť a na Korlátskom hrade v tej dobe pobýval „zázračný“ lekár zo Švábska. Ten po jeho príchode nakázal otočiť kráľa dole hlavou, aby víno z neho vytieklo. Či tento jednoduchý zákrok pomohol, nevieme, kráľovi sa však po ňom polepšilo a pokus o otrávenie prežil.
Od 15. storočia hrad menil často majiteľov
Od štyridsiatych rokov 15. storočia hrad pomerne často menil majiteľov, keď si ho predávali predovšetkým rody Aponiovcov a Pongrácovcov. Od 18. storočia začal význam hradu upadať. Od roku 1740 zostalo na hrade iba niekoľko drábov, ktorí strážili väzňov. Panstvo sa presťahovalo do pohodlnejších kaštieľov v Jablonici a Lieskovom. Hrad postupne pustol a v súčasnosti sa z jednotlivých stavieb zachovali už iba zvyšky múrov horného hradu a súvislejšie úseky dolného opevnenia.
Prvá veterná elektráreň postavená na Slovensku
V tesnej blízkosti zrúcaniny bola na Slovensku vybudovaná aj prvá veterná elektráreň. O jej postavení sa rozhodlo v roku 2000 a o viac ako dva roky spustili 10. 10. o 10:10 prvú skúšobnú prevádzku prvej turbíny s výkonom 660 kW.
Aj keď spočiatku bola proti vrtuliam v dedine a najmä v časti Rozbehy mierna skepsa, tú už dávno prevýšili výhody, ktoré obci vrtule na úpätí Malých Karpát priniesli.
Manželia Horákovci, ktorí žijú na laze asi pol kilometra od vrtúľ, majú v dome dokonca postavenú maketu Vápenkovej hory (lokalita, kde je park) aj s vrtuľami. Mária Horáková svoj dobrý vzťah k veternej energii vysvetlila pre denník Sme už dávnejšie jednoducho. „Ešte dávno pred výstavbou parku sme si elektrinu pomocou malej vrtule vyrábali sami. Ešte začiatkom 90. rokov tu nebola dotiahnutá elektrina a svietili sme, len keď fúkalo. Niekedy sa dal pozerať aj televízor,“ smiala sa pri spomienkach na minulosť.
Ako Jánošík hradného pána priviedol k náprave
Aký by to bol hrad bez povesti. Výnimkou nie je ani Korlátko, s ktorým sa ich spája viac. Jednou z nich je aj povesť o zlom cerovskom pánovi.
Na cerovskom hrade žil pán, ktorého ľud iba zloduchom nazýval. To preto, že zle zaobchádzal s poddanými, nechával ich palicovať na dereši.
Raz jeden poddaný, menom Mišo, neprišiel do roboty na panské. Prikázal pán svojim drábom, aby chorého na kravách na jeho hnojnom voze doviezli do hradu a aby ho strestali tridsiatimi palicami. Pandúri vykonali, ako im pán nakázal. Keď dobitého Miša nakladali na voz, prišlo dvanásť hôrnych chlapov na čele s Jánošíkom. Zbojníci poviazali pandúrov a obliekli sa do ich šiat.
Časť s Jánošíkom šla k pánovmu hradu. Pána priviazali na dereš a dávali mu na zadok dovtedy, kým pred vlastnými poddanými nesľúbil, že aj on sám i jeho pandúri budú lepšie s ľudom zaobchádzať. Odvtedy sa ľuďom uľavilo a pán cerovského hradu zmäkol.
