Martin Černáček patrí medzi ikony myjavského futbalu a spolu s Petrom Solničkom je pamätníkom úspešného ťaženia Myjavy zo 4. ligy až po európske poháre.
Práve 36-ročného skúseného obrancu sme vyspovedali s odstupom času po odvetnom zápase 1. predkola Európskej ligy, v ktorom Spartak podľahol Admire Wacker 2:3 a so súťažou sa rozlúčil.
Po úvodnom stretnutí v Rakúsku sa asi výsledok domáceho stretnutia nehodnotí ľahko?
- Najviac mrzí fakt, že hoci bol súper favoritom nášho duelu, či už nasadením pri losovaní, pohárovým koeficientom, kurzami v stávkových spoločnostiach či fungovaním a rozpočtom klubu, tak bol zdolateľný. V našich silách bolo cez neho prejsť do ďalšieho kola.
Viacerí spoluhráči sa zhodujú na tom, že na priebeh duelu mal rozhodujúci vplyv rýchly gól súpera už v druhej minúte. Zazneli aj hlasy, že zápas bol len pokračovaním celého dňa, v ktorom sa mužstvo nedokázalo nabudiť na tak dôležitý zápas.
- Treba chlapsky priznať, že výsledok a hlavne výkon v druhom polčase prvého zápasu nás trochu uspokojil. Podľa priebehu sme mali na to v Rakúsku vyhrať. A so scenárom, že by sme mohli na začiatku odvetného zápasu inkasovať, sa nepočítalo. Lenže v druhej minúte sme prudko narazili.
Napriek neúspechu v tomto stretnutí je už len postup do tejto súťaže pre klub z Kopaníc úspechom. Ako hodnotíte premiéru Spartaka na európskej scéne?
- Myslím si, že daný dvojzápas bol veľkou školou pre celý klub, veď príprava na daný zápas podľa pravidiel UEFA si vyžadovala veľkú pozornosť. Videli sme bližšie ako funguje priemerný rakúsky klub a môžem povedať, že nás predbehli tak o 10 rokov. A to či už zázemím klubu – nádherný športový areál s množstvom tréningových plôch, aký u nás nemá nikto; rozpočtom – rakúsky klub má približne 7 miliónov eur iba pre A mužstvo, Spartak 1,2 milióna na celý klub vrátane mládeže; mediálnymi podmienkami – záujem rakúskej ORF o zápas a ich ponuka na kúpu priameho prenosu a zabezpečenie celého prenosu; oproti našim televíziám to je „nebe a dudy“ a mohol by som pokračovať. To je proste realita, bohužiaľ, pre nás všetkých.
Na ihrisko ste sa dostali v závere stretnutia a diváci váš príchod ocenili skandovaním vašej prezývky „Čečo“. Vnímali ste to? Ako hodnotíte vzťahy klubu a hráčov s vašimi fanúšikmi?
- Samozrejme, vnímal a veľmi ma to teší a hreje pri srdci. A čo sa týka vzťahu k fanúšikom, keďže sme malé mesto, kontakt s nimi je, dá sa povedať, na dennom poriadku.
Na prekvapenie ste sa po príchode na trávnik postavili na hrot útoku, čo nie je vaša parketa. Ako k tomu prišlo a ako ste sa na hrote cítili?
- Môj futbalový kruh sa uzatvára, a keďže som v žiackych kategóriách bol útočník, tak z môjho pohľadu na uzatvorenie daného kruhu skončím ako útočník, haha. V zápase ma tréner chcel na posledných desať minút poslať na ihrisko do obrany, ale už sme prehrávali 1:3, čo už bola zúfalá situácia. Taká si vyžaduje zúfalé činy, tak sme sa zhodli, že pôjdem na hrot a skúsime nakopávať dlhé lopty a s výsledkom niečo spraviť, bohužiaľ, sa to podarilo len čiastočne.
Bola to vaša premiéra v útoku medzi dospelými, resp. kedy ste hrali naposledy v útoku?
- Zažil som to už v nižších súťažiach, ale i v lige pri nepriaznivých stavoch, keď sme chceli niečo s výsledkom spraviť. Vtedy som sa vysunul do útoku alebo som sa tam jednoducho po štandardných situáciách „zabudol“.
Čo očakávate od najbližšej fortunaligovej sezóny, ktorá sa začína už tento víkend?
- Očakávam zaujímavé zápasy, pretože mnoho klubov sa výrazne posilnilo, prípadne stabilizovalo svoje kádre, čo je zárukou, že pribudne viac kvalitných, vyrovnaných a zaujímavých zápasov, takže sa máme na čo tešiť.
Zažili ste s Myjavou kompletnú cestu od 4. ligy až po postup do Európskej ligy. Napriek tomu, že Myjava nikdy nerobila veľké nákupy, vždy dokázala poskladať výborný kolektív, a to pod všetkými trénermi, ktorí v Spartaku pôsobili. V čom je Myjava špecifická, že s nízkym rozpočtom dokáže nadštandardné výsledky?
- Je to vďaka jasnej filozofii vedenia klubu, založenej na zdravom rozume, dobrými medziľudskými vzťahmi, zanietením a vierou vo vlastné schopnosti. Dovolím si tvrdiť, že sme jasne ukázali, že futbal sa dá robiť aj inak. Mnohé kluby nedokázali zrenovovať svoje štadióny, u nás to išlo a dali sme návod i ostatným. Ukázalo sa, že pri správnom výbere je veľa šikovných slovenských hráčov i v nižších súťažiach, respektíve v širších kádroch iných klubov. Stačí spomenúť mená ako Sabo, Pekár, Hruška, Bílovský, Marček, Častulin a dalo by sa pokračovať ďalším množstvom mien. Treba spomenúť, že pri správnom prístupe sa dajú ponúknuť kultúrne podmienky i hosťujúcim fanúšikom a my sme s nimi na štadióne nikdy nemali závažnejšie problémy.
