Počas týždňa zaznela v parlamente neúspešná snaha o novelu zákona o obecnom zriadení. Aký názor majú samosprávy z nášho regiónu?
SENICA. Počas uplynulého týždňa bol na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložený návrh novely zákona o obecnom zriadení. V právnej norme chceli poslanci za OĽaNO-NOVA zakotviť, aby zasadnutia obecnej rady a komisie obecného zastupiteľstva boli povinne verejné. Národná rada SR tento návrh odmietla.
Oslovili sme mestá v našom regióne, aby sa vyjadrili, ako v súčasnosti postupujú ony a čo na tento návrh zákona, ktorý sa priamo dotýka miest a obcí, hovoria. Nie zo všetkých sme do uzávierky dostali odpoveď, prinášame aspoň názory tých, ktorí sa vyjadrili.
V Malackách zastupiteľstvo aj online
Informáciu, ako postupujú v Malackách, nám poskytla Ľubica Pilzová z útvaru komunikácie a vonkajších vzťahov. „Rokovanie komisií je neverejné. Rokovanie mestského zastupiteľstva je verejné, čo znamená, že každý občan môže kedykoľvek počas rokovania prísť a stráviť v rokovacej miestnosti toľko času, koľko uzná za vhodné. Okrem toho, rokovanie MsZ vysielame online na www.zastupiteľstvo.sk, kde sú k dispozícii aj záznamy predchádzajúcich rokovaní MsZ. Občania svoje právo zúčastniť sa na zastupiteľstvách občas využijú. Predpokladáme, že vo väčšej miere sledujú živé vysielanie, alebo si pozrú záznam.“
Skalica postupuje podľa platnej legislatívy
Za kráľovské mesto Skalica nám poskytol odpoveď priamo primátor kráľovského mesta Ľudovít Barát. „Zatiaľ postupujeme podľa doteraz platnej legislatívy. Po zverejnení novely zákona v zbierke upravíme predpisy v súlade so zákonom,“ stručne komentoval súčasnú situáciu primátor.
Senica súhlasí, že sú zasadania neverejné
Za Senicu nám odpovedala prednostka mestského úradu Katarína Vrlová, ktorá k aktuálnej situácii v Senici povedala: „Mestská rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom mestského zastupiteľstva. Je zložená a zvolená len z poslancov mestského zastupiteľstva a pri jej zložení sa prihliada na zastúpenie politických strán, politických hnutí a nezávislých poslancov v mestskom zastupiteľstve. Zároveň plní funkciu poradného orgánu primátora mesta. Zasadnutia mestskej rady sú neverejné v súlade s rokovacím poriadkom mestskej rady. Nakoľko mestská rada je iniciatívnym, výkonným, kontrolným orgánom MsZ a poradným orgánom primátora, pracuje na svojich zasadnutia s rôznymi alternatívami, hľadá naj-vhodnejšie riešenia a rieši rôzne argumentácie a niekedy aj okolnosti dotýkajúce sa konkrétnych osôb a subjektov, preto je súčasný stav neverejného zasadnutia vyhovujúci. Keďže v konečnom dôsledku mestská rada nerozhoduje, ale len odporúča mestskému zastupiteľstvu, ako v danej veci rozhodnúť, mestská rada nemôže vykonávať právomoci, ktoré sú zverené výhradne mestskému zastupiteľstvu alebo primátorovi, preto súhlasíme s tým, aby jej rokovanie naďalej bolo neverejné, nakoľko verejnosť má možnosť zúčastniť sa rokovania mestského zastupiteľstva a vypočuť si aj stanovisko mestskej rady, ktoré bolo prijaté mestskou radou k prerokovávanému materiálu.“ K zasadaniam komisií a k návrhu zákona poznamenala: „Aj zasadnutia komisií mestského zastupiteľstva sú neverejné, s výsledkami ich odborných stanovísk je vždy informované pred každým rozhodnutím mestské zastupiteľstvo. V roku 2016 sme v záujme informovanosti verejnosti začali so zverejňovaním zápisníc z ich zasadnutí. V prípade potreby sú na rokovania mestskej rady alebo aj komisií prizývaní aj občania, prípadne subjekty, ktorých žiadosť sa prerokováva.“
V Stupave neevidujú sťažnosti na neverejné zasadania
O tom, aká je situácia v Stupave pri zasadnutí obecnej rady a komisií, nám poskytol informácie primátor Stupavy Roman Maroš. „Podľa aktuálneho rokovacieho poriadku Mestskej rady v Stupave z roku 2015 sa na zasadnutiach MsR zúčastňuje prednosta MsÚ, hlavný kontrolór, ktorí majú hlas poradný, zapisovateľ, ak to nie je prednosta MsÚ. Podľa povahy prerokúvanej veci sú na zasadnutie MsR prizvaní aj vedúci oddelení, zástupcovia komisií MsZ a ďalší zamestnanci MsÚ, mestskej polície a spoločností s majetkovou účasťou mesta. O prítomnosti iných osôb rozhoduje MsR hlasovaním. Štatút komisií pri Mestskom zastupiteľstve v Stupave bol schválený uznesením. Podľa neho komisia na svoje rokovanie môže pozývať zamestnancov MsÚ, predvolať zástupcov právnických a fyzických osôb, firiem a organizácií pôsobiacich na území mesta a požadovať vysvetlenie v otázkach dotýkajúcich sa činnosti komisie.“
Ku skúsenostiam s občanmi poznamenal primátor: „Neevidujeme sťažnosti záujemcov z radov verejnosti za neumožnenie účasti na zasadnutiach komisií a mestskej rady. Schvaľovanie štatútov komisií, ako aj formy účasti hostí na ich zasadnutiach, je v kompetencii poslancov Mestského zastupiteľstva v Stupave.“
Najotovorenejší bol primátor Holíča Zdenko Čambal
Najjasnejší názor nám poskytol primátor Holíča Zdenko Čambal, ktorý má k tejto téme pomerne jasné stanovisko. „U nás tak ako všade inde sú komisie neverejné.“ Ozrejmil, ako u nich kreujú komisie. „Po voľbách, ktoré sa riadia podľa zákona o obecnom zriadení, sa vždy na štyri roky ustanovujú tzv. poradné orgány, a tým je mestská rada, ktorá je výlučne len z poslancov mestského zastupiteľstva. Potom sú ďalšie poradné orgány, ktorými sú komisie. V každej komisii sú dvaja až traja poslanci a zvyšok sú dovolovaní členovia, odborníci, zo sektora, ktorého sa komisia týka.“ K zodpovednosti jednotlivých zložiek poznamenal. „Komisie majú čiastočnú zodpovednosť, rada má dajme tomu polovičnú zodpovednosť, keďže ide ?takisto o poradný orgán, ale stopercentná zodpovednosť je na bedrách zastupiteľstva na čele s primátorom.“ Na to, či majú byť komisie verejné, má jednoznačný názor. „Ak by malo byť všetko verejné, tak potom všetko zrušme, vráťme sa niekde do starého Grécka k ostrakizmu a hotovo. Potom tieto orgány nemusia byť. Ak by mali byť aj tieto poradné orgány verejné, tak potom, kto by mal osobnú zodpovednosť? Ono je jednoduché spoza plota alebo spoza dverí hučať. Vidíte, čo sa dneska deje, veď to je tragédia. Demokracia je v prvom rade o disciplíne a zodpovednosti a keď ju občan nemá, je to zložité. Aj riešiť úplne takto demokraticky fungovanie týchto poradných orgánov a komisií, na to musí občan najskôr dorásť,“ zdôvodnil svoj názor primátor Holíča.
Následne rozšíril, čo ho k tomuto názoru vedie. „Zastupiteľstvá sú riadne ohlásené, dávame bilbordy, ale nakoniec príde aj tak iba ten občan, ktorého sa niektorý daný problém týka. A pokiaľ sa dozvie, že je mu jeho záležitosť odobrená, tak už nepríde. Vzťah občana a jeho voleného zástupcu je dosť vágny. Ja osobne sa 10 rokov snažím priblížiť občanovi cez kultúrne, spoločenské či športové podujatia. Pomaly nie je jedného v meste a v širokom regióne, kde by som sa nezúčastnil. Tam prebiehajú debaty, výmena názorov a hľadanie riešení problémov. Netvrdím, že v mestách, obciach má primátor, starosta či zastupiteľstvo patent na rozum. Ja si po 10 rokoch v komunálnej a 15 v regionálnej samospráve dovolím takto nahlas a otvorene odprezentovať svoj názor a nie alibisticky. Proste takto to je, to je na základe skúseností, ktoré mám. Ešte sa mi za dobu, čo som v Holíči nestalo, že ak sa mi ozval nejaký občan so žiadosťou o stretnutie, že som s ním nekomunikoval. S každým jedným sa skontaktujem a keď uznám, že sa treba aj stretnúť osobne, tak si k tomu s ním aj sadnem. Ale 78 až 82 % problémov vieme vyriešiť k spokojnosti po telefóne. A o tom to je, aby sme ušetrili čas na jednej aj druhej strane,“ zakončil Zdenko Čambal.
Niektoré mestá neodpovedali
Chceli sme názory aj zo zvyšných miest nášho regiónu, ale do uzávierky tohto čísla sme odpovede nedostali. Tie, čo odpovedali, považujú súčasnú situáciu za dostatočnú a nevidia potrebu meniť aktuálny stav. Poukazujú na nízky záujem občanov o veci verejné, ktorý sa zväčša prejaví iba raz za štyri roky, keď vo voľbách odovzdajú svoj hlas. Vo zvyšnom období zvýšia aktivitu iba v tých prípadoch, ak ich to priamo zasahuje.
