Počas celého ročníka prehrala iba raz a nakoniec dominovala s 15 bodovým náskokom. Pohľad na sezónu nám ponúkol úspešný tréner klubu Martin Havran.
– Dá sa povedať, že súťaž ste prešli ako nôž maslom. Súhlasíte s tým?
S odstupom času pri pohľade na výsledky a tabuľku, keď sme vyhrali o 15 bodov sa dá povedať, že áno. Ono sa to síce na jednej strane zdá, že sme tie výhry dosiahli jednoducho, ale nebolo to úplne tak. V každom zápase sme museli dlho bojovať, aby sme dokázali zlomiť odpor súpera. Každý jeden súper sa proti nám ako lídrovi chcel vytiahnuť. Je mnoho faktorov, ktoré daný zápas môžu výrazne sťažiť, či už je to počasie, nevyhovujúci terén a podobne. Vždy sa našli niektoré veci, ktoré urobili ten ktorý zápas ťažším.
– Už druhýkrát za sebou ste sa stali víťazmi súťaže. Skúsite si aj vyššiu súťaž alebo zostanete v 5. lig
Určite chceme ísť hore. My už o to bojujeme dlhšiu dobu. My už sme okrem minulej sezóny aj predtým prišli vďaka reorganizácii o postup. Pritom ako víťaz súťaže by sme mali automaticky mať nárok na postup. Pripravujeme si všetky náležitosti, ktoré sú potrebné na túto vyššiu súťaž. Od mládežníckych kategórii, ktoré dokážeme riešiť v spolupráci so Stupavou, cez zázemia štadióna, ihriska a ďalších nutných vecí.
– Jedinú prehru ste zaknihovali prekvapujúco v Jablonci, ktorý je kvalitatívne predsa len na inej úrovni ako vy.
Sezóna je dlhá a nedá sa ťahať séria donekonečna. My sme do toho stretnutia ťahali približne 25 zápasovú sériu bez prehry. V Jablonci prišiel ten duel, v ktorom sme proste vybuchli. Rozhodujúci moment bol v závere stretnutia, keď sme si dali v podstate vlastný gól. Na jednej strane prehra mrzí, na druhej strane bola dobrá, keďže nám zdvihla varovný prst pred ďalšou časťou súťaže. Hráči si uvedomili, že žiadne víťazstvo nám nespadne samo do lona. Možno v tom zahrala aj vyššia moc, keďže moja priateľka je z Jablonca a na jeseň sme uzavreli stávku pri domácom vzájomnom stretnutí. Ten sme vyhrali jednoznačne 6:0 a ja som sa zachránil pred triatlonom, ale priateľka musela podstúpiť šesťkilometrový beh. V domácom prostredí asi výrazne namotivovala svojich rodákov, našťastie, tentokrát to bolo bez stávky.
– Zostane tím aj v budúcej sezóne pohromade?
Mužstvo určite zostane pohromade, okrem dvoch hráčov, ktorí končia. Ivanovi Polomskému nedovoľujú pokračovať v kariére z dôvodu pracovnej vyťaženosti a Juraj Beňa končí pre dlhodobé zdravotné problémy. Za seba im chcem poďakovať za dlhoročné spoľahlivé výkony, ktoré pre Borinku odvádzali či už na ihrisku, alebo mimo neho. Samozrejme na strane druhej musia byť aj príchody. Plánujeme sa posilniť o štyroch až piatich hráčov. Z nich už traja sú istí a ďalší dvaja mladí hráči sú v riešení.
– Posledné stretnutie ste si predohrali už v sobotu. Aký ste mali program po zápase?
Samozrejme, že oslavy boli. Aj preto sme si duel predohrali už v sobotu, aby sme mohli postup aj osláviť. Oslava začala už počas zápasu, keďže víťazstvo 11:1 sa dá považovať za peknú rozlúčku. Medaily a trofej nám odovzdali zástupcovia zväzu spoločne s Ladislavom Jurkemikom, bývalým reprezentačným trénerom. Takisto sme dostali čestné medaily od našich sponzorov. Poďakovali sme sa fanúšikom, mne sa ušlo plné vedro vody ako je zvykom v zahraničí. Potom sme sa presunuli do kabíny, kde sme priamo v nej sledovali úvodný duel našich futbalistov na majstrovstvách Európy. Následne sme pokračovali v oslavách na štadióne a neskôr aj v Stupave až do skorých ranných hodín. Víťazstvo sme si dokázali užiť.
– Zostávate pri kormidle aj v budúcej sezóne alebo budete pokračovať niekde inde?
Borinka je moja srdcová záležitosť, takže tu ako tréner zostávam. Ako tréner som tu začínal, dostal som tu prvú príležitosť a bolo by to nefér to tu nepotiahnuť ďalej. Na druhej strane to považujem tak trochu za rodinný klub, keďže v Borinke robí futbal môj dedo, ktorý tu je už 40 rokov a zároveň je prezidentom klubu. Okrem toho sme založili futbalovú mládežnícku akadémiu v Stupave. Pôvodne sme ju začali budovať v Borinke, ale Stupava má lepšie zázemie a keďže aj 90% detí je práve zo Stupavy, bolo logickým vyústením, že sme napokon presunuli tieto aktivity tam. Celé to však vzniklo v Borinke. V súčasnosti máme dohodu aj s Interom, ktorý má v Stupave aj tréningové centrum. Ja osobne trénujem kategóriu U10. Rovnako spolupracujem aj s Robom Vittekom, ktorý pripravuje svoju akadémiu.
- Po oslavách ste si to nasmerovali do Francúzska. Boli ste na zápase našich futbalistov s Ruskom. Aké zážitky ste si priviezli odtiaľ?
– Tie najlepšie. Dvakrát sme si zakričali gól, tri góly na bránku, za ktorou sme stáli, štadión nádherný, takže super. Išli sme s rodinnou a čiastočne aj z klubu. Bol som s otcom, dedom, ktorý je aj prezidentom klubu, s priateľkou a s dvoma spoluhráčmi.
