SENICA. Viliam Pauliny-Tóth sa zviditeľnil predovšetkým svojou literárnou tvorbou, ale venoval sa aj osvete. Patrí medzi spoluzakladateľov Matice slovenskej, v ktorej bol aj podpredsedom.
Životopis
Pochádzal z rodiny evanjelického farára. Ako polosirota vyrastal u príbuzných v Zemianskom Podhradí. Jeho matka sa v roku 1837 znovu vydala za Michala Dionýza Doležala, a tak sa s ňou presťahoval k otčimovi do Modry. Vzdelanie získaval v Novom Meste nad Váhom, Senici, Komárne, Modre a napokon na lýceu v Bratislave.
Pobyt v Bratislave a štúdium pod vplyvom Ľudovíta Štúra ovplyvnili celú jeho literárnu činnosť, no i zmýšľanie.
Pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo stretnúť sa s Jánom Rotaridesom a Jankom Kráľom. Neskôr sa stal profesorom na lýceu v Kremnici. Krátko pôsobil v košutovskej armáde, z ktorej čoskoro dezertoval a v roku 1849 sa stal dôstojníkom slovenského povstaleckého vojska.
Po revolúcii pracoval ako úradník na viacerých miestach. Žil v Budíne a Skalici, ale po smrti Karola Kuzmányho sa presťahoval do Martina, kde sa stal úradujúcim podpredsedom Matice slovenskej a vedúcou osobnosťou slovenského politického života. Zaslúžil sa o vznik martinského gymnázia a Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku. V rokoch 1871 – 1874 bol zodpovedným redaktorom Národných novín, v ktorých taktiež publikoval svoje práce.
Po zatvorení Matice slovenskej sa spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom snažil intervenovať vo Viedni. Bol prvým predsedom Slovenskej národnej strany založenej v roku 1871 až do roku 1875. Zomrel 6. mája 1877 v Martine, kde je pochovaný na Národnom cintoríne.
Tvorba
Svojou tvorbou sa radí do tzv. memorandovo-matičného obdobia. V Budíne vydával časopis Černokňažník a Sokol, neskôr vo vydávaní pokračoval v Skalici. Okrem toho pracoval ako redaktor v Matici slovenskej a redigoval jej časopis Letopis. Vo svojich dielach sa venoval propagácii ideálov a bojoval nimi za národné a sociálne práva. Viaceré z jeho revolučných básní časom zľudoveli (Falošná milovnica, Slovenčina).
V oblasti prózy sa venoval písaniu noviel, poviedok a ďalších krátkych útvarov, ktoré sa vyznačujú svojím dokumentárnym pohľadom sa spoločnosť a politické dianie. Niektoré diela tiež dopĺňajú aj udalosti z jeho vlastného života, alebo ide o diela, v ktorých podáva obraz o živote svojich súpútni-kov.
Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom literatúry z ruštiny, nemčiny, francúzštiny či maďarčiny. Okrem poézie a krátkych próz tiež publikoval množstvo článkov a novinárskych seriálov. Jeho najznámejšími dielami boli alegorická veršovaná dráma Ľudská komédia, historická novela Trenčiansky Matúš či Náš človek.
Autor: VM
