Ochladenie, ktoré prišlo začiatkom minulého týždňa, zaskočilo aj meteorológov. Tí odhadovali, že prízemné mrazy sa vyskytnú len v dolinách a kotlinách. Najvýraznejšie sa však ochladilo práve na Záhorí.
SEKULE. Prízemný mráz na pieskoch Záhorskej nížiny dosiahol uplynulý týždeň miestami až -4 stupne.
Ten však podľa Alojza Kunšteka, predsedu záhradkárskeho zväzu Sekule, záhradkárom a ovocinárom škody nespôsobili.
„Studený máj je pre úrodu požehnaním, avšak pokiaľ mu nepredchádza mrazivý koniec apríla. A k tomu tohto roku v Pomoraví práve v poslednom aprílovom týždni došlo,“ hovorí.
Pre tie plodiny, ktoré neboli aprílovými mrazmi poškodené, je máj zatiaľ priaznivý, aj čo sa týka zrážok.
„Je dobre, že na našich ľahkých pôdach nenasledovali po mrazoch letné alebo aj tropické dni, to by spôsobilo ešte väčšie škody,“ dodáva.
Sliviek a marhúľ bude menej
Najviac poškodené sú podľa odborníka kôstkoviny, marhule takmer stopercentne, slivky, broskyne a višne približne na 80 percent.
„Nejaké čerešne obstáli, dokonca sa zdá, že tie najskoršie, už teraz dozrievajúce sú na tom lepšie, ako dozrievajúce v neskorších čerešňových týždňoch,“ hovorí.
Menej výrazne sa mrazy podpísali na jadrovinách. Tu Kunštek odhaduje úrodu v porovnaní s minulým rokom nižšiu približne o tretinu. A kto sa nepostaral o nasadené skoré odrody zemiakov a nechal ich na mrazoch nezakryté alebo neoborané, veľmi skorého zberu úrody sa nedočká.
Pálenice majú dobrú sezónu
Aktuálna sezóna je v unínskej pálenici dobrá. Podľa vedúceho pálenice Petra Hoferku dokonca najlepšia za posledné roky.
V tejto sezóne už vypálili približne 20-tisíc litrov slivovice, a to ešte nie je konečné číslo. „Stále pálime, sezóna sa končí až 25. júna,“ povedal Hoferka.
Pôvodným sa nové nevyrovnajú
Pomoravie bolo výsadné územie pestovania sliviek. Chorvátka, teda domáca Bystrická slivka, tu mala ešte v 70. rokoch rozhodujúce zastúpenie.
Nástup vírusovej šárky v 80. a 90. rokoch stavy domácich sliviek zdecimoval. Nájsť nenakazený strom je už dnes takmer nemožné.
Liek na vírus prinesený z Balkánu – šarka znamená v bulharčine kiahne, ktorý zdecimoval domácu odrodu slivky Bystrická a ničí aj marhule či iné kôstkoviny, neexistuje. Jedinou cestou tak bolo napadnuté stromy vyrúbať aj s koreňmi a vysadiť iné, odolnejšie odrody. Z nich sa na pôvodnú veľkosťou aj chuťovo najviac ponáša Čačanská rodná. Ako však potvrdzujú tí, ktorí si staré odrody pamätajú, pôvodným miestnym chorvátkam sa chuťovo nevyrovnajú žiadne iné. Iná je aj slivovica. „Tieto prešľachtené odrody nie sú až také kvalitné, ako pôvodné. Poznať to na chuti, vôni aj na výdatnosti, ktorá je nižšia,“ hovorí Hoferka.
Pôvodná slivka sa dá nájsť už len v niektorých záhradách. Alojz Kunštek má tri stromy. „Keď nezmrznú, rodia každý rok. Sú vynikajúce do suda, na sušenie, na lekvár a aj na slivkové gule. Tieto staré stromy aj po mrazoch vďaka vyššiemu tvaru i v tomto roku nejakú úrodu prinesú,“ uzavrel pestovateľ.
