Pár dni po pretekoch v Môlči sme navštívili autokrosového pretekára Milana Rýzeka v Prietrži, aby sme zistili jeho stav po ťažkej nehode v úvodných pretekoch sezóny.
Pretekár sa venuje autokrosu už od svojho detstva, ku ktorému ho priviedol jeho otec, legenda slovenského autokrosu. Milan Rýzek ml. ma za sebou tiež už niekoľko úspechov. V minulosti sa venoval pretekom do kopca, kde sa stal víťazom Zóny v Strednej Európy vo svojej kategórii dokázal zvíťaziť nad 90 konkurentmi o titul. Dôvod našej návštevy bolo zistiť ako sa má pretekár po vážnej nehode, ktorú mal na minulotýždňových pretekoch v Môlči neďaleko Banskej Bystrice.
Ako prebiehala príprava na prvé preteky v sezóne 2016 v Môlči? „V prvom rade chcem pochváliť organizátorov, ktorí dokázali pripraviť areál a podklad dráhy na zónovej úrovni a prispieť k atraktívnosti celého podujatia. Moja príprava bola viac-menej kolektívna a to v garáži. Začiatkom novembra sme začali makať na novom aute s pohonom 4x4. Celá táto príprava bola fyzicky, finančne a v neposlednom rade časovo náročná. Nové auto sme stihli postaviť za necelých 5 mesiacov. Keď sa našla chvíľka, tak som si išiel tri-štyri razy do týždňa zabehať. Okrem toho ešte chystáme v Senici na Dolných Surovinách preteky. Takže do 4.6. máme stále práce nad hlavu.“
V pretekoch sa vám až do samotného momentu nehody darilo. „Zajazdil som štvrtý čas v „meráku“ a v prvej jazde som stál v druhom rade. Vízia bola jasná, dojazdiť do cieľa na rozhraní medzi kvatrami a zadokolkami. Tie sú však tiež veľmi rýchle a oko diváka sa určite tešilo zo súbojov môjho tímového kolegu Dušana Jankovícha a domáceho Mariána Štefčíka. Po štarte som sa vozil v závese za skúseným Denisom Sujom a čakal som na chybu, ktorá nakoniec prišla a ja som sa posunul na 3. miesto. Pozíciu som si udržal až do cieľa. S tímom sme sa tešili nečakanej rýchlosti novej buginy. Do druhej jazdy som išiel s cieľom udržať za sebou Denisa, čo sa zdalo v depe ako celkom jednoduchá úloha. Bolo jasné, že rýchlici Dušan Králik a Tommy Sirovec pôjdu svoje vlastné preteky. Na štarte mi zostala vnútorná pozícia v prvom rade, čo bola pre danú situáciu nevýhoda, keďže som štartoval na mokrom. Blikli zelené svetlá a v jednom momente mi zahaproval motor a zrazu som sa ocitol za Denisom na 4. mieste. Chcel som využiť vyčkávaciu taktiku a čakať na chybu. Ako sa hovorí: „Chytili vo mne sadze,“ a ja som vycítil príležitosť. Tak som začal tlačiť. Videl som, že bugina na to má. Dostal som sa do tempa a v druhom okruhu som išiel prirýchlo do prvej ľavej, za ktorou nasledovala pravá – svedok mnohých kolízií.“
Čo ste pociťovali pri náraze? „Auto som postavil pod plynom, trocha iným štýlom ako v predchádzajúcich kolách, no to bolo priveľa a po zhode okolností som rýpol zadným kolesom do mäkkej časti trate. Táto udalosť spustila rýchly mechanizmus. Bugina išla dvakrát cez strechu a zo šoféra som sa stal v tisícine sekundy pasažier. Celé to z môjho pohľadu trvalo neskutočne dlho. Najskôr som videl ako sa bokom približuje hlina na dráhe, potom dopad, vravel som si, že to nie je vôbec dobre, pamätám si ako som zatvoril oči a hovoril si, že už musí byť po všetkom. Ale otvoril som oči a celé sa to hrozivo opakovalo, ešte z väčšej výšky a oveľa silnejšie. Zostal som na streche a cítil tlak svalstva na krčnej chrbtici. Počul som hlas organizátorky, no vôbec som ju nevidel, nehľadal. Vypol som odpojovač a hľadal najbližší voľný východ. No bočná sieťka bola po náraze zdeformovaná a nedokázal som ju otvoriť. Pochopil som, že rukou to nepôjde. Neviem ako, ale vykopol som ho von a vyslobodil sa. Niekto ma začal ťahať von, mne však zostala zakliesnená noha medzi sedačkou a bočným sendvičom, tak som to celé musel ešte ukorigovať, aby mi nevykĺbili nohu. Prešiel som pár krokov po dráhe, no čo ma zarazilo, že sa stále pretekalo a buginy jazdili v pretekárskom tempe. Pozdravil som divákov na znak, že žijem, no vzápätí prišla na mňa ťažoba a musel som zrýchlene uľahnúť do trávy.“
Aký je zdravotný stav po týždňovej rekonvalescencii? „Ešte je podozrenie na zlomeninu siedmeho a ôsmeho hrudného stavca. Veľká vďaka patrí pani doktorke Markovej- Zongorovej, ktorá si ma zobrala pod svoje krídla. Snaží sa ma dostať, čo najskôr na nohy a za volant.“
Spomínali ste, že svoje si vytrpela aj bugina? „Bohužiaľ áno, z môjho pohľadu utrpelo snáď úplne všetko. Zohnutá hriadeľ riadenia, polámané ramená, polosy, trubky, volant – nemá asi zmysel to všetko vymenúvať, je toho veľa.“
Ako vypadá váš možný štart v ďalšom priebehu sezóny? „To zatiaľ netuším, viac svetla vnesie až magnetická rezonancia. Zdravotný stav je zatiaľ veľký otáznik. Chalani makajú na aute a chcú ho dať dokopy na 100%. Ak sa im to podarí, je rad na mne, či stihnem byť fit. Mechanici sú veľkí bojovníci. Urobíme všetko pre to, aby sme stáli na štarte vo Veľkých Uherciach už nasledujúci víkend!“
Autor: Andrej Barta
