Jar je neodvratne tu a zlepšujúce sa počasie ťahá mnohých do prírody. Na úvod sme si vybrali príjemný výlet na Pajštún, ktorý sa dá aj s deťmi absolvovať v príjemnom tempe v časovom horizonte troch hodín.
Štart a cieľ výletu: Stupava, zastávka autobusu Obora
Náročnosť: vhodné pre rodiny s deťmi
Zo zastávky autobusu sa vyberiete po žltej značke medzi zástavbou nových domov po spevnenej ceste približne 500 metrov. Nedajte sa odradiť a pokaziť náladu prvými metrami, keďže v týchto miestach prebieha čulý stavebný ruch. Po nich sa už dostanete do príjemného tieňa lesa, ktorý bol kedysi poľovníckym revírom. V rokoch 1860 až 1870 vybudoval gróf Alojz Károlyi na tie časy modernú zvernicu, ktorá bola oplotená. Oplotenie meralo na tú dobu obdivuhodných 36 kilometrov a podľa dostupných údajov vyšlo na 90-tisíc zlatých korún. V obore sa nachádzali predovšetkým diviaky, srnce, jelene, ale výnimkou neboli ani muflóny.
V šume lesa a spevu vtákov postupne zaniká ruch civilizácie a stúpame smerom na Pajštún. Cesta ubieha pokojne, počas výstupu sme stretli iba dve turistky. Môže to byť aj tým, že výlet robíme uprostred týždňa počas pracovnej doby, cez víkend je pravdepodobne „frmol“ väčší. Aj keď prechádzame bývalou zvernicou a napriek tomu, že veľa hluku nenarobíme, na žiadne zvieratá sme nenarazili.
Až prídete do strmej pasáže, viete, že už vám do cieľa výletu chýba iba pár metrov. Tie menej zdatných trošku preveria, ale odmena bude stáť zato.
Pohľad na kamenné múry, ktoré sú pozostatkami hradu z konca 13. storočia a pocit, že ste pre svoje zdravie niečo urobili, by vám mali dodať pozitívnu náladu.
História hradu je bohatá, kto chce, môže si o nej podrobne prečítať na informačnej tabuli, ktorá je pod zrúcaninami umiestnená. Nás zaujal fakt, že napriek tomu, že hrad dokázal odolať všetkým vojnám, nakoniec neodolal tomu najsilnejšiemu súperovi - matke prírode. Vyhorel totiž v 18. storočí, keď ho zasiahol blesk. Napriek tomu ho ešte raz čiastočne opravili a bol obývaný až do roku 1908. Vtedy sa z hradu definitívne stali ruiny, keď ho napoleonské vojská vyhodili do povetria napriek tomu, že podobné opevnenia v tej dobe už nemali takmer žiadny strategický význam.
Samotná prechádzka podľa turistickej tabule na Pajštún trvá 55 minút. Nám to trvalo pomalým tempom ľudí úplne bez kondície 45 minút aj s jednou odbočkou z trasy, keď sme si pozreli výhľad na bývalý kameňolom a počas cesty fotili všetko, čo nám prišlo pred fotoaparát. Na hrade sa dá pozrieť výhľad na väčšinu svetových strán a preskúmať, čo z hradu zostalo, čo bude pravdepodobne doména hlavne detí. Predtým odporúčame deťom ukázať aj spomienkovú tabuľu, ktorá je na hradbách upevnená a poukazuje na to, že tu pri lezení prišiel jeden zo študentov o život a že opatrnosti nie je nikdy dosť.
Na hrade sú dve informačné tabule, tú prvú o histórii sme už spomínali, na tej druhej nájdete ďalšie zaujímavé informácie spojené s Pajštúnom. Chýbala nám tu však turistická mapa okolia s vyznačenými turistickými chodníkmi, čo je trochu na škodu.
Variant A: Dĺžka 5,6 km, čas 2:30 h. (vrátane prehliadky ruín)
Variant B: Dĺžka 10,7 km, čas 3:30 h (vrátane prehliadky ruín)
Povesť o hrade Pajštún
Ako každý hrad aj Pajštún má menej či viac uveriteľné príbehy. Najznámejší z nich hovorí, že jedného dňa sa na priedvorí hradu objavila žobráčka, v rukách držala dvojičky a prosila o kúsok chleba. Hradná pani nemohla mať deti a pohľad na dvojičky v rukách chudobnej ženy ju nahneval a vyhnala chudáčku aj s deťmi z hradu. Tá ju však prekliala s prianím, aby sama mala sedem detí, pre ktoré sa bude trápiť dvakrát osem rokov.
Do roka sa prvá časť kliatby naplnila a paní hradu porodila sedem chlapcov. Veľkomožná pani dala svojej slúžke mešec zlatých, aby zobrala šesť chlapcov a skántrila v lese.
V lese ju stretol hradný pán a hneď si všimol veľkej noše na chrbte a spýtal sa slúžky, čo nesie. Tá musela s pravdou von. Pán si ju vypočul, zobral chlapcov a nakázal jej o všetkom mlčať. Chlapcov dal následne do výchovy svojmu najlepšiemu priateľovi.
V deň ich šestnástich narodenín spravil na hrade oslavu a všetkých siedmich synov posadil spolu za stôl. Okamžite bolo každému jasné, že sú to bratia. Hradná pani svoj čin už dávno oľutovala a trápila sa 16 rokov presne ako to predpovedala žobráčka, čím sa naplnila druhá časť kliatby. Od toho okamihu žili všetci spolu ako jedna rodina.
