SENICA. BRATISLAVA. Významného životného jubilea – 75. narodenín, sa dožíva vedec i pedagóg, senický rodák - etnológ PhDr. Mojmír Benža, PhD.. Čím etnológia učarila Záhorákovi ako orech – tvrdému, ale po rozlúpnutí s dobrým jadrom? Jubilanta sme oslovili.
Ako sa z vás stal etnológ?
- Pôvodne som chcel študovať na Vojenskej technickej akadémii v Brne. No pred nástupom na štúdium akadémia časť študentov presunula na civilné vysoké školy. Dva semestre som bol na Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Moje základy z matematiky a fyziky zo strednej školy sa ukázali ako slabé. Štúdium som zanechal. A oslovil ma národopis, ako sa koncom 50. rokov 20. storočia etnológia nazývala. Bolo to aj pod vplyvom folklórneho súboru, ktorý existoval na Jedenásťročnej strednej škole v Senici, kde som roku 1958 maturoval. Prestúpiť zo strojníckej na filozofickú fakultu bolo však nemysliteľné. Tak som rok bol robotníkom na Štátnom majetku v Senici. Až od jesene 1960 som sa upísal svojmu celoživotnému odboru, vtedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
No čoskoro vás zlákalo zahraničie…
- V Bratislave sa prednášalo najmä o slovenskej tradičnej kultúre. Začiatkom 2. ročníka štúdia po návšteve sesterskej katedry na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, kde sa prednášalo aj o spôsobe života mimoeurópskych spoločenstiev. To ma tak oslovilo, že som sa roku 1962 rozhodol pre štúdium v Prahe.
A o dva roky vás zlákal Turiec. Prijali ste ponuku pracovať v Slovenskom národnom múzeu v Martine.Mali ste vraj založiť zbierku mimoeurópskej etnológie, ktorej základ by tvorili predmety z pozostalosti Milana Rastislava Štefánika.
- Doštudoval som popri zamestnaní v roku 1966. Absolvoval som diplomovou prácou o brazílskych indiánoch Bororo. Stal som sa tak prvým slovenským mimoeurópskym etnológom. Najskôr som usporiadal predmety zo Štefánikovej zbierky. Pripravil som s veľmi dobrým ohlasom výstavu Staroegyptské pamiatky zo zbierok slovenských múzeí. Dobrý nástup však zmarilo zrušenie môjho členstva v komunistickej strane. Vycestovať za hranice socialistického tábora sa stalo nereálnym. Keď múzeum začalo s prípravou celoslovenského skanzenu a začalo sa hovoriť aj o výmene starej expozície za novú, dal som prednosť príprave novej expozície tradičného odevu.
Oslovil vás i Etnografický atlas Slovenska v Národopisnom ústave (teraz Ústav etnológie SAV), ktorého ste spoluautorom jeho koncepcie, autorom i redaktorom kapitoly o tradičnom odeve.
- Ak to všetko zhrniem, neľutujem, že som etnológom a že sa venujem tradičnej kultúre Slovenska.
Vo svojich výskumoch ste sa zaoberali i tradičnou kultúrou Slovenska i tradičnou kultúrou našich menšín v strednej a južnej Európe, národnosťami v transformujúcej sa spoločnosti. Čo vás obohatilo najviac?
- Ťažko jednoznačne povedať. Zaoberal som sa témami, ktoré ma bavili. V podstate každých 10-15 rokov u mňa dominovala iná téma. V 70. rokoch odev a staviteľstvo, v 80. etnografický atlas, v 90. slovenské menšiny v zahraničí a politicko-právne postavenie menšín na Slovensku, v 1. desaťročí 21. storočia to boli národnostné štatistiky a história Evanjelickej cirkvi na Slovensku. V tomto desaťročí som opäť pri tradičnom odeve s dôrazom na Záhorie.
Popri vede a výskume ste boli i pedagógom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského i FF Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave. Súvisí s tým nejaké vaše učiteľské krédo?
- Ako pedagóg som chcel odovzdať svoje poznatky ďalšej generácii etnológov a nájsť pokračovateľa v téme. Prvý cieľ som naplnil, no druhý nie. Mladú generáciu etnológov pod vplyvom kultúrno-sociálnej antropológie viac láka skúmať sociálne ako materiálne javy spôsobu života.
Absolvovali steštudijné cesty v Poľsku, na Ukrajine, v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku a Srbsku. Aké úlohy sú pred etnologickým výskumom dnes?
- Nielen pred etnológiou, ale pred spoločenskými vedami vôbec sú tri úlohy. Sprístupňovať kultúrne dedičstvo súčasným generáciám i nášmu okolitému svetu, priniesť pravdivé svedectvo o spôsobe života a kultúre v období socializmu, a tretia - zaznamenať pre budúce generácie súčasný spôsob života.
Z mnohých vašich ocenení spomeniem aspoň Cenu Andreja Kmeťa (od Ministerstva kultúry SR - 2011) za celoživotnú vedeckovýskumnú prácu v oblasti tradičnej a ľudovej kultúry Slovenska a Slovákov v zahraničí. A Čestnú plaketu Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách od SAV (2012). No ani ako dôchodca ste vedu neodložili...
- Pre ÚĽUV som pripravil elektronickú encyklopédiu tradičného odevu Slovenska s 3-tisíc heslami prístupnú na internete. Vlani mi ÚĽUV vydal monografiu Tradičný odev Slovenska. Autorsky i redakčne som sa podieľal aj na Národnostnom atlase Slovenska i Atlase ľudovej kultúry Slovákov v Poľsku. A ďalšie plány sú predo mnou, lebo mi predpovedali dlhý život, cez stovku. Nuž aj tých ďalších 30 rokov chcem prežiť zmysluplne.
Mali ste ako vedec nejaké vzory?
- Nemyslím. Bol som skôr taký samorast, berúc svoju prácu veľmi vážne, pre mnohých kolegov až otravne vážne. Vždy som sa ju snažil robiť dôsledne a hlavne načas.
Pred 20 rokmi ste sa podieľali na zostavení publikácie o Senici. Čo vášmu rodnému mestu želáte do budúcnosti v roku 760. výročia prvej písomnej zmienky o ňom?
- Veľmi Senici želám - úplne vytlačiť zo stredu mesta tranzitnú dopravu. Premeniť centrum a priľahlé ulice na pokojný priestor s minimálnym dopravným ruchom. Azda sa to raz Seničanom podarí.
Senica zmenila výrazne tvár a stopy starého sa strácajú a nedarí sa ich konzervovať v muzeálnej expozícii. Čím to je?
- Už by som neriešil otázku mestského či okresného múzea v Senici. V Skalici je Záhorské múzeum, v Senici Záhorská galéria, v Malackách je Mestské múzeum Michala Tillnera. Za úvahu snáď stojí, že by Záhorská galéria raz do roka poskytla časť svojich priestorov pre výstavu Záhorského múzea alebo Mestského múzea z Malaciek.
Čo ako 75-ročný jubilant odkážete mladým, ktorí práve štartujú do života?
- Myslíte si, že mladá generácia o rady staršej generácie stojí? Ja si to nemyslím. Veď ani ja som v mladšom veku o ne nestál. Ale bez ohľadu na vek a čas stále platí a bude platiť tradičná múdrosť – múdry sa poučí na chybách druhých a sprostý na vlastných. S tým nič nenarobíme, a tak mladšej generácii okrem tejto múdrosti odkazujem – buďte múdri!
