Utorok, 23. apríl, 2019 | Meniny má Vojtech

Jubilujúci etnológ: Od indiánov Bororo k tradičnému odevu Záhoria

75-ročný Mojmír Benža berie svoju prácu až "otravne vážne".

Z výstavy pri 750-ročnici Senice v roku 2006 spolu s evanjelickým farárom Jurajom Šefčíkom (zľava), regionálny historik Vladimír Jamárik a etnológ Mojmír Benža (vpravo).Z výstavy pri 750-ročnici Senice v roku 2006 spolu s evanjelickým farárom Jurajom Šefčíkom (zľava), regionálny historik Vladimír Jamárik a etnológ Mojmír Benža (vpravo).(Zdroj: MILAN SOUKUP)

SENICA. BRATISLAVA. Významného životného jubilea – 75. narodenín, sa dožíva vedec i pedagóg, senický rodák - etnológ PhDr. Mojmír Benža, PhD.. Čím etnológia učarila Záhorákovi ako orech – tvrdému, ale po rozlúpnutí s dobrým jadrom? Jubilanta sme oslovili.

Ako sa z vás stal etnológ?

- Pôvodne som chcel študovať na Vojenskej technickej akadémii v Brne. No pred nástupom na štúdium akadémia časť študentov presunula na civilné vysoké školy. Dva semestre som bol na Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Moje základy z matematiky a fyziky zo strednej školy sa ukázali ako slabé. Štúdium som zanechal. A oslovil ma národopis, ako sa koncom 50. rokov 20. storočia etnológia nazývala. Bolo to aj pod vplyvom folklórneho súboru, ktorý existoval na Jedenásťročnej strednej škole v Senici, kde som roku 1958 maturoval. Prestúpiť zo strojníckej na filozofickú fakultu bolo však nemysliteľné. Tak som rok bol robotníkom na Štátnom majetku v Senici. Až od jesene 1960 som sa upísal svojmu celoživotnému odboru, vtedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

No čoskoro vás zlákalo zahraničie…

- V Bratislave sa prednášalo najmä o slovenskej tradičnej kultúre. Začiatkom 2. ročníka štúdia po návšteve sesterskej katedry na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, kde sa prednášalo aj o spôsobe života mimoeurópskych spoločenstiev. To ma tak oslovilo, že som sa roku 1962 rozhodol pre štúdium v Prahe.

A o dva roky vás zlákal Turiec. Prijali ste ponuku pracovať v Slovenskom národnom múzeu v Martine.Mali ste vraj založiť zbierku mimoeurópskej etnológie, ktorej základ by tvorili predmety z pozostalosti Milana Rastislava Štefánika.

- Doštudoval som popri zamestnaní v roku 1966. Absolvoval som diplomovou prácou o brazílskych indiánoch Bororo. Stal som sa tak prvým slovenským mimoeurópskym etnológom. Najskôr som usporiadal predmety zo Štefánikovej zbierky. Pripravil som s veľmi dobrým ohlasom výstavu Staroegyptské pamiatky zo zbierok slovenských múzeí. Dobrý nástup však zmarilo zrušenie môjho členstva v komunistickej strane. Vycestovať za hranice socialistického tábora sa stalo nereálnym. Keď múzeum začalo s prípravou celoslovenského skanzenu a začalo sa hovoriť aj o výmene starej expozície za novú, dal som prednosť príprave novej expozície tradičného odevu.

Oslovil vás i Etnografický atlas Slovenska v Národopisnom ústave (teraz Ústav etnológie SAV), ktorého ste spoluautorom jeho koncepcie, autorom i redaktorom kapitoly o tradičnom odeve.

- Ak to všetko zhrniem, neľutujem, že som etnológom a že sa venujem tradičnej kultúre Slovenska.

Vo svojich výskumoch ste sa zaoberali i tradičnou kultúrou Slovenska i tradičnou kultúrou našich menšín v strednej a južnej Európe, národnosťami v transformujúcej sa spoločnosti. Čo vás obohatilo najviac?

- Ťažko jednoznačne povedať. Zaoberal som sa témami, ktoré ma bavili. V podstate každých 10-15 rokov u mňa dominovala iná téma. V 70. rokoch odev a staviteľstvo, v 80. etnografický atlas, v 90. slovenské menšiny v zahraničí a politicko-právne postavenie menšín na Slovensku, v 1. desaťročí 21. storočia to boli národnostné štatistiky a história Evanjelickej cirkvi na Slovensku. V tomto desaťročí som opäť pri tradičnom odeve s dôrazom na Záhorie.

Popri vede a výskume ste boli i pedagógom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského i FF Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave. Súvisí s tým nejaké vaše učiteľské krédo?

- Ako pedagóg som chcel odovzdať svoje poznatky ďalšej generácii etnológov a nájsť pokračovateľa v téme. Prvý cieľ som naplnil, no druhý nie. Mladú generáciu etnológov pod vplyvom kultúrno-sociálnej antropológie viac láka skúmať sociálne ako materiálne javy spôsobu života.

Absolvovali steštudijné cesty v Poľsku, na Ukrajine, v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku a Srbsku. Aké úlohy sú pred etnologickým výskumom dnes?

- Nielen pred etnológiou, ale pred spoločenskými vedami vôbec sú tri úlohy. Sprístupňovať kultúrne dedičstvo súčasným generáciám i nášmu okolitému svetu, priniesť pravdivé svedectvo o spôsobe života a kultúre v období socializmu, a tretia - zaznamenať pre budúce generácie súčasný spôsob života.

Z mnohých vašich ocenení spomeniem aspoň Cenu Andreja Kmeťa (od Ministerstva kultúry SR - 2011) za celoživotnú vedeckovýskumnú prácu v oblasti tradičnej a ľudovej kultúry Slovenska a Slovákov v zahraničí. A Čestnú plaketu Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách od SAV (2012). No ani ako dôchodca ste vedu neodložili...

- Pre ÚĽUV som pripravil elektronickú encyklopédiu tradičného odevu Slovenska s 3-tisíc heslami prístupnú na internete. Vlani mi ÚĽUV vydal monografiu Tradičný odev Slovenska. Autorsky i redakčne som sa podieľal aj na Národnostnom atlase Slovenska i Atlase ľudovej kultúry Slovákov v Poľsku. A ďalšie plány sú predo mnou, lebo mi predpovedali dlhý život, cez stovku. Nuž aj tých ďalších 30 rokov chcem prežiť zmysluplne.

Mali ste ako vedec nejaké vzory?

- Nemyslím. Bol som skôr taký samorast, berúc svoju prácu veľmi vážne, pre mnohých kolegov až otravne vážne. Vždy som sa ju snažil robiť dôsledne a hlavne načas.

Pred 20 rokmi ste sa podieľali na zostavení publikácie o Senici. Čo vášmu rodnému mestu želáte do budúcnosti v roku 760. výročia prvej písomnej zmienky o ňom?

- Veľmi Senici želám - úplne vytlačiť zo stredu mesta tranzitnú dopravu. Premeniť centrum a priľahlé ulice na pokojný priestor s minimálnym dopravným ruchom. Azda sa to raz Seničanom podarí.

Senica zmenila výrazne tvár a stopy starého sa strácajú a nedarí sa ich konzervovať v muzeálnej expozícii. Čím to je?

- Už by som neriešil otázku mestského či okresného múzea v Senici. V Skalici je Záhorské múzeum, v Senici Záhorská galéria, v Malackách je Mestské múzeum Michala Tillnera. Za úvahu snáď stojí, že by Záhorská galéria raz do roka poskytla časť svojich priestorov pre výstavu Záhorského múzea alebo Mestského múzea z Malaciek.

Čo ako 75-ročný jubilant odkážete mladým, ktorí práve štartujú do života?

- Myslíte si, že mladá generácia o rady staršej generácie stojí? Ja si to nemyslím. Veď ani ja som v mladšom veku o ne nestál. Ale bez ohľadu na vek a čas stále platí a bude platiť tradičná múdrosť – múdry sa poučí na chybách druhých a sprostý na vlastných. S tým nič nenarobíme, a tak mladšej generácii okrem tejto múdrosti odkazujem – buďte múdri!

mojmir benza

knihy

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  2. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto
  3. Tip na japonskú klimatizáciu s výhodnejšou elektrinou
  4. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  5. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  6. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  7. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  8. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  9. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru
  10. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým?
  1. Tip na japonskú klimatizáciu s výhodnejšou elektrinou
  2. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto
  3. Women in business
  4. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  5. Bim Challenge 2019
  6. Čerpacie stanice OMV Slovensko budú otvorené aj počas sviatkov
  7. Z Fondu malých projektov je možné získať až 50-tisíc eur
  8. Grilovacia sezóna je zahájená!
  9. Moderné bývanie v Žiline v 30-tych rokoch 20. storočia
  10. Čerpačky OMV na Slovensku majú dvere otvorené aj počas sviatkov
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 21 237
  2. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 11 596
  3. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 9 782
  4. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 8 235
  5. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 6 903
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 4 341
  7. Až vďaka chorobe objavila svoj talent 3 916
  8. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali 3 330
  9. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 2 944
  10. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou? 1 723

Hlavné správy z MY Záhorie

Auto na streche, prevrátený kamión. Cestu pre vážnu nehodu uzavreli

Vážna dopravná nehoda sa stala pred horským priechodom Biela hora neďaleko Jablonice.

Cesta je zatiaľ uzavretá.

V Malých Karpatoch horel les

Horieť začalo v okolí Javorníka. Hasiči boli v pohotovosti.

Ilustračná fotografia.

Vychádza nové číslo MY Týždennika pre Záhorie

MY Týždenník pre Záhorie nájdete v novinových stánkoch a u súkromných predajcov vždy v pondelok, jeho súčasťou je príloha s televíznym programom a bohatým čítaním MY Magazín.

SHMÚ varuje pred silným vetrom na západe Slovenska

Rýchlosť vetra môže v nárazoch dosiahnuť až 65 km/h.

Ilustračná fotografia.

Na západnom Slovensku sa tradične šibalo, oblievanie bolo typické pre východ

Šibanie malo priniesť novú silu a zdravie do nasledujúceho roka.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na prvý foťák si zarobil brigádou na stavbe. Snímky mladíka vám vyrazia dych

Snažím sa byť vždy jedinečný a originálny, hovorí mladý fotograf Adam Kuric.

Krčmy v Žiline sa sústredili najmä na rínku, ubytovaní tu boli aj ruskí dôstojníci

Žilina, tak ako každé väčšie mesto, mala už od stredoveku svoje krčmy a ubytovacie zariadenie.

FOTO: Oblievačka v okolí Trenčína

Mládenci v ľudových krojoch z obce Selec alebo tí z Trenčianskej Teplej? Ktorým to podľa vás dnes lepšie šibalo?

Smutnú vŕbu v Soblahove zasypalo takmer osemsto maľovaných kraslíc

Soblahovská šibačka má každoročne rekordnú podobu. „Veľkonočnú“ smutnú vŕbu ozdobili aj v tomto roku stovky kraslíc.

Vybrali SME

Už ste čítali?