Piatok, 22. február, 2019 | Meniny má Etela

Jubilujúci etnológ: Od indiánov Bororo k tradičnému odevu Záhoria

75-ročný Mojmír Benža berie svoju prácu až "otravne vážne".

Z výstavy pri 750-ročnici Senice v roku 2006 spolu s evanjelickým farárom Jurajom Šefčíkom (zľava), regionálny historik Vladimír Jamárik a etnológ Mojmír Benža (vpravo).Z výstavy pri 750-ročnici Senice v roku 2006 spolu s evanjelickým farárom Jurajom Šefčíkom (zľava), regionálny historik Vladimír Jamárik a etnológ Mojmír Benža (vpravo).(Zdroj: MILAN SOUKUP)

SENICA. BRATISLAVA. Významného životného jubilea – 75. narodenín, sa dožíva vedec i pedagóg, senický rodák - etnológ PhDr. Mojmír Benža, PhD.. Čím etnológia učarila Záhorákovi ako orech – tvrdému, ale po rozlúpnutí s dobrým jadrom? Jubilanta sme oslovili.

Ako sa z vás stal etnológ?

- Pôvodne som chcel študovať na Vojenskej technickej akadémii v Brne. No pred nástupom na štúdium akadémia časť študentov presunula na civilné vysoké školy. Dva semestre som bol na Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Moje základy z matematiky a fyziky zo strednej školy sa ukázali ako slabé. Štúdium som zanechal. A oslovil ma národopis, ako sa koncom 50. rokov 20. storočia etnológia nazývala. Bolo to aj pod vplyvom folklórneho súboru, ktorý existoval na Jedenásťročnej strednej škole v Senici, kde som roku 1958 maturoval. Prestúpiť zo strojníckej na filozofickú fakultu bolo však nemysliteľné. Tak som rok bol robotníkom na Štátnom majetku v Senici. Až od jesene 1960 som sa upísal svojmu celoživotnému odboru, vtedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

No čoskoro vás zlákalo zahraničie…

- V Bratislave sa prednášalo najmä o slovenskej tradičnej kultúre. Začiatkom 2. ročníka štúdia po návšteve sesterskej katedry na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, kde sa prednášalo aj o spôsobe života mimoeurópskych spoločenstiev. To ma tak oslovilo, že som sa roku 1962 rozhodol pre štúdium v Prahe.

A o dva roky vás zlákal Turiec. Prijali ste ponuku pracovať v Slovenskom národnom múzeu v Martine.Mali ste vraj založiť zbierku mimoeurópskej etnológie, ktorej základ by tvorili predmety z pozostalosti Milana Rastislava Štefánika.

- Doštudoval som popri zamestnaní v roku 1966. Absolvoval som diplomovou prácou o brazílskych indiánoch Bororo. Stal som sa tak prvým slovenským mimoeurópskym etnológom. Najskôr som usporiadal predmety zo Štefánikovej zbierky. Pripravil som s veľmi dobrým ohlasom výstavu Staroegyptské pamiatky zo zbierok slovenských múzeí. Dobrý nástup však zmarilo zrušenie môjho členstva v komunistickej strane. Vycestovať za hranice socialistického tábora sa stalo nereálnym. Keď múzeum začalo s prípravou celoslovenského skanzenu a začalo sa hovoriť aj o výmene starej expozície za novú, dal som prednosť príprave novej expozície tradičného odevu.

Oslovil vás i Etnografický atlas Slovenska v Národopisnom ústave (teraz Ústav etnológie SAV), ktorého ste spoluautorom jeho koncepcie, autorom i redaktorom kapitoly o tradičnom odeve.

- Ak to všetko zhrniem, neľutujem, že som etnológom a že sa venujem tradičnej kultúre Slovenska.

Vo svojich výskumoch ste sa zaoberali i tradičnou kultúrou Slovenska i tradičnou kultúrou našich menšín v strednej a južnej Európe, národnosťami v transformujúcej sa spoločnosti. Čo vás obohatilo najviac?

- Ťažko jednoznačne povedať. Zaoberal som sa témami, ktoré ma bavili. V podstate každých 10-15 rokov u mňa dominovala iná téma. V 70. rokoch odev a staviteľstvo, v 80. etnografický atlas, v 90. slovenské menšiny v zahraničí a politicko-právne postavenie menšín na Slovensku, v 1. desaťročí 21. storočia to boli národnostné štatistiky a história Evanjelickej cirkvi na Slovensku. V tomto desaťročí som opäť pri tradičnom odeve s dôrazom na Záhorie.

Popri vede a výskume ste boli i pedagógom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského i FF Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave. Súvisí s tým nejaké vaše učiteľské krédo?

- Ako pedagóg som chcel odovzdať svoje poznatky ďalšej generácii etnológov a nájsť pokračovateľa v téme. Prvý cieľ som naplnil, no druhý nie. Mladú generáciu etnológov pod vplyvom kultúrno-sociálnej antropológie viac láka skúmať sociálne ako materiálne javy spôsobu života.

Absolvovali steštudijné cesty v Poľsku, na Ukrajine, v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku a Srbsku. Aké úlohy sú pred etnologickým výskumom dnes?

- Nielen pred etnológiou, ale pred spoločenskými vedami vôbec sú tri úlohy. Sprístupňovať kultúrne dedičstvo súčasným generáciám i nášmu okolitému svetu, priniesť pravdivé svedectvo o spôsobe života a kultúre v období socializmu, a tretia - zaznamenať pre budúce generácie súčasný spôsob života.

Z mnohých vašich ocenení spomeniem aspoň Cenu Andreja Kmeťa (od Ministerstva kultúry SR - 2011) za celoživotnú vedeckovýskumnú prácu v oblasti tradičnej a ľudovej kultúry Slovenska a Slovákov v zahraničí. A Čestnú plaketu Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách od SAV (2012). No ani ako dôchodca ste vedu neodložili...

- Pre ÚĽUV som pripravil elektronickú encyklopédiu tradičného odevu Slovenska s 3-tisíc heslami prístupnú na internete. Vlani mi ÚĽUV vydal monografiu Tradičný odev Slovenska. Autorsky i redakčne som sa podieľal aj na Národnostnom atlase Slovenska i Atlase ľudovej kultúry Slovákov v Poľsku. A ďalšie plány sú predo mnou, lebo mi predpovedali dlhý život, cez stovku. Nuž aj tých ďalších 30 rokov chcem prežiť zmysluplne.

Mali ste ako vedec nejaké vzory?

- Nemyslím. Bol som skôr taký samorast, berúc svoju prácu veľmi vážne, pre mnohých kolegov až otravne vážne. Vždy som sa ju snažil robiť dôsledne a hlavne načas.

Pred 20 rokmi ste sa podieľali na zostavení publikácie o Senici. Čo vášmu rodnému mestu želáte do budúcnosti v roku 760. výročia prvej písomnej zmienky o ňom?

- Veľmi Senici želám - úplne vytlačiť zo stredu mesta tranzitnú dopravu. Premeniť centrum a priľahlé ulice na pokojný priestor s minimálnym dopravným ruchom. Azda sa to raz Seničanom podarí.

Senica zmenila výrazne tvár a stopy starého sa strácajú a nedarí sa ich konzervovať v muzeálnej expozícii. Čím to je?

- Už by som neriešil otázku mestského či okresného múzea v Senici. V Skalici je Záhorské múzeum, v Senici Záhorská galéria, v Malackách je Mestské múzeum Michala Tillnera. Za úvahu snáď stojí, že by Záhorská galéria raz do roka poskytla časť svojich priestorov pre výstavu Záhorského múzea alebo Mestského múzea z Malaciek.

Čo ako 75-ročný jubilant odkážete mladým, ktorí práve štartujú do života?

- Myslíte si, že mladá generácia o rady staršej generácie stojí? Ja si to nemyslím. Veď ani ja som v mladšom veku o ne nestál. Ale bez ohľadu na vek a čas stále platí a bude platiť tradičná múdrosť – múdry sa poučí na chybách druhých a sprostý na vlastných. S tým nič nenarobíme, a tak mladšej generácii okrem tejto múdrosti odkazujem – buďte múdri!

mojmir benza

knihy

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  2. Štefánka by Pulitzer
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  5. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  6. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  7. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  9. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  10. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  1. Na Slovensku sa vydáva najviac učiteľských preukazov
  2. Prihlásili ste sa ako dobrovoľník na Olympiádu v Tokiu?
  3. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  4. Štefánka by Pulitzer
  5. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  6. Konferencia - EU support for research
  7. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  8. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  9. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  10. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 24 467
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 17 380
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 9 351
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 6 899
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 6 303
  6. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 5 264
  7. Štefánka by Pulitzer 5 109
  8. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 4 597
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 567
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 2 961

Hlavné správy z MY Záhorie

Pozrite si najkrajšie hrady, zámky a zrúcaniny Malých Karpát z neba I.

Prinášame vám prvý diel hradov, zámkov a zrúcanín Malých Karpát z neba.

Plavecký hrad

Žiadosti o granty Trnavského samosprávneho kraja už len bez papierov

Na tento rok má krajská samospráva pre žiadateľov k dispozícii 750-tisíc eur, žiadať o ne možno len elektronicky.

O dotácie možno požiadať len elektronicky.

Československá mena a platidlá na prednáške. Už čoskoro v Senici

Prednáška významného numizmatika sa uskutoční pri príležitosti 100. výročia vzniku československej meny.

Prednáška sa uskutoční v utorok.

Zámer opravy vnútroblokov na Záhoráckej je už jasný

Pohyb chodcov i áut pri Mestskom centre kultúry (MCK) za základnou umeleckou školou (ZUŠ) a za Korzom je často plný adrenalínu.

Vnútroblok na Záhoráckej.

Europoslankyňa prišla medzi študentov v Malackách

Jana Žitňanská od roku 2014 zastupuje našu krajinu v Európskom parlamente (EP).

Europoslankyňa prišla na cirkevnú školu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vybrali SME

Už ste čítali?