Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Jubilujúci etnológ: Od indiánov Bororo k tradičnému odevu Záhoria

75-ročný Mojmír Benža berie svoju prácu až "otravne vážne".

Z výstavy pri 750-ročnici Senice v roku 2006 spolu s evanjelickým farárom Jurajom Šefčíkom (zľava), regionálny historik Vladimír Jamárik a etnológ Mojmír Benža (vpravo).Z výstavy pri 750-ročnici Senice v roku 2006 spolu s evanjelickým farárom Jurajom Šefčíkom (zľava), regionálny historik Vladimír Jamárik a etnológ Mojmír Benža (vpravo). (Zdroj: MILAN SOUKUP)

SENICA. BRATISLAVA. Významného životného jubilea – 75. narodenín, sa dožíva vedec i pedagóg, senický rodák - etnológ PhDr. Mojmír Benža, PhD.. Čím etnológia učarila Záhorákovi ako orech – tvrdému, ale po rozlúpnutí s dobrým jadrom? Jubilanta sme oslovili.

Ako sa z vás stal etnológ?

- Pôvodne som chcel študovať na Vojenskej technickej akadémii v Brne. No pred nástupom na štúdium akadémia časť študentov presunula na civilné vysoké školy. Dva semestre som bol na Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Moje základy z matematiky a fyziky zo strednej školy sa ukázali ako slabé. Štúdium som zanechal. A oslovil ma národopis, ako sa koncom 50. rokov 20. storočia etnológia nazývala. Bolo to aj pod vplyvom folklórneho súboru, ktorý existoval na Jedenásťročnej strednej škole v Senici, kde som roku 1958 maturoval. Prestúpiť zo strojníckej na filozofickú fakultu bolo však nemysliteľné. Tak som rok bol robotníkom na Štátnom majetku v Senici. Až od jesene 1960 som sa upísal svojmu celoživotnému odboru, vtedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Skryť Vypnúť reklamu

No čoskoro vás zlákalo zahraničie…

- V Bratislave sa prednášalo najmä o slovenskej tradičnej kultúre. Začiatkom 2. ročníka štúdia po návšteve sesterskej katedry na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, kde sa prednášalo aj o spôsobe života mimoeurópskych spoločenstiev. To ma tak oslovilo, že som sa roku 1962 rozhodol pre štúdium v Prahe.

A o dva roky vás zlákal Turiec. Prijali ste ponuku pracovať v Slovenskom národnom múzeu v Martine.Mali ste vraj založiť zbierku mimoeurópskej etnológie, ktorej základ by tvorili predmety z pozostalosti Milana Rastislava Štefánika.

- Doštudoval som popri zamestnaní v roku 1966. Absolvoval som diplomovou prácou o brazílskych indiánoch Bororo. Stal som sa tak prvým slovenským mimoeurópskym etnológom. Najskôr som usporiadal predmety zo Štefánikovej zbierky. Pripravil som s veľmi dobrým ohlasom výstavu Staroegyptské pamiatky zo zbierok slovenských múzeí. Dobrý nástup však zmarilo zrušenie môjho členstva v komunistickej strane. Vycestovať za hranice socialistického tábora sa stalo nereálnym. Keď múzeum začalo s prípravou celoslovenského skanzenu a začalo sa hovoriť aj o výmene starej expozície za novú, dal som prednosť príprave novej expozície tradičného odevu.

Skryť Vypnúť reklamu

Oslovil vás i Etnografický atlas Slovenska v Národopisnom ústave (teraz Ústav etnológie SAV), ktorého ste spoluautorom jeho koncepcie, autorom i redaktorom kapitoly o tradičnom odeve.

- Ak to všetko zhrniem, neľutujem, že som etnológom a že sa venujem tradičnej kultúre Slovenska.

Vo svojich výskumoch ste sa zaoberali i tradičnou kultúrou Slovenska i tradičnou kultúrou našich menšín v strednej a južnej Európe, národnosťami v transformujúcej sa spoločnosti. Čo vás obohatilo najviac?

- Ťažko jednoznačne povedať. Zaoberal som sa témami, ktoré ma bavili. V podstate každých 10-15 rokov u mňa dominovala iná téma. V 70. rokoch odev a staviteľstvo, v 80. etnografický atlas, v 90. slovenské menšiny v zahraničí a politicko-právne postavenie menšín na Slovensku, v 1. desaťročí 21. storočia to boli národnostné štatistiky a história Evanjelickej cirkvi na Slovensku. V tomto desaťročí som opäť pri tradičnom odeve s dôrazom na Záhorie.

Skryť Vypnúť reklamu

Popri vede a výskume ste boli i pedagógom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského i FF Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave. Súvisí s tým nejaké vaše učiteľské krédo?

- Ako pedagóg som chcel odovzdať svoje poznatky ďalšej generácii etnológov a nájsť pokračovateľa v téme. Prvý cieľ som naplnil, no druhý nie. Mladú generáciu etnológov pod vplyvom kultúrno-sociálnej antropológie viac láka skúmať sociálne ako materiálne javy spôsobu života.

Absolvovali steštudijné cesty v Poľsku, na Ukrajine, v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku a Srbsku. Aké úlohy sú pred etnologickým výskumom dnes?

- Nielen pred etnológiou, ale pred spoločenskými vedami vôbec sú tri úlohy. Sprístupňovať kultúrne dedičstvo súčasným generáciám i nášmu okolitému svetu, priniesť pravdivé svedectvo o spôsobe života a kultúre v období socializmu, a tretia - zaznamenať pre budúce generácie súčasný spôsob života.

Z mnohých vašich ocenení spomeniem aspoň Cenu Andreja Kmeťa (od Ministerstva kultúry SR - 2011) za celoživotnú vedeckovýskumnú prácu v oblasti tradičnej a ľudovej kultúry Slovenska a Slovákov v zahraničí. A Čestnú plaketu Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách od SAV (2012). No ani ako dôchodca ste vedu neodložili...

- Pre ÚĽUV som pripravil elektronickú encyklopédiu tradičného odevu Slovenska s 3-tisíc heslami prístupnú na internete. Vlani mi ÚĽUV vydal monografiu Tradičný odev Slovenska. Autorsky i redakčne som sa podieľal aj na Národnostnom atlase Slovenska i Atlase ľudovej kultúry Slovákov v Poľsku. A ďalšie plány sú predo mnou, lebo mi predpovedali dlhý život, cez stovku. Nuž aj tých ďalších 30 rokov chcem prežiť zmysluplne.

Mali ste ako vedec nejaké vzory?

- Nemyslím. Bol som skôr taký samorast, berúc svoju prácu veľmi vážne, pre mnohých kolegov až otravne vážne. Vždy som sa ju snažil robiť dôsledne a hlavne načas.

Pred 20 rokmi ste sa podieľali na zostavení publikácie o Senici. Čo vášmu rodnému mestu želáte do budúcnosti v roku 760. výročia prvej písomnej zmienky o ňom?

- Veľmi Senici želám - úplne vytlačiť zo stredu mesta tranzitnú dopravu. Premeniť centrum a priľahlé ulice na pokojný priestor s minimálnym dopravným ruchom. Azda sa to raz Seničanom podarí.

Senica zmenila výrazne tvár a stopy starého sa strácajú a nedarí sa ich konzervovať v muzeálnej expozícii. Čím to je?

- Už by som neriešil otázku mestského či okresného múzea v Senici. V Skalici je Záhorské múzeum, v Senici Záhorská galéria, v Malackách je Mestské múzeum Michala Tillnera. Za úvahu snáď stojí, že by Záhorská galéria raz do roka poskytla časť svojich priestorov pre výstavu Záhorského múzea alebo Mestského múzea z Malaciek.

Čo ako 75-ročný jubilant odkážete mladým, ktorí práve štartujú do života?

- Myslíte si, že mladá generácia o rady staršej generácie stojí? Ja si to nemyslím. Veď ani ja som v mladšom veku o ne nestál. Ale bez ohľadu na vek a čas stále platí a bude platiť tradičná múdrosť – múdry sa poučí na chybách druhých a sprostý na vlastných. S tým nič nenarobíme, a tak mladšej generácii okrem tejto múdrosti odkazujem – buďte múdri!

mojmir benza

knihy

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  6. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  7. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  3. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  4. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  5. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  6. Pomáhajte čítaním
  7. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  8. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  9. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  10. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 30 339
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 685
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 834
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 174
  5. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 871
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 558
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 999
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 826
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 9 187
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 020
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

V okrese Skalica je na testovanie pripravených 44 odberových miest

Menšie obce budú na testovanie využívať predovšetkým kultúrne domy.

Ilustračná fotografia.

Senica má pripravených sedemnásť miest na plošné testovanie

Ide o rovnaký počet miest ako pri voľbách.

Prímestské autobusy v kraji začnú jazdiť v prázdninovom režime

Opatrenie je reakciou na zníženie mobility obyvateľstva.

ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Už ste čítali?