Utorok, 17. júl, 2018 | Meniny má Bohuslav

Jubilujúci etnológ: Od indiánov Bororo k tradičnému odevu Záhoria

75-ročný Mojmír Benža berie svoju prácu až "otravne vážne".

Z výstavy pri 750-ročnici Senice v roku 2006 spolu s evanjelickým farárom Jurajom Šefčíkom (zľava), regionálny historik Vladimír Jamárik a etnológ Mojmír Benža (vpravo).(Zdroj: MILAN SOUKUP)

SENICA. BRATISLAVA. Významného životného jubilea – 75. narodenín, sa dožíva vedec i pedagóg, senický rodák - etnológ PhDr. Mojmír Benža, PhD.. Čím etnológia učarila Záhorákovi ako orech – tvrdému, ale po rozlúpnutí s dobrým jadrom? Jubilanta sme oslovili.

Ako sa z vás stal etnológ?

- Pôvodne som chcel študovať na Vojenskej technickej akadémii v Brne. No pred nástupom na štúdium akadémia časť študentov presunula na civilné vysoké školy. Dva semestre som bol na Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Moje základy z matematiky a fyziky zo strednej školy sa ukázali ako slabé. Štúdium som zanechal. A oslovil ma národopis, ako sa koncom 50. rokov 20. storočia etnológia nazývala. Bolo to aj pod vplyvom folklórneho súboru, ktorý existoval na Jedenásťročnej strednej škole v Senici, kde som roku 1958 maturoval. Prestúpiť zo strojníckej na filozofickú fakultu bolo však nemysliteľné. Tak som rok bol robotníkom na Štátnom majetku v Senici. Až od jesene 1960 som sa upísal svojmu celoživotnému odboru, vtedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Článok pokračuje pod video reklamou

No čoskoro vás zlákalo zahraničie…

- V Bratislave sa prednášalo najmä o slovenskej tradičnej kultúre. Začiatkom 2. ročníka štúdia po návšteve sesterskej katedry na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, kde sa prednášalo aj o spôsobe života mimoeurópskych spoločenstiev. To ma tak oslovilo, že som sa roku 1962 rozhodol pre štúdium v Prahe.

A o dva roky vás zlákal Turiec. Prijali ste ponuku pracovať v Slovenskom národnom múzeu v Martine.Mali ste vraj založiť zbierku mimoeurópskej etnológie, ktorej základ by tvorili predmety z pozostalosti Milana Rastislava Štefánika.

- Doštudoval som popri zamestnaní v roku 1966. Absolvoval som diplomovou prácou o brazílskych indiánoch Bororo. Stal som sa tak prvým slovenským mimoeurópskym etnológom. Najskôr som usporiadal predmety zo Štefánikovej zbierky. Pripravil som s veľmi dobrým ohlasom výstavu Staroegyptské pamiatky zo zbierok slovenských múzeí. Dobrý nástup však zmarilo zrušenie môjho členstva v komunistickej strane. Vycestovať za hranice socialistického tábora sa stalo nereálnym. Keď múzeum začalo s prípravou celoslovenského skanzenu a začalo sa hovoriť aj o výmene starej expozície za novú, dal som prednosť príprave novej expozície tradičného odevu.

Oslovil vás i Etnografický atlas Slovenska v Národopisnom ústave (teraz Ústav etnológie SAV), ktorého ste spoluautorom jeho koncepcie, autorom i redaktorom kapitoly o tradičnom odeve.

- Ak to všetko zhrniem, neľutujem, že som etnológom a že sa venujem tradičnej kultúre Slovenska.

Vo svojich výskumoch ste sa zaoberali i tradičnou kultúrou Slovenska i tradičnou kultúrou našich menšín v strednej a južnej Európe, národnosťami v transformujúcej sa spoločnosti. Čo vás obohatilo najviac?

- Ťažko jednoznačne povedať. Zaoberal som sa témami, ktoré ma bavili. V podstate každých 10-15 rokov u mňa dominovala iná téma. V 70. rokoch odev a staviteľstvo, v 80. etnografický atlas, v 90. slovenské menšiny v zahraničí a politicko-právne postavenie menšín na Slovensku, v 1. desaťročí 21. storočia to boli národnostné štatistiky a história Evanjelickej cirkvi na Slovensku. V tomto desaťročí som opäť pri tradičnom odeve s dôrazom na Záhorie.

Popri vede a výskume ste boli i pedagógom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského i FF Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave. Súvisí s tým nejaké vaše učiteľské krédo?

- Ako pedagóg som chcel odovzdať svoje poznatky ďalšej generácii etnológov a nájsť pokračovateľa v téme. Prvý cieľ som naplnil, no druhý nie. Mladú generáciu etnológov pod vplyvom kultúrno-sociálnej antropológie viac láka skúmať sociálne ako materiálne javy spôsobu života.

Absolvovali steštudijné cesty v Poľsku, na Ukrajine, v Maďarsku, Rumunsku, Chorvátsku a Srbsku. Aké úlohy sú pred etnologickým výskumom dnes?

- Nielen pred etnológiou, ale pred spoločenskými vedami vôbec sú tri úlohy. Sprístupňovať kultúrne dedičstvo súčasným generáciám i nášmu okolitému svetu, priniesť pravdivé svedectvo o spôsobe života a kultúre v období socializmu, a tretia - zaznamenať pre budúce generácie súčasný spôsob života.

Z mnohých vašich ocenení spomeniem aspoň Cenu Andreja Kmeťa (od Ministerstva kultúry SR - 2011) za celoživotnú vedeckovýskumnú prácu v oblasti tradičnej a ľudovej kultúry Slovenska a Slovákov v zahraničí. A Čestnú plaketu Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách od SAV (2012). No ani ako dôchodca ste vedu neodložili...

- Pre ÚĽUV som pripravil elektronickú encyklopédiu tradičného odevu Slovenska s 3-tisíc heslami prístupnú na internete. Vlani mi ÚĽUV vydal monografiu Tradičný odev Slovenska. Autorsky i redakčne som sa podieľal aj na Národnostnom atlase Slovenska i Atlase ľudovej kultúry Slovákov v Poľsku. A ďalšie plány sú predo mnou, lebo mi predpovedali dlhý život, cez stovku. Nuž aj tých ďalších 30 rokov chcem prežiť zmysluplne.

Mali ste ako vedec nejaké vzory?

- Nemyslím. Bol som skôr taký samorast, berúc svoju prácu veľmi vážne, pre mnohých kolegov až otravne vážne. Vždy som sa ju snažil robiť dôsledne a hlavne načas.

Pred 20 rokmi ste sa podieľali na zostavení publikácie o Senici. Čo vášmu rodnému mestu želáte do budúcnosti v roku 760. výročia prvej písomnej zmienky o ňom?

- Veľmi Senici želám - úplne vytlačiť zo stredu mesta tranzitnú dopravu. Premeniť centrum a priľahlé ulice na pokojný priestor s minimálnym dopravným ruchom. Azda sa to raz Seničanom podarí.

Senica zmenila výrazne tvár a stopy starého sa strácajú a nedarí sa ich konzervovať v muzeálnej expozícii. Čím to je?

- Už by som neriešil otázku mestského či okresného múzea v Senici. V Skalici je Záhorské múzeum, v Senici Záhorská galéria, v Malackách je Mestské múzeum Michala Tillnera. Za úvahu snáď stojí, že by Záhorská galéria raz do roka poskytla časť svojich priestorov pre výstavu Záhorského múzea alebo Mestského múzea z Malaciek.

Čo ako 75-ročný jubilant odkážete mladým, ktorí práve štartujú do života?

- Myslíte si, že mladá generácia o rady staršej generácie stojí? Ja si to nemyslím. Veď ani ja som v mladšom veku o ne nestál. Ale bez ohľadu na vek a čas stále platí a bude platiť tradičná múdrosť – múdry sa poučí na chybách druhých a sprostý na vlastných. S tým nič nenarobíme, a tak mladšej generácii okrem tejto múdrosti odkazujem – buďte múdri!

mojmir benza

knihy

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  2. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  3. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  9. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  10. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 18 067
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 14 290
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 10 347
  4. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 276
  5. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 7 484
  6. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 6 751
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 5 158
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 920
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 2 752
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 2 325

Hlavné správy z MY Záhorie

Polícia pátra po hľadaných osobách, o pomoc žiada i verejnosť

Polícia pátra po hľadaných Ivanovi Grigovi, Michalovi Borošovi a Antonovi Norovskom z trnavského regiónu a žiada verejnosť o pomoc.

Senica získala chorvátskeho stredopoliara Tešiju

Slovenský futbalový fortunaligista FK Senica získal chorvátskeho stredopoliara Marka Tešiju.

Kríza na prelome milénia, dnes je situácia na trhu práce opačná

Najnižšiu evidovanú mieru nezamestnanosti mal v regióne Trnavy a Záhoria v máji tohto roka okres Hlohovec. Naopak to bolov okrese Senica.

Tlaky v práci? Je to smutný obraz doby,tvrdí psychiatrička

Za socializmu zakotvovala ústava povinnosť pracovať, príživníctvo sa trestalo. Dnes je situácia diametrálne odlišná. Strata zamestnania môže naštartovať úzkostné poruchy, depresie či psychózy.

Pozor na obchodovanie s ľuďmi, varuje ministerstvo vnútra

Ministerstvo vnútra (MV) SR spustilo preventívnu kampaň "Dobré rady pred vycestovaním", ktorá varuje pred obchodovaním s ľuďmi.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel známy horský záchranár Rudolf Chalupek

Rodák z Nemiec pri Banskej Bystrici pomohol na horách mnohým ľuďom v ťažkých situáciách. Odišiel do večnosti vo veku nedožitých 35 rokov.

Motorkár narazil na obrubník, zraneniam podľahol

Motorkár utrpel veľmi ťažký úraz hlavy, bol v bezvedomí. Po prevoze do nemocnice zraneniam podľahol.

Liptáci majú na námestí starú lanovku z Chopku

Jediným mestom s lanovkou priamo v centre je Liptovský Mikuláš. Okamžite sa z nej stala pútavá atrakcia námestia.

Návrat do Fortuna ligy nevyšiel. Slovenský talent nevie, čo bude

Denis Baumgartner naplno trénuje so Samdoriou na sústredení.

Vybrali SME

Už ste čítali?