S tímom DDK-LED sa Vladimírovi Sirvoňovi podarilo nakoniec pre Senicu extraligu zachrániť v prelínacej súťaži, keď za Trnavou obsadili jeho zverenkyne druhé miesto.
Ako videl prelínací turnaj v Prešove tréner, ktorý s VK Senica získal v rokoch 2005-07 trikrát titul majsteriek Slovenska? „Už v prvom stretnutí v polovici prvého setu nám musela z ihriska odísť pre zranenie jediná nahrávačka Sivičeková a museli sme improvizovať. Súperi mali šancu to využiť, našťastie to nedokázali. Pomohlo aj to, že sme si to doma dobre rozohrali tým, že sme porazili Trnavu. S Prešovom sme potrebovali dva sety na spečatenie postupu. To sme dosiahli a potom sme už povolili. Ja som síce dievčatám nepovedal, že nám stačia dva sety, ale predpokladám, že to mali spočítané rovnako ako ja. Teší ma, že aj napriek istote dokázali doviesť duel do víťazného konca. Ale v každom prípade to bol pre nás mimoriadne náročný turnaj.“
V dlhodobej extraligovej tabuľke ste skončili na 9. mieste. V baráži ste sa aj keď s malými zaváhaniami bez väčších ťažkostí zachránili. Aký je pohľad na sezónu s odstupom niekoľkých dní? „My sme vedeli, kde je náš problém. My sme sa málo stretávali, tréning nebol optimálny. Bolo to ťažké dať takýmto spôsobom dohromady. Obzvlášť, ak niektoré hráčky mali hosťovanie iba do konca januára. K tomu prišla zlomenina nohy Harmanovej a jej dlhá rekonvalescencia. Našťastie sa nakoniec dokázala vrátiť včas a aj s jej pomocou sme to nakoniec dokázali uhrať. Druhá vec je, že sme mali niekoľkokrát v sezóne aj poriadnu dávky smoly. Veľakrát sa nám totiž v zápasoch stalo, že nám chýbalo pár bodov k víťazstvu a vďaka ním by sme sa dokázali baráži vyhnúť. Chýbala nám však v týchto záveroch sila, svoje zohrala aj slabšia trénovanosť, aby sa tieto zápasy skončili našim úspechom,“ dodal tréner, ktorý okrem troch titulov so Senicou získal ďalších päť v rakúskej súťaži s tímom Post Wien.
Medzi fanúšikmi sa vám vytýka, že ste na svoje hráčky počas stretnutí niekedy až príliš expresívny. Je to váš štýl koučovania alebo to pohľad z hľadiska skresľuje? „Vždy som bol taký, dostával som hráčky pod tlak. Ja som tomu hovoril, že keď cítime šancu vyhrať, tak to musíme dokopať. Čo sa týka tejto sezóny a minulej, tým, že som mal úzky káder a že dievčatá hrali bez zmlúv, som strašne zmäkol. Kolegovia, čo ma poznali z minulosti, mi naopak vyčítali, že už nie som tým, kým som býval,“ predostrel svoj pohľad tréner, ktorý volejbal pozná dôverne aj z pozície hráča. Za reprezentáciu Československa odohral 220 duelov, zažil atmosféru olympijských hier či majstrovstiev sveta, dvakrát sa zúčastnil aj majstrovstiev Európy.
Našla sa medzi vašimi zverenkyňami aj hráčka, ktorá nenaplnila vaše očakávania resp. zostala za svojimi možnosťami? „Ja nerobím hodnotenia hráčok na verejnosti. Hodnotím vždy mužstvo ako kolektív. Samozrejme, že sa sem tam našli individuálne výkony, ktoré nenaplnili moje očakávania, na druhej strane zas tie isté hráčky mnohokrát zahrali výborne.“
Ako prebiehala sezóna mimo športovej činnosti. Predsa len máte v klube na starosti aj organizačnú zložku, ktorá zahŕňa veci, do ktorých bežný športový fanúšik nevidí? „My sme extraligu hrali prakticky bez peňazí. Ak sme dokázali aj zohnať sponzorské financie, bolo to vždy o malých čiastkach. Do volejbalu som vložil aj svoje peniaze, dokonca aj rodinné. Čo sa týka organizácie tréningov, v tom sme sa takisto potýkali s problémami. Tým, že všetky dievčatá sú až na Peťu Holičovú študentky, museli sme tomu prispôsobiť tréningy. Trénovali sme vo štvrtok, dvakrát v piatok a v sobotu nás čakal zápas, čo zďaleka nebolo ideálne. Je ale fakt, že hráčky, ktoré boli u nás na hosťovaní, trénovali počas týždňa aj vo svojich materských kluboch,“ ozrejmil úskalia manažérskej práce.
Pred prelínacou súťažou ste spomínali, že aj po záchrane extraligy nie je isté, či sa do nej prihlásite. Je ešte asi priskoro na nejaké nové informácie, ale aká je v tomto súčasná situácia. Ako odhadujete pravdepodobnosť, že DDK-LED bude hrať v najvyššej súťaži aj v sezóne 2016/17? „Ja som to ťahal dve sezóny na základe prísľubov, z ktorých väčšina nakoniec zostala iba v rovine prísľubov. Situácia sa veľmi zhoršila a pokiaľ nebudú prostriedky, je do toho zbytočné ísť. To nie je v tom, žeby som mal voči ďalšiemu pokračovaniu odpor, práve naopak, ja svoje ambície mám, ale ísť znova do toho za takýchto okolností, to už hraničí ... so sebevraždou."
Ako hodnotíte, že Senica mala relatívne blízko k účasti až dvoch tímov v najvyššej súťaži. Bral by ste to ako plus, ak by v extralige pôsobili obe? „Myslím si, že Senica je na dve mužstvá v najvyššej súťaži malá. Ale v prípade, že by si VMS vybojovali postup, ja by som ustúpil a v Senici by som extraligu nehral. Potom je otázka, či by som hral 1. ligu alebo by som odišiel do iného mesta. Ale dve extraligové mužstvá v Senici, to by asi nebolo ideálne ,“ doplnil na záver tréner, ktorý ako hráč zažil v drese ČH Bratislava ako chutí víťazstvo v Lige majstrov či v Pohári CEV.
