V Senici vystavovali v rámci Združenia Q Brno. Kurátorka Dana Janáčková ich oslovila – predstaviť sa spolu – manželia Trizuljakovci. Výstavu v Záhorskej galérii Jána Mudrocha otvorili 7. apríla, v deň 71. výročia oslobodenia Senice. Bola to náhoda. Že vystavujúci výtvarníci žijú na Morave v Seničke, v obci so 667-ročnou históriou je sympatická zhoda okolností.
Akademická maliarka Miroslava Trizuljaková (1955), rodáčka z Olomouca, reštaurátorka, sa podieľa na záchrane kultúrneho dedičstva. Prezentuje sa voľnou tvorbou, ktorú má rada popri hĺbavej zodpovednej reštaurátorskej práci. Naposledy v Kaplnke Panny Márie Snežnej v Olomouci „revitalizovala“ nástenné maľby v barokovom sakrálnom prostredí. Výstava diel oboch manželov je z posledného desaťročia.
Akademický maliar Marek Trizuljak (1953), rodák z Bratislavy, maliar, sklár, výtvarný fotograf i literát vo svojej tvorbe hľadá nečakané súvislosti. „Stredobodom jeho pozornosti vo vystavenom súbore je krajina, ktorej tvarové i obsahové variácie zachytáva senzitívnou rečou fotografickej sekvencie. Sústreďujú sa na sprostredkovanie pocitov a osobných zážitkov postupom analogickým maliarstvu...“ Uviedla kurátorka Dana Janáčková.
Marek Trizuljak je z významnej výtvarnej rodiny sochára i pedagóga Alexandra Trizuljaka, rodáka z Varína (1921-1990). Jeho otec vytvoril sochu víťazného vojaka na pylóne Slavína v Bratislave. Tam, kde sú pochovaní aj mnohí padlí pri oslobodzovaní Senice. „Otec zažil vojnu. Jeho bratia boli v Povstaní. Otec im nosil jedlo, aj on riskoval život.“ Pripomína Marek, z ktorého ako z najstaršieho syna z ôsmich detí vraj chcel mať otec Alexander Trizuljak tiež sochára.
Vydal sa však inou cestou. Po Strednej umeleckopriemyselnej škole sklárskej v Železnom Brode (hutné tvarovanie skla) v rokoch 1975-1981 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri monumentálnej maľby u profesora Arnošta Paderlíka. V reštaurátorskom ateliéri u profesora Raimunda Ondráčka vtedy študovala i jeho budúca manželka - Miroslava. Tak vznikla ich tvorivá „symetria“.
Markov otec – Alexander by mal tohto roku v máji 95 rokov. Jeho mama Eva Trizuljaková má 90. A je vraj pre celú rodinu inšpirujúcou vďaka svojej vitalite. Marek spomína: „Otec hovoril, že je z generácie, ktorá kompletne padla vo vojne. Na všetkých stranách. Či Nemci, či Francúzi, či ďalšie národy – Poliaci, Rusi. Chcel vraj urobiť pomník, že bolo prekonané to nezmyselné zlo vojny. Pomník padlej generácii, ktorá bola zdecimovaná v celej Európe. Aj pomník toho sovietskeho vojaka, lebo naozaj to bol sovietsky vojak, ktorý oslobodil všetky tieto územia až po Prahu. V našej rodine to bola silná história. Otec o tom často rozprával, aj strýkovia - partizáni.“
V Senici i vo Vrbovciach žijú potomkovia Trizuljakovcov po Alexandrovom bratancovi. Tiež boli na vernisáži, ktorú hudbou obohatilo Trio Jana Kavana (violoncello, klavír a flauta).
A čo výtvarníci zo Seničky pri Olomouci návštevníkom Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici, ktorí do 29. mája prídu na ich výstavu „Asymetria,“ odkázali ? Miroslava Trizuljaková: „Že máme veľa spoločného. Tie polia, zaoblené vŕšky, je to u nás i u vás také malebné.“
Marek Trizuljak: „My bývame 20 a vy možno 30 kilometrov od rieky Moravy. Mne to príde ako jeden kraj niečím spojený. Stretnutím s ľuďmi. Každá tá krajina je aj výtvarne a kultúrne inšpiratívna. Na výstave môže divák nájsť príjemné spočinutie bez nervozít a tlakov zo sveta. Ide aj o harmóniu. Dali sme výstave názov Asymetria-symetria, je v ňom schovaná vyváženosť vecí, aj určitý pokoj. Na to pokojné priateľské rozpoloženie by som rád pozval aj divákov.“
