Skalický dorastenec Sebastian Šmída zažíva v posledných týždňoch hektické obdobie. Sezónu absolvoval v projekte slovenskej osemnástky a v play-off výrazne prispel k prekvapujúcej striebornej medaile pre skalických dorastencov.
Oslavy cenného kovu si ani nestihol užiť a už sa musel hlásiť trénerovi Petrovi Mikulovi v reprezentácii, ktorá už tento týždeň začína boje na svetovom šampionáte. Pred odchodom sme sa ho spýtali, ako toto obdobie prežíva a aké má očakávania na svetovom šampionáte.
Napriek prehre v rozhodujúcom stretnutí finálovej série s Popradom ste v nedeľu zakončili úspešnú sezónu v podobe zisku striebornej medaily v dorasteneckej lige. Ako s odstupom niekoľkých dní hodnotíte cestu play-off? „Vyraďovacie boje boli z našej strany výborné. Je to veľký úspech nielen pre nás hráčov, ale aj pre celý skalický hokej. Úspech sme dosiahli predovšetkým súdržnosťou kolektívu. Hrali sme srdcom ako jeden muž a to bola naša hlavná devíza pri úspešnom ťažení.“
V play-off sa mimoriadne darilo aj vám v osobných štatistikách, čomu to pripisujete? „Budem sa opakovať, ale opäť vyzdvihnem kolektív. Tréner výborne poskladal všetky pätorky, tá naša si sadla mimoriadne a vtedy sa to ukáže aj na štatistikách. Darilo sa nám predovšetkým v domácom prostredí, kde sme cítili obrovskú podporu fanúšikov. Každý kto to vyskúša vám potvrdí, že pred plným hľadiskom sa hrá podstatne lepšie ako pred prázdnymi tribúnami.“
Aké to bolo okamžite po hektickom finále prepnúť na reprezentačnú vlnu a zapojiť sa do rozbehnutej prípravy? „Nebolo to jednoduché, keďže v play-off sa nepozeralo doľava, doprava a nebol čas na doliečenie zranení. Svoje zohrala tesne po finále aj únava. Na druhej strane vidina reprezentácie mnohé nepríjemnosti dokázala potlačiť a ten prechod uľahčiť. Myslím si, že som ho napokon v pohode zvládol.“
Bolo v tomto prípade výhodou, že ste počas sezóny pôsobili v projekte? „Som o tom presvedčený a myslím, že nielen ja, ale aj ostatným chalanom z neho to výrazne pomohlo. Sám na sebe môžem potvrdiť, že som výkonnostne napredoval.“
Ako ste prežívali rezy kádrom. Boli ste presvedčený, že v nominácii nebudete chýbať, alebo vo vás hlodal pocit neistoty? „Nebolo to pre mňa jednoduché, svoje šance som videl 50 na 50. Ale podobne ako ja to prežívali aj ďalší chalani v nominácii. Je mi ľúto spoluhráča zo Skalice Davida Híleka, ktorého zoštíhlenie postihlo. Bol po ňom smutný, ale život ide ďalej a šanca sa pre neho určite ešte naskytne v budúcnosti.“
Už ste riešili svoju budúcnosť, kde budete pôsobiť? „Túto otázku si nechávam až v čase po šampionáte. Teraz je ešte priskoro riešiť tieto záležitosti. Veľa sa bude odvíjať aj od toho, ako sa mi bude dariť na majstrovstvách sveta.“
S akým predsavzatím odlietate do Zámoria? „Máme veľmi dobrý kolektív, určite sa pozeráme smerom k medailovým priečkam, ak by sa podarilo získať cenný kov, všetci by sme boli nesmierne šťastní.“
Takže boj o záchranu by nemal byť na programe dňa? „V žiadnom prípade, tomu sa chceme vyhnúť oblúkom a pozerať sa predovšetkým na tie vyššie poschodia,“ zakončil odvážne ale so zdravým sebavedomím talentovaný hokejista MHKM Skalica.
