Žakina ma koľkokrát hnala na dvor. Suseda, keď niečo kričala cez plot, naučila sa napodobniť jej hlas. Kričí, vybehnem von, ale susedy nikde, smeje sa chovateľ.
JABLONICA. Už asi 15 druhov rôznofarebných papagájov preletelo, preskackalo, či viselo dolu hlavou pri kŕmení vo voliérach Pavla Jánošíka v Jablonici za 30 rokov odvtedy, ako sa upísal chovu exotických operencov z Afriky, Južnej Ameriky či z Austrálie. Po nenáročných zebričkách prišli korely, rozely, alexandre, kakadu, papagáje žako, ary modrožlté – ararauny i zelenokrídle.
Darované zebričky
O pár dní bude mať Pavol Jánošík 73 rokov. Ako sa stal chovateľom vtákov? „Môj šéf, riaditeľ stavebnej firmy, choval papagáje. Raz potreboval odo mňa pomoc a vzal som so sebou asi 5-ročného syna Pavla. Akých chceš vtáčikov? Že mu podaruje. Vybral si malé zebričky. Začali sa množiť. Chlapca to prešlo, mne ostali. Zapáčilo sa mi to. Človek stále chce viac a viac v chove dosiahnuť. Až som sa dopracoval k arám zelenokrídlym, čo je druhý najväčší papagáj z rodu Ara.“
Čím chov vtákov inšpiruje? „Dajú sa prirovnať k ľuďom. Samička sa chová ako matka k svojmu dieťaťu. Pozorujem to kamerami zabudovanými do voliér. Pekne si ľahnú vedľa seba, krídelkom si mláďa potiahne, zobákom ho čistí. Z vtáčej prírody sa dá veľa vziať pre ľudský život. Neraz sa ľudia chovajú k svojim deťom horšie, ako tie vtáky. U nich sa málokedy stane, že by sa nestarali o svoje mladé. U mňa vždy potomstvo papagáje vychovali až do samostatnosti.“ Popisuje P. Jánošík.
Život vo voliérach vnímame na dvore i z obrazovky v kuchyni kamerovým systémom. Uprostred vtáčej rodiny sú vo dne v noci. Práve sa z jednej voliéry ozýva krik. Papagáje sa pária v priamom prenose. Pohľad na operence je pre chovateľa dakedy zaujímavejší ako program v televízii. „Človek musí vedieť, kedy znesú vajíčko. Potom čaká, kedy sa budú liahnuť. Väčšinou je to u všetkých druhov do jedného mesiaca. Mám tam teraz troch mladých žakovcov, 35 dní vyliahnutých. Aj ary ararauny majú každú chvíľu zniesť vajíčko.“
Kamera pomáha chov ovplyvniť. „Keď vajíčko znesú, vezmem ho, dám tam podkladok, keď znesú druhé, tiež ho zoberiem, a keď tretie, tie prvé dve tam vložím. Aby sa vyliahli naraz. Keby som to tam nechal, prvé mláďa je už veľké, kým sa vyliahne posledné. A najmladšie si nevie potravu tak pýtať ako najstaršie. Keď ary majú tri vajíčka, je chovateľ veľmi spokojný.“
Uhryznutý
Ozýva sa krik pri párení. V jednej voliére zakladajú nové potomstvo. Nemusí chovateľ robiť medzi agresívnymi sokmi aj rozhodcu? „Každého chovateľa raz pohryzú. Hlavne tie väčšie. Keď manipulujem s veľkými arami, dám si až dvojo rukavíc. Mal som pohryznutie, nie síce na lekársku pomoc, ale nepríjemné.“
Pri starostiach okolo je s nimi viac radostí. „Keď som choval žakov libérijských, mali sme samičku, ktorá krásne rozprávala. Všetko, čo počula. Farbu hlasu vedela napodobniť. Často ma vyhnala von. Suseda keď cez plot od nás niečo chcela, Žakina (tak sme samičku volali) sa to naučila. Kričí na mňa. Vybehnem na dvor, a susedy nikde! Niektoré zelenokrídle ary chovateľ oslovuje menami.
„Samec je Karel. Z Moravy kúpený. Vie sa pekne predstaviť. Samička je Dora – zo Slovenska z Trenčína. Samec ararauny je Fero, samičku som pomenoval podľa mojej priateľky – Zuzky Stankovej. Ale nevie povedať Z, tak jej vraví len Ska.“ Predstavuje Pavol Jánošík svoje exotické operence.
Modernizácia
Najčastejšie chodí Pavol Jánošík na burzy do Nitry. Raz do mesiaca každú štvrtú nedeľu. Každú prvú do Hodonína, každú tretiu je burza v Přerove. Chovatelia si vymenia skúsenosti, radia sa, ako úspešne chovať exotické operence. Aj so susedom, nastávajúcim zaťom priateľky – Tomášom Cablkom, ktorý chová papagáje, sa stretajú takmer denne. Vtáčie obydlia modernizujú, pred neprajníkmi chov zabezpečujú.
„Žijú okolo nás i takí, ktorým sa nechce pracovať, a zháňajú, ako ľahko prísť k peniazom. Pred takými sa aj chovateľ musí chrániť. Dal som chov zabezpečiť odborníkovi namontovaním dvoch zabezpečovacích systémov.“
Aj niekdajšie energeticky nákladnejšie vykurovanie elektrickými olejovými radiátormi už v Jablonici nahradili. „Infrapanely sa montujú na strop, vyžarujú teplo podobné slnečnému. Pri obyčajnom radiátore cirkuluje teplý vzduch odspodu nahor, a zasa klesá, ak sa ochladí. Víri to prach. Infrapanely hrejú ako slniečko. Nie je tam cirkulácia prachu taká veľká a spotreba je menšia.“
Ozaj, dostanú operenci v Jablonici niečo špeciálne k sviatku - ku Dňu vtákov? „Viete, že áno?“ Smeje sa P. Jánošík a dodá: „Keď majú narodeniny, dostanú – piškóty, maškrty, banán a také. Inak sa kŕmia zrnom. Základ je slnečnica, kardi (semeno afrického bodliaka), žito.
A čo Pavol Jánošík radí začínajúcim, ktorých exotické vtáky farbami peria či hlasom oslovia? „Keď to malé deti nadchne, nech im rodičia kúpia najskôr menšie andulky, zebričky alebo korely. Až keď ich záujem vydrží pár rokov, vybudovať zateplené voliéry, lebo to sú vtáci z teplých krajín, ktorí neznášajú mrazy. Až potom sa pustiť do chovu väčších, náročnejších a drahších operencov.“
Keď sa o ne človek príkladne stará, prežije s nimi, tak ako v rodine Pavla Jánošíka v Jablonici, chvíle radosti, a s výsledkami záľuby sa môže pochváliť.
FOTO: MILAN SOUKUP A ARCHÍV CHOVATEĽA.
