SENICA. S výtvarným umením začal ako 14-ročný. Čochvíľa bude mať 73 (28. marca) a vo výtvarnom umení je známy nielen maľbou, ale aj ako zriaďovateľ a riaditeľ Súkromnej strednej umeleckej školy dizajnu v Bratislave.
Bohumil Bača, rodák z Plaveckého Mikuláša, na umeleckej priemyslovke najskôr vyštudoval grafiku, potom na Vysokej škole výtvarných umení v oddelení monumentálnej maľby a gobelínu u profesora Petra Matejku svoje výtvarné vzdelanie prehĺbil. Medzi rokmi 1999-2006 bol i predsedom Spolku výtvarníkov Slovenska.
V Galérii v podkroví Základnej umeleckej školy v Senici 18. marca otvorili výstavu Bohumila Baču s názvom „Komunikácia maľbou 2,“ ktorá tam potrvá do 14. apríla. Kurátorka Božena Juríčková zo Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici umelca pozná dôverne, veď o ňom napísala monografiu. Na vernisáži o ňom (maliarovi, pedagógovi i organizátorovi výtvarného diania) okrem iného uviedla, že popri prezentácii jeho školy v Senici nedávno, samostatné výstavy tu v galérii mal v rokoch 1988-89 a 2003.
Zúčastňuje sa na kolektívnych výstavách. K Senici sa viažu aj jeho začiatky kariéry v rokoch 1952 – 1954. V roku 1982 prezentoval svoje dielo aj spoločne so svojimi záhorskými spolužiakmi Ľudovítom Hološkom, Ivanom Dulanským, Jánom Ondriskom či Jozefom Gálisom. Od roku 1959 začal pôsobiť v Bratislave, kde trvalo žije.
„Bohumil Bača je vždy pripravený načúvať šepotu či výkrikom doby. Pozorne sleduje dianie a otázky celospoločenské či globálne. V centre maliarskej pozornosti autora od samého počiatku zaujímal dôležité miesto človek a jeho vzťahy či už v užšom alebo širšom kontexte.“ Zaznelo v príhovore kurátorky.
Individualita v tvorbe a otvorenosť voči všetkým pozitívnym impulzom patria k Bohumilovi Bačovi. Ako vnímal svoju voľnú tvorbu kedysi, a ako dnes, keď učí hľadať cestu k výtvarnému úspechu aj iných? „Vždy som maľbu a voľnú tvorbu bral ako osobnú záležitosť. Lebo predtým som robil do architektúry, asi 15-20 rokov za socializmu, čiže mozaiky, drevené reliéfy, z nerezu, a hlavne gobelíny. Tam som si ozaj mohol robiť to, čo som chcel ja. A teraz to v podstate zase tak platí. Škole sa venujem, tá ma živí. Nie som odkázaný predávať obrázky, čiže môžem si robiť to, čo chcem.“
A čo podľa Bohumila Baču nemá podceniť nádejný talentovaný výtvarník ak chce byť úspešný?
„I keď sú perspektívne nové technológie, klasické techniky tiež netreba dávať nabok. Tí mladí ťahajú k počítačom, viac ich to láka. Ale nedá sa preskočiť skúsenosť s klasickými technológiami. Až potom to prepojiť s počítačovými programami. Potom už je to v rovnováhe a ide to. Nemožno preskočiť začiatok - klasické technológie - štetec, ceruza. Tak vznikajú nápady. A nápad je základ. Potom sa na tom môže robiť, finalizovať, celý proces môže prebehnúť v počítači, a tak ďalej, CNC frézy, to všetko môže byť, ale začiatok vždycky je tam niekde…“
Ondrej Hluchý s Tatianou Dvorskou obohatili vernisáž hudbou a spevom.
