Porotcovia a pedagógovia z Bratislavy Rudolf Lendel a Jozef Sedlák rozobrali vystavené práce na seminári a sto fotografií vybrali na vyššiu súťaž AMFO Trnavského kraja v júni do Skalice.
SENICA. V 56. ročníku Náhlikovej Senice súťažilo 164 prác od 24 autorov. Autenticita tvorcu a jedinečnosť fotografií rozhodli o cenách, ktoré najlepší prevzali na vernisáži súťažnej výstavy neprofesionálnej fotografickej tvorby okresov Senica a Skalica 11. marca v Záhorskom osvetovom stredisku v Senici.
Prekvapilo, že chýbali autori do 16 rokov a veľmi skromne boli zastúpení tí do 21 rokov. Zišla sa tam však takmer celá škála žánrov – živá prírodná krajina, geografické a urbanistické celky, detaily z vidieka, portrét, výtvarný experiment, inscenovaná fotografia, dokument z exotických diaľok. A opäť po viac rokoch sa objavil ženský výtvarný akt. Vernisáž hudbou obohatili žiaci učiteľky Anny Rýzkovej zo Základnej umeleckej školy v Senici. Na akordeón zahral Peter Denkóci zo Smrdák a na keyboard Natália Dujková z Rovenska.
Porotcovia a pedagógovia z Bratislavy Rudolf Lendel a Jozef Sedlák rozobrali vystavené práce na seminári a sto fotografií vybrali na vyššiu súťaž AMFO Trnavského kraja v júni do Skalice.
Zo seminára si niečo vzali pre svojho koníčka aj tí, ktorí ocenenie nezískali. Elena Šeligová zo Senice: „Beriem pre seba to, čo hovoril docent Jozef Sedlák. Že fotografie by mali mať príbeh, ktorý diváka zaujme, malo by to gradovať a mať pointu.“
Prvé miesto za farebné fotografie získal Ľubomír Jarábek zo Senice (i čestné uznanie za čiernobiele): „Teraz trocha prechádzam z reportáže na výtvarný smer fotografie, a keď sa mi niečo podarí, tak ma to teší.“ Komentoval svoj úspech aj za fotografiu gitaristky, blondínky Zuzky Velickej, ktorá si prišla pred obraz černošky odpočinúť a tvárila sa tak, že fotografa zaujala.
U Tomáša Bilku zo Senice (3. miesto za čiernobiele fotografie) vyzdvihli „výtvarne a precízne technologicky premyslenú projekciu obrazu krajiny na ženské torzo.“ Kto by mal podľa neho a ako rady mladých na súťaži rozšíriť? „Určite by bolo dobré, keby školy či záujmové krúžky na mladších pôsobili. Aby sa nielen viac tvorilo, ale i viac prezentovalo, predstavovalo či už v internetovej rovine, alebo aj v takejto, nazvime to kamennej rovine, kde sú fotky naozaj hmatateľne vidieť. Lebo fotografia na papieri je úplne iné médium ako iba tie jednotky a nuly na monitore.“
Príbeh víťaznej kolekcie čiernobielych fotografií Jaroslava Kũhtreibera zo Záhoria (i čestné uznanie za farebné fotografie) oslovil „poetikou bizarnosti a odkazmi na Hitchcockov horor.“ Autor uspel, i keď „vybral fotografiu, ktorá sa nemusí páčiť. Ale zasahuje do oblasti, v ktorej i novinárske fotografie vyhrávajú súťaže. Snímal som na trnavskej skládke. Je to také memento pre ďalšie generácie, že môžeme takto skončiť aj my, keď si nebudeme dávať pozor na životné prostredie, že v podstate po nás ostanú len tie stroje a vtáky.“
Žofia Fodorová (autorka do 21 rokov) oslovila svojimi zážitkovými farebnými fotografiami, ktoré uchováva viac-menej pre seba bez ambície aby boli niečím profesionálne. Ocenenie ju teda potešilo, podobne ako ďalších s cenami a čestnými uznaniami (Tomáš Jurovatý, Michal Krištof, Lucia Kuklišová, Tomáš Tóbik – všetci Senica, Silvia Ochránková – Hlboké, Peter Baláž – Chvojnica, Yvet Tóth a Marián Holenka – Častkov).
Fotografie i multimediálne prezentácie z 56. Náhlikovej Senice budú svojimi príbehmi návštevníkov v Záhorskom osvetovom stredisku v Senici oslovovať do 10. apríla.
Yvet Tóth pred svojimi ocenenými fotografiami.
