SENICA. Beseda so spisovateľkou, čítanie rozprávok s tvorivou výtvarnou dielňou, informatická výchova priamo v knižnici, predajná výstava odbornej pedagogickej literatúry i prezentácia novej knihy boli súčasťou Týždňa slovenských knižníc na Záhorí. Hudobným bonbónikom sa 3. marca v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici stala živá prezentácia knihy Petra Michaloviča „Ludová nástrojová hudba na Záhorí“.
Záhorská knižnica v Senici ju pripravila s vydavateľmi knihy zo Záhorského múzea v Skalici za účasti hudobníkov, ktorí rozprávaniu a vizuálnej prezentácii o práci na knihe, s ukážkami z vzácnych zvukových archívov, dali vyššiu pridanú hodnotu.
Riaditeľka Záhorského múzea v Skalici Viera Drahošová predstavila autora - Petra Michaloviča i jeho priekopnícku prácu pri mapovaní stredoeurópskej hudobnej kultúry na Záhorí. S grafikom Milanom Mikulom vytvorili z výtvarného i dokumentačného hľadiska knihu, ktorú môžeme obrazne nazvať malou encyklopédiou úcty k ľudovej nástrojovej hudbe rozvíjanej predkami.
Aj vďaka fotografiám z rodín hudobníkov, vzácnym archívnym rozhlasovým i filmovým nahrávkam a hudobným exponátom skalického a iných múzeí vzniklo knižné dielo o regionálnej hudobnej kultúre Záhoria zachytené muzeológom, etnomuzikológom, ale najmä s nadhľadom a empatiou aktívneho muzikanta Petra Michaloviča, primáša Ľudovej hudby, ktorý už 35 rokov hrá vo Folklórnom súbore Skaličan.
Ukážkami aj rozprávaním, príbehmi spojenými s hudbou a tancom (napríklad Váľaná) ožívali kapitoly knihy. Plasticky z nej vystupovali i živí muzikanti. I hudobné šperky, o ktorých človek počul všeobecné heslo, ale v súvislostiach ožíva plnohodnotne vzácny skvost až zanieteným komentovaním odborníka - autora a vizuálnymi dôkazmi v knihe.
To je i príklad Senického kancionálu z roku 1692, objaveného Jánom Mockom. Hoci ide o odpis z Tranovského Cithary, patriaci ševcovskému cechu v Senici, ľudový maliar Adam Strezenický v kreslených a maľovaných iniciálkach v ňom zachoval aj figurálne motívy z bežného života, tiež hudobníkov a tanečníkov zo 17. storočia. Tým sa Senický kancionál stal i „jednou z najdôležitejších historických pamiatok ľudovej hudby na Slovensku z hľadiska ikonografického...“
Ešte sa nestalo, aby sme prezentáciu novej knihy začínali tak zvesela a v takej dobrej nálade, ocenila riaditeľka Záhorskej knižnice v Senici Katarína Soukupová, keď Peter Michalovič s husľami, Pavel Poustka spevom, hrou na gajdy Pavel Duží z Hohenau an der March a hrou na violu Ivo Horský obohatili program.
Hudobné zázemie Senice na senickom uvedení knihy do života zastupoval i heligonkár a autor kníh o hudbe Pavol Grimm a ako hudobník i primátor Senice Branislav Grimm. Aj grafik Milan Mikula, z hudobníckej rodiny z Radošoviec žijúci v Senici, sa prácou na knihe zaslúžil, že čitateľ do rúk dostáva nielen „zosumarizované poznatky z viacerých skúmaných etnologických a hudobnovedných tém“ viažúce sa na Záhorie, ale najmä knihu, po ktorej je radosť siahnuť.
Nuž si s gratulantmi pri prezentácii knihy v Senici spoločne zaželajme - nech nám hudba robí len radosť. Aby nástrojová hudba na Záhorí nikdy nezahynula.
