SENICA. „Keď nám je dané raz žiť, prečo by to malo byť v úpadku ku zmaru? Prečo nie vzostupne k vrcholu radostne tvorivých síl?“ Martin Rázus (1888-1937)
6, 6 a 9 = Matúš a dvaja Michalovia. Na vysvetlenie k číslovkám - oficiálne mali dvaja narodeniny doteraz iba šesťkrát a jeden deväťkrát. Narodili sa totiž 29. februára v prestupných rokoch 1992 a 1980.
Je im ľúto, že majú deň narodenín v živote zriedkavejšie ako iní? Akí sú a kam smerujú? Nazrieme do životov troch Seničanov, ktorí dnes (29. februára) majú narodeniny - Michala Kubinu (v texte rozlišovacia skratka mena MKU), majstra z plastikárskej výroby, Matúša Klenu (MKL), konateľa stavebnej firmy i hudobníka, a Michala Velického (MV) z výroby elektronických armatúr a naturálneho kulturistu s 3. miestom na vlaňajších Majstrovstvách Európy v Belgicku.
Je vám ľúto, že máte narodeniny len každý štvrtý rok?
MKL: Vôbec mi to nie je ľúto, práve naopak. Som tomu rád, lebo je to iné, ako u ostatných. Je to zaujímavejšie a vzácnejšie.
Ako teda oslavujete narodeniny?
MKU: Tento rok je to jasné... Oslávime to 29. februára. Výhodou je, že mimo prestupného roka (keď nie je 29.)tak sa oslavuje aj dva dni – 28. februára aj 1. marca.
MV: Keďže 29. februára je len každé štyri roky, oslavujem to tiež 28. 2., prípadne ešte 1. marca. Oficiálne mám šesť rokov, čiže som ešte pod zákonom. (Smiech.)
Spomeniete si na nejaké vaše niečím výnimočné narodeniny, alebo výnimočný darček?
MV: Ani nie. Všetky boli v podstate rovnaké. Najčastejšie – spodná bielizeň, drogéria a nejaká bonboniéra.
MKU: Tiež nie. Mám oficiálne iba 9 rokov, možno sa mi ujde ako darček nejaká detská hračka. (Smiech.)
MKL: Na výnimočný darček si nespomínam. Je to zvyčajne klasika – nejaké voňavky, oblečenie a podobne.
Ste narodení v znamení RYBY. Ako by ste sa charakterizovali pár prívlastkami, prípadne, aká ste „ryba“?
MKL: Z jednej strany som pokojný človek, ale – čo chcem, za tým si idem. Som dosť cieľavedomý a v práci dravý (ako šťuka). Ale inak medzi rodinou a kamarátmi – vzťahmi som pokojný.
MKU: Hmm.. Dobrých vlastností by sa našlo veľa, ale veľmi sa vychvaľovať nebudem. Možno k pozitívam patrí moja učenlivosť, zvládam novinky, veľmi rýchlo sa hocičo naučím.
MV: Myslím, že som chalan, ktorý si veľa o sebe nemyslí. Skromný, tiež cieľavedomý, najmä v športe - v kulturistike, v ktorej sa snažím každý rok dosiahnuť čo najlepší výsledok. Inak som milý, trocha romantik, vcelku úprimný, pohodový chalan.
Máte nejaké záľuby?
MKL: Mojou najväčšou záľubou je hudba, ktorej sa venujem tak amatérsky, ale dosť často. Hrám na gitaru a spievam. Učil som sa hrať i na flautu a klavír. Máme aj kapelu – The RocksBerry (Plody Rocku). Z hudby mojím najväčším vzorom je gitarista aj spevák Joe Bonamassa z USA , ktorý hrá folk, rock, jazz, aj taký tvrdší blues.
MKU: Záľuba? Žeby spánok? A potom ešte elektronika, mobilné technológie.
MV: Najradšej sa vo voľnom čase venujem kulturistike, cvičeniu s činkami už od roku 2008. Vedúci fitka Roman Perička mi jedného dňa povedal, keď som ešte začínal cvičiť, či nechcem skúsiť nejakú súťaž. Po dvoch rokoch som začal s prípravou a už od prvej súťaže (vtedy v Dunajskej Strede Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v naturálnej kulturistike a fitness) ma to chytilo. Ťažisko toho športu je – dosiahnuť čo najväčšie ciele – prírodnou cestou, čiže bez anabolických stereoidov a podobných látok. Len cvičením a stravou – životosprávou.
Dotknime sa v kulturistike vašich najväčších úspechov?
MV: Za svoj najlepší úspech zatiaľ považujem tretie miesto vlani na Majstrovstvách Európy v Belgicku medzi mužmi do hmotnosti 65 kíl. Zároveň som bol na Majstrovstvách Slovenska druhý u mužov do 174 centimetrov výšky a zároveň aj tretí v otvorenej kategórii mužov.
Ste spokojní so svojou prácou?
MKU: Pracujem ako majster a technik v plastikárskom odvetví. V podstate mi taká práca vyhovuje.
MKL: Som konateľom vlastnej stavebno-obchodnej spoločnosti a som spokojný. Stavebníctvo je to, čo som vždy chcel robiť, aj som to vyštudoval na Stavebnej priemyslovke v Trnave. Snažím sa tú prácu brať skôr ako hobby a vtedy to človeka viac baví.
MV: Pracujem vo firme s výrobou elektronických armatúr. Je to dosť manuálna práca, momentálne na jednu pracovnú zmenu. Som tam celkom spokojný. Dnes človek nemá na výber. Ja nie som z tých, ktorí si vyberajú. Chcem súťažiť? Chcem jesť? Peniaze v dnešnej dobe potrebujem? Nuž je dôležité, aby mal človek prácu, bez práce sa to nedá,
Ak by sa to dalo, ako by ste najradšej prežili svoj najbližší deň narodenín – 29. február 2016?
MKL: Ideálne to je prežiť s rodinou, prípadne s partnerkou, ak sa to bude dať. Tento rok je to pracovný pondelok. Ten deň si veľmi vážim, keďže ten čas tak rýchlo letí. Určite sa ho budem snažiť využiť čo najlepšie, aby som si ten deň po štyroch rokoch užil.
MKU: Najradšej by som narodeniny prežil niekde v zimnej zasneženej krajine s priateľkou a rodinou.
MV: Určite kdekoľvek s kamarátmi, neriešim miesto. Hocikde, pokiaľ nemám frajerku.
Ste poverčiví, máte svoj šťastný deň alebo šťastné číslo?
MV: Nie som poverčivý.
MKU: Nie. Povery priam nenávidím. Ani šťastné číslo, ani deň, ani rok, ani farbu nemám...
MKL: Šťastný deň alebo šťastné číslo nemám, hoci si na tom niektorí ľudia zakladajú. A poverčivý? Ako na ktoré veci. Dejú sa dakedy okolo nás čudné javy, ktoré si neviete vysvetliť a poviete si - to nie je možné! Ja si myslím, že dnes je možné všetko.
Čo považujete za vaše silné stránky?
MKL: Už som spomenul cieľavedomosť v pracovnom živote. Čo chcem, za tým si idem. Aj sa mi to väčšinou podarí dosiahnuť, ak to je niečo normálne. Ale dakedy človeka napadne aj nejaká hlúposť... Pracoval som v jednej časti obchodnej firmy, kým som začal sám podnikať, a myslím si, že viem presviedčať ľudí.
MKU: Silné stránky? Možno učenlivosť. Hocičo sa dokážem rýchlo naučiť.
MV: Moja silná stránka je v cvičení. Snažím sa byť zodpovedný za to, čo urobím i v práci i v športe - sústrediť sa na to, čo práve robím.
Máte aj „slabiny“, ktorých by ste sa radi zbavili?
MKU: Asi tvrdohlavosť a možno dakedy trocha lenivosť. Nuž sa snažím niekedy urobiť nejaký ústupok a chystám sa začať s nejakým športom alebo inak aktívnejšie žiť.
MV: O slabších miestach v práci neviem. A v živote? Za svoje slabiny považujem v cvičení niektoré partie – ako prsia a ramená. Tak sa snažím makať naplno, aby to čo najlepšie vyzeralo.
MKL: Každý človek má aj svoje chyby. Ja možno niekedy robím urýchlené rozhodnutia. Snažím sa s tým niečo robiť. Často sú tie rozhodnutia sú len v mojej hlave a nezrealizujem ich. Možno by som sa toho mohol zbaviť úplne. Niekedy totiž uvažujem o veciach, ktoré nie sú reálne.
Spomeniete si na nejaký výnimočný zážitok vo vašom živote?
MKU: Ja nie. Mám asi pokojný život.
MKL: Čo sa týka mojej rodiny, naše stretnutia na oslavách a sviatkoch sú vždy pre mňa výnimočné, lebo mám vynikajúcu rodinu. A v hudbe? Hrali sme dosť koncertov s kapelou, tam sa zážitky nezabúdajú. Keďže som dosť spoločenský typ, radím k nim i stretnutia s priateľmi.
MV: Najlepší zážitok som mal minulý rok v lete na Cibuľafeste v Holíči. Boli tam rôzne koncerty, čiže som si to užil naplno. Zábavu, ako má byť. Zároveň som tam oslávil dobrú sezónu.
Aké sú vaše ambície, sny a túžby, čo prípadne považujete za svoj najbližší životný cieľ?
MKU: Keďže budem mať len 9 rokov, tak je to síce priskoro, ale plánujeme s priateľkou svadbu. Čím skôr, tým lepšie. Čaká nás sťahovanie, vybavujeme si vlastný byt. Keď to všetko vyjde, bude svadba možno už tento rok.
MKL: Mám hlavne pracovné ambície, sny a túžby, ktoré som začal realizovať už dosť skoro po škole. Zatiaľ sa mi darí ich plniť i zveľaďovať. Dnes je ťažká doba. Takže v podnikaní neostávam len pri jednej činnosti, snažím sa to rozvíjať a ísť stále dopredu.
MV: V živote by som chcel mať veľa peňazí, veľký dom, peknú a milujúcu manželku. A športový sen? 28. mája v Košiciach na Majstrovstvách Slovenska v naturálnej kulturistike sa chcem prebojovať na čo najlepšie miesto.
Akú originálnu narodeninovú oslavu by ste vymysleli pre ľudí narodených 29. februára?
MKL: Venujem sa organizovaniu rôznych kultúrno-spoločenských podujatí, hudba je mi blízka, určite by som im pripravil zaujímavý večer, oslavu s ich blízkymi, s programom nejakého známejšieho interpreta alebo podobne.
MV: Nápadov by bolo veľa. Ísť niekam na dovolenku a tam sa zabaviť. Trebárs do Ameriky, do USA.
MKU: Asi by to dopadlo tak klasicky. Aby ráno nemuseli nikam ísť, aby sa všetci o nich postarali. Také raňajky do postele...
Ozaj, cítite sa na toľko rokov, koľko máte...?
MKU: Ja mám oficiálne 9 rokov a keď si sadnem k počítaču a nejakej hre, aby som pravdu povedal, tak si pri nejakých zábavách občas tak aj pripadám.
MKL: Keď to zoberiem tak s nadhľadom alebo s recesiou, tak sa hovorí o chlapoch, že sú večné deti. Keď sa človek niekedy odviaže s priateľmi pri nejakých výnimočných chvíľach, môže sa to prejaviť. Ale všetko v rámci normy. Ale inak z pracovného hľadiska sa určite necítim na šesť rokov (Smiech.). Tam už to je niekde inde.
Zdá sa, že na taký výnimočný dátum narodenín sa ani nedá blízkym zabudnúť. No ak by dnes niektorému z oslávencov, mohlo by ich byť na Slovensku okolo 3500, zabudli zablahoželať, čo by ste im popriali vy?
MKU: Všetko najlepšie.
MKL: Ja budem mať 24 rokov, hoci oficiálne narodeniny oslávim len šieste. Všetkým narodeným 29. februára želám hlavne veľa zdravia, lebo to je dôležité v živote, veľa lásky, úspechov, aby boli všetci šťastní, a ešte veľa tých dátumov – 29. februára.
MV: Všetkým, ktorí sa narodili tak ako ja, 29. februára, aby narodeniny oslávili čo najlepšie. A do života? K šťastiu, zdraviu a láske všetko, čo k tomu patrí – peniaze, úspechy v práci i v osobnom živote.
Za redakciu oslávencom srdečne blahoželáme i my, i MY.
Michal Velický, narodený 29.2.1992.
Matúš Klena, narodený 29.2.1992.
Michal Kubina, narodený 29.2.1980 – s partnerkou. FOTO: MILAN SOUKUP
