SKALICA. Z takmer 140-ročného pôsobenia 4 generácií rodu Škarniclovcov v kníhtlačiarni v Skalici (1760-1897), pol storočia pripravoval podmienky pre jej zlatý vek František Xaver Škarnicl starší (1769-1841). 22. januára uplynulo 175. rokov od jeho úmrtia.
Pokračovatelia v diele otcov
Prvý z rodiny Škarniclovcov, Jozef Antonín Škarnicl, ktorý do Skalice prišiel roku 1760, kúpil tlačiareň roku 1769, a urobil z nej najväčšiu remeselnícku dielňu v Skalici. Pôsobil v nej do roku 1798, keď sa ako 69-ročný s manželkou vrátil späť do Olomouca, odkiaľ do Skalice prišiel.
Tlačiareň odovzdal mladšiemu synovi Františkovi Xaverovi Škarniclovi. Ten ako majiteľ a faktor v tlačiarni robil prvé pokusy s litografickou tlačou (kameňotlač), postavil novú trojkrídlovú prízemnú budovu tlačiarne, z ktorej časť sa na Škarniclovskej ulici v Skalici zachovala dodnes. Tlačil tam diela bernolákovcov, založil požičovňu kníh a papiernictvo.
Po ňom prevzali vedenie kníhtlačiarne synovia – Jozef a František Xaver mladší. Jozefova vetva rodu v Skalici vymrela a vetva Františka Xavera mladšieho (v Skalici len do roku 1850) pôsobila v Trenčíne, pričom jej potomkovia sa v Skalici 12. novembra 2015 zúčastnili i na jubilejných oslavách a pri krste knihy Petra Brezinu „350-ročná história kníhtlače v Skalici.“
Pred štartom zlatého veku
František Xaver Škarnicl starší syna Jozefa menoval svojím zástupcom roku 1825 a závetom v roku 1839 tlačiareň zanechal obom synom, čo premietli aj do jej názvu „Synovia F. X. Škarnicla“.
Za éry kníhtlačiarov Škarniclovcov v jej zlatom veku v 40. až 70. rokoch 19.storočia v nej vydali okolo 500 titulov slovenských kníh a periodík a dokonca od cisára mali i právo tlače bankoviek, hoci ho vo väčšej miere nevyužili.
Za čias Františka Xavera Škarnicla staršieho tlačili najmä náboženskú a svetskú literatúru, od začiatku 19.storočia školské katalógy, drobné tlače, regionálne plagáty a tlačivá, púťové tlače, jarmočné piesne, knihy podporujúce vzdelanosť, knihy v slovenčine i v skalickom nárečí.
Až v období pôsobenia jeho synov sa hovorí o zlatej ére Škarniclovcov (1850-1877) a výnimočnom postavení kníhtlačiarne vo väzbe na celonárodné potreby v čase národného obrodenia spojeného so štúrovcami a v období národnostného útlaku po zrušení Matice slovenskej (1875).
Velikáni vydávaní Škarniclovcami
Pri konkurencii tlačiarní v Bratislave a v Trnave kníhtlačiarni v Skalici pomohol aj odbyt tlačí na Morave i tlače v češtine. Rozmachu tlačí v Skalici pre potreby národného hnutia, vzdelávania, pre obranu ambícií Slovákov a pozdvihnutie sebavedomia v mnohonárodnostnej monarchii pomohli aj konkrétne osobnosti, ktoré v Skalici tlačili svoje diela – básne, prózu i časopisy.
Boli to okrem iných Jozef Karol Viktorín (1822-1874), Daniel Gabriel Lichard (1812-1882), Jozef Miloslav Hurban (1817-1888), Andrej Radlinský (1817-1979), František Víťazoslav Sasinek (1830-1914), Viliam Paulíny Tóth (1826-1877) a ďalší.
U Škarniclovcov vyšla roku 1854 v nemčine i Slávy dcéra Jána Kollára (1793-1852). Knižnú prvotinu „Duchovia sudov“ tam roku 1874 vydal Svetozár Hurban Vajanský (1847-1916). Pod názvom „Básnické prviesenky Jozefa Zbránskeho“ tam roku 1868 vydal Pavol Országh Hviezdoslav (1849-1921).
Z knižky sa dozvedáme, že sa rodila podobne ako knihy aj dnes: „Vydalo viacej priateľov slovenskej mládeže (Čistý výnos venovaný je ku prospechu základiny evanjelického gymnáziuma v T. Sv. Martine.)“. A na titulnej strane prvého vydania sa uvádza, čo bolo isto v tom čase dobrou reklamou pre kníhtlačiareň v Skalici, že kniha vyšla „tlačou Jozefa Škarnicla, čestného kníhtlačiara Matice slovenskej.“
V piatok sme si pripomenuli, že 22. januára 1841, práve pred 175 rokmi, zomrel kníhtlačiar František Xaver Škarnicl, ktorého potomkovia produkciou Škarniclovskej kníhtlačiarne Skalicu výrazne zapísali do dejín slovenskej knižnej kultúry, literatúry a periodickej tlače.
Podobizeň Františka Xavera Škarnicla (1769-1841) z roku 1806 z knihy Petra Brezinu.
Hore: Medzi pokračovateľmi v tradíciách kníhtlačiarov v Skalici sú i potomkovia z trenčianskej vetvy Škarniclovcov.
