Klub priateľov histórie považuje plánované zameranie mestského múzea v Senici len na Českú cestu za nešťastné. Zároveň by bolo logické, že určovať zameranie a činnosť tejto inštitúcie by mali domáci historici.
SENICA. Na poslednom minuloročnom zasadnutí schválili senickí poslanci štatút budúceho mestského múzea. Zdanlivo potešiteľný fakt príliš nenadchol domácich, ktorí sa histórii mesta venujú dlhodobo, niektorí doslova celý život. Nepopierajú však, že v Senici táto inštitúcia absentuje.
Česká cesta je málo
Sklamaním je plánované budúce zameranie múzea. Práca nadšencov a lokálpatriotov, ktorá mala vyvrcholiť vznikom potrebnej inštitúcie, by vyšla takpovediac navnivoč v prípade, že sa múzeum bude venovať výlučne Českej ceste.
Podľa slov primátora Senice Branislava Grimma chce mesto pre múzeum získať finančné prostriedky aj z európskych fondov. Preto sa má zamerať na stredovekú obchodnú trasu, na ktorej bola Senica jednou zo staníc.
Avšak členovia Klubu priateľov histórie zo Senice si myslia, že pôjde o nešťastné riešenie, pretože sa jedná len o zlomok dejín, ktoré by malo senické múzeum obsiahnuť. Dožadujú sa tiež, aby sa na tvorbe a budúcom spravovaní múzea podieľali ľudia, ktorí majú na mapovaní dejín Senice najväčšiu zásluhu.
Idea je stará vyše desaťročie
Myšlienka zriadiť múzeum v meste Senica je stará niekoľko rokov. Nadšenci a milovníci histórie si tento cieľ vytýčili už pred vyše desiatimi rokmi. Žiaľ, finančná situácia krajiny a mesta nedovolila túto predstavu realizovať.
„Naopak, v meste sa začali stavať supermarkety, polyfunkčné a bytové domy. Ich výstavba však priniesla prekvapenia v podobe archeologických nálezov. Zákon prikazuje, že každej výstavbe má predchádzať archeologický prieskum a vďaka tomuto zákonu sa potvrdilo, že takmer každý výkop v meste prinesie nález,“ priblížila iniciátorka vzniku múzea, členka Klubu priateľov histórie a riaditeľka Záhorského osvetového strediska v jednej osobe Ľubica Krištofová.
Mravčia práca dobrovoľníkov
Developeri sa teda rozhodli zaboriť svoje bagre do zeme. Nálezy, ktoré sa objavili pod vrstvou hliny znamenali pre archeológov radosť a pre investorov mrzutosť a časový stres.
Nadšenci histórie však nenechali archeológov v núdzi a zmobilizovali dobrovoľníkov, ktorí sa pustili do práce s nimi. Pri výstavbe Family centra sa odkrylo obrovské nálezisko a pozostatky obydlí a pohrebísk od neolitu (kamennej doby), cez dobu bronzovú, železnú až po Slovanov.
Nálezy upútali pozornosť nielen historikov, ale aj médií, a už vtedy sa začalo seriózne hovoriť o potrebe múzea v meste. Túto myšlienku podporili aj archeológovia a historici, ktorí pracovali na výskume.
„Po tomto výskume nasledovali ešte ďalšie a vždy priniesli cenný obrázok do mozaiky dejín nášho mesta. Vykopávky a nálezy odviezli do depozitov, správy uložili do archívov, nadšenci si odpracovali zopár desiatok hodín s lopatou v blate i v slnečnej páľave. Napísalo sa niekoľko článkov, uskutočnilo sa pár diskusií, výstav,“ skonštatovala Ľubica Krištofová.
Klub priateľov histórie
Absencia múzea vyprovokovala túžbu Seničanov vedieť viac o svojej histórii, predkoch, tradíciách. Vytvorili preto združenie pod názvom Klub priateľov histórie. Víta všetkých, ktorých zaujímajú dejiny mesta.
Medzi zakladateľov patrí archeológ Tomáš Motus, historik Ján Peter, stredoškolský učiteľ dejepisu Štefan Mocko, vedúca zoskupenia starých obyvateľov Kolónie „Kolonkári“ Jarmila Ševčíková, projektant Ján Hromek, archeológovia Martin Bača a Pavol Jelínek, historik Peter Brezina a samozrejme Ľubica Krištofová.
Postupne počet členov narastá tak, ako narastá počet podujatí či množstvo zozbieraných materiálov – dokumentov, fotografií i predmetov. Združenie nadväzuje na prácu polyhistora Vladimíra Jamárika, ktorý 40 rokov venoval výskumu histórie Senice, publikoval, písal knihy a ktorého prácu si veľmi váži.
Klub priateľov histórie vlastne plní úlohu mestského múzea v zhromažďovaní artefaktov, zúčastňuje sa vykopávok a výskumov, zaznamenáva pamäti starých Seničanov, usporadúva prednášky, besedy, výstavy a niektorí členovia zúročili svoje poznatky aj publikačne. Vidiac záujem ľudí o históriu Senice zintenzívnili svoju prácu a činnosť.
„Okrem praveku a staroveku sme venovali pozornosť aj nedávnej histórii. Svojpomocne bola vydaná publikácia Senica v nostalgii pohľadníc, ďalší záujem sa sústredil na Kolóniu, Sotinu, ale aj fabriku Slovenský hodváb, ktorá už je minulosťou,“ informovala Ľubica Krištofová.
V najstaršom hostinci
Senickej histórii venujú členovia Klubu priateľov histórie všetok svoj čas. „Už onedlho sa bude konať komentované premietanie fotografií v najstaršom mestskom hostinci „Kaňové“. Nasledovať bude prednáškový cyklus o najstaršej histórii Senice, Kolokvium o Kolónke, v novom kongresovom centre si pripomenieme 95. výročie Slovesného hodvábu, ako aj výročie Svetozára Hurbana Vajanského, Ľudmily Pajdušákovej, v decembri uskutočníme tradičné „Vánoce po starém“. Okrem toho bude pokračovať zberateľská, archivačná a publikačná činnosť,“ prezradila z tohtoročných plánov Ľubica Krištofová.
Radnica informovala, že mestské múzeum by malo získať priestory bývalej Pyramídy a bude napojené na rozpočet mestského kultúrneho strediska. Pre rok 2016 náklady na zriadenie múzea predstavujú 15.500 eur na stavebné úpravy, projekty elektroinštalácie a požiarnej ochrany a 20.000 eur na projekt a realizáciu výstavného priestoru.
Náklady na vytváranie zbierkového fondu sú vypočítané na 10.000 eur, materiálové náklady na 3000 eur a prevádzkové ďalších 10.000 eur.
