Mohutný jedinec s obvodom vyše štyroch metrov by mal byť pre svoje parametre zaradený medzi chránené stromy.
STUPAVA. S novým vedením samosprávy po komunálnych voľbách v roku 2014 prišili do dolnozáhorského mesta Stupava zdravé myšlienky. Progres je očividný aj pokiaľ ide o mestskú zeleň.
Radosť z Malého parku
Stupavský primátor Roman Maroš ochotne prijíma všetky výzvy. Takou bol i stupavský Malý park. Areál bol kedysi súčasťou Zámockého parku. Slúžil na hospodárske účely. Pripravovali tu sadbový materiál, zazimovali cudzokrajné rastliny. Starý skleník si stále zachováva svoju architektonicko-historickú hodnotu. Časom spustol, rovnako ako celý park.
„Vďaka nedávnej dobrovoľníckej činnosti, niekoľkým brigádam a teraz i s podporou mesta sa Malému parku dostáva starostlivosti, ktorú si právom zaslúži a ktorá by mohla byť vzorom aj pre iné mestá. Areál postupne mení svoj zanedbaný vzhľad, stáva sa parkom prírodným, no práce je ešte veľmi veľa,“ priblížila ochranárka Dana Ševčíková s tým, že cieľom je, aby tunajšie stromy mali ochranu a dostali starostlivosť i ošetrenie. A samozrejme, aby sa tu návštevníci cítili dobre, bezpečne a prirodzene.
Čo ešte zaujalo podpredsedníčku Klubu ochrancov zelene zo Senice v parku, na ktorý môže byť Stupava právom hrdá?
„Nie je odtiaľ odvážaný žiadny odpad, všetko lístie zostáva zhrnuté pod korunami stromov. Slúži ako mulč, ochrana a hnojivo zároveň. Využijú aj konáriky, ktoré poslúžia ako materiál pre vymedzenie chodníčkov a okapových línií drevín. Týmto budú návštevníkom prirodzeným spôsobom vsugerované trasy pre ich pohyb, aby boli maximálne ochránené koreňové systémy drevín. Ovplyvní to aj politiku kosenia, nie všade je totiž nutné kosiť s rovnakou intenzitou. Naopak, sú vyčlenené zóny, kde bude kosenie minimálne, čím sa šetrí pôdny kryt a zároveň aj dreviny. O finančnom prínose v podobe ušetrených peňazí nevraviac. V prírode všetko so všetkým súvisí a v tomto parku to chcú v maximálne možnej miere rešpektovať,“ priblížila Dana Ševčíková.
Realizátormi myšlienky nie celkom bežného spôsobu starostlivosti o park a údržby parkovej zelene sú arborista Jakub Kováč a architekt Ivan Klas.
Dub ako protiklad
Hneď v susedstve parku, avšak na súkromnom pozemku, stojí majestátny dub letný. Zaobchádzanie s týmto vzácnym jedincom je v úplnom protiklade so starostlivosťou o stromy v Malom parku.
„Dočítala som sa, že park bol kedysi oveľa rozsiahlejší a jeho areál zasahoval až k hradu Pajštún. Je preto veľmi pravdepodobné, že i tento mohykán je jedným z pôvodnej parkovej výsadby. Každopádne stojí za to, aby sa zachoval v čo najlepšej kondícii aj pre generácie, ktoré prídu po nás. Je to naša povinnosť.“ podotýka Dana Ševčíková.
V čom je problém? Majiteľ pozemku, na ktorom vzácny dub stojí, sa rozhodol, že bude parkovať tesne vedľa jeho kmeňa. A tak zhutnil posledný vsakovací priestor pod stromom, zatĺkol kovové tyče pomedzi jeho korene, naviezol makadamovú vrstvu a obohnal ho nevzhľadným pletivom s plachtami.
„Toto parkovacie miesto uberie z vitality hodnotnej, perspektívnej dreviny i z dôstojnosti vzácneho a elegantného stromu. Zmeny na jeho zdraví sa neprejavia zo dňa na deň, budú však nezvratné a neospravedlniteľné,“ upozorňuje ochranárka.
K situácii sa vyjadril aj certifikovaný arborista Michal Kuzma. Uviedol, že smerodajným ukazovateľom vitality a životaschopnosti nie je len pekná architektúra koruny. Odborník upozornil na neprehliadnuteľné známky z minulosti, napríklad odstraňovanie kostrových konárov.
Rany po týchto zásahoch sú základom pre dutiny, na ktorých už teraz pracuje drevokazná huba. Je veľký predpoklad šírenia infekcie aj do koreňového systému. Michal Kuzma zároveň zdôraznil, že zhutňovanie pôdy pravidelným parkovaním výrazne ovplyvní vodný režim a tým aj celý pôdny režim v priestore, v ktorom je strom zakorenený.
Je to na majiteľovi
Klub ochrancov zelene intervenoval za staručký dub už v októbri minulého roka. Oslovil mestské, okresné aj ochranárske inštitúcie. Spočiatku sa im nedostávalo odpovede. „Chytili sme sa ťažkej témy, lebo verejnosť, a žiaľ, veľakrát aj úrady, vnímajú len nadzemnú časť stromov. To čo nevidíme, akoby ani nejestvovalo. Som toho názoru, že aj o takomto poškodzovaní sa musí viac verejne rozprávať. Platná STN na to myslí, stačilo by ju len dodržiavať,“ vyzýva Dana Ševčíková.
Napokon však úrady reagovali. Štátna ochrana prírody, Chránená krajinná oblasť Záhorie, odporúča upozorniť vlastníka, že daný stav môže spôsobiť poškodenie stromu, čo predstavuje porušenie paragrafu 47.
S odstupom času podobne reagovala aj stupavská radnica. „Potešil ma záver listu, kde mesto uvádza, že v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny vyzve majiteľa pozemku, aby priestor, minimálne štyri metre od kmeňa stromu, nevyužíval na parkovanie vozidiel a skladovanie materiálu, aby bolo zabránené úniku ropných látok a ďalšiemu zhutňovaniu pôdy,“ informovala na záver Dana Ševčíková a dodala: „Takýto strom zaslúži pokoj a úctu.“
Ochranári upozorňujú na porušenie legislatívy
Zhutnením posledného nespevneného miesta pod stromom, navážkou, ktorá prikryla koreňové nábehy, a zaťažením koreňového priestoru sa zhoršili podmienky pre život stromu, prichádza k zamedzeniu výmeny plynov, zhoršeniu možnosti vsakovania atmosférických zrážok, zničeniu pôdnych mikroorganizmov a podobne.
Zatlčením kovových tyčí v mieste kostrových koreňov sa mechanickým poškodením otvárajú vstupné brány pre vniknutie infekcií do tela stromu, čím sa odštartuje jeho postupné chradnutie a predčasný zánik. Poškodenie smerované do podzemnej časti stromu nie je síce vizuálne viditeľné, ale predstavuje veľké riziko.
Uvedeným konaním prichádza k porušeniu STN 83 7010 o ošetrovaní, udržiavaní a ochrane stromovej vegetácie. Podľa tejto normy nesmie byť koreňový priestor trvalo zaťažovaný chôdzou, jazdou a parkovaním vozidiel, skladovaním materiálu a pod. V koreňovom priestore nie je možné budovať nijaké stavebné konštrukcie uzatvárajúce pôdny povrch. Nepriepustné konštrukcie nesmú pokrývať viac ako 30 % koreňového priestoru stromu.
Vzhľadom k charakteru stanoviska dreviny je táto požiadavka normy porušená už dávno. Je neprípustné tento stav zhoršovať ešte viac a zhutniť a zaťažovať aj posledný kúsok nespevnenej plochy. Takisto je podľa uvedenej normy zakázané skladovanie chemických a iných látok, ktoré by mohli spôsobiť poškodenie dreviny. Keďže parkovaním automobilu pod stromom vzniká predpoklad úniku tekutín z vozidla, nie je zaručené ani dodržanie tejto podmienky normy.
(DŠ)
Dub letný v Stupave. Majiteľ pozemku porušuje platnú STN. Dolu: O stromy v Malom parku je vzorovo postarané. FOTO: DANA ŠEVČÍKOVÁ
