SENICA.- „Bolo nás jedenásť, už nás je len sedem, po maličkej chvíli nezbude z nás jeden.“ Spieva sa v jednej zbojníckej piesní z rovnomenného výberu Jiřího Horáka v knižke ilustrovanej drevorezmi Ernesta Zmetáka z roku 1963. Vyšla vo vydavateľstve Mladé letá pri 250. výročí od popravy nášho národného hrdinu Juraja Jánošíka. A hádam práve v čase jej vyjdenia vysadili topole v senickej učňovke…
„Bolo nás jedenásť, nezbudol z nás jeden“ si mohol vzdychnúť každý z 11 topoľov bielych v areáli Strednej odbornej školy v Senici, keď pod pílami v januári 2016 padali. Chodcom ubudlo z pohľadu „iba“ jedno stromoradie pri plote medzi školou a elektrárňou. Brezy na druhej strane chodníka zatiaľ ostali.
Hrozba pre chodcov aj vodičov
Riaditeľ SOŠ v Senici Pavel Paradeiser netajil, že stromami sa zaoberali od roku 2009. „Napriek ich ošetreniu, naďalej hrozilo bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života človeka, obyvateľov mesta Senica, zamestnancov a žiakov školy.
Stromy boli veľmi vysoké, s veľkým množstvom preschnutých konárov, ktoré padali na chodník a poškodzovali ho svojím koreňovým systémom. V čase kvitnutia boli silným alergénom. Zdravotný stav stromov bol natoľko závažný, že boli bezpečnostným rizikom pre chodcov na chodníku a vozidlá na ceste. Obyvatelia mesta, rodičia žiakov i primátor mesta nás upozornili, aby sme to ohrozenie riešili.“
19. novembra 2015 dostala SOŠ Senica od mesta „Rozhodnutie – súhlas na výrub“ na svoje náklady v mimovegetačnom období s termínom - najneskôr do 31. marca 2016.
Súhlasil aj KOZEL
SOŠ Senica pri riešení problému spolupracovala s mestom, Trnavským samosprávnym krajom ako zriaďovateľom i s Občianskym združením KOZEL (Klub ochrancov zelene) a Združením domových samospráv. Bol stav taký vážny, že KOZEL „požehnal“ výrub?
Spýtali som sa podpredsedníčky Dany Ševčíkovej. „Vec sme posudzovali ako riadni účastníci správneho konania. Už predtým sme dali súhlas na výrub stromov, ktoré tam strácali na vitalite. Aj na tých jedenástich bolo viacero defektov – vrátane výskytu drevokazných húb, ktoré sa živia koreňmi stromov. Bolo by už veľmi veľkým rizikom ponechať stromy na takom frekventovanom mieste.“
Je náhrada dvadsiatimi novými stromami adekvátna strate viac ako 40-ročných stromov z hľadiska produkcie kyslíka? „Žiaden dospelý vzrastlý strom nikdy nenahradí žiadne množstvo mladých stromčekov. Na to si treba iba počkať. Aj preto stále apelujeme na to, aby boli stromy ošetrované odborne a s citom, pretože zle vykonaný rez môže byť začiatkom konca hocijakého krásneho stromu.
Škola vysadí 20 dubov
Strednej odbornej škole v Senici určili namiesto topoľov vysadiť najneskôr do 31. októbra 2017 na svoje náklady 20 dubov. Zasadia ich na pozemku v areáli školy na ulici V. P. Tótha a tiež popri východnej hranici svojho areálu na Železničnej ulici (v areáli SAD).
Žiadateľ zabezpečí starostlivosť o náhradnú výsadbu počas dvoch vegetačných období po jej uskutočnení a v prípade vyhynutia vysadeného rastlinného materiálu zrealizuje dosadenie.“
Strom v meste to má ťažké
„Na stromy v meste vplýva súhrn stresových faktorov, ktorými je napríklad obmedzený koreňový priestor, zhutňovanie pôdy, mikroklimatické pomery, zasoľovanie, emisie, prispôsobovanie stromu predstavám človeka orezmi...
Takýto strom v meste nemá podmienky a možnosti vyvíjať sa a rásť tak, ako to do jeho génov vpísala matka príroda. Potom tu nastupuje ďalší faktor, znížená tolerancia človeka ku stromu. Ľudia žiadajú o výruby stromov z dôvodov, že z nich padá lístie, kvet, ihličie, plody alebo preto, že vrhajú tieň...
Častým dôvodom sú aj alergie, na ktoré sa žiadatelia odvolávajú, no neuvedomujú si, že strom nie je dôvodom ich problémov a výrubom stromu svoj zdravotný stav nevyriešia. Väčšina stromov vysadených v Senici je približne rovnakého veku, v skladbe drevín chýba veková rozdielnosť. Je to tým, že mesto sa najviac rozrastalo a budovalo v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Potom sa živelne vysádzalo pri jarných či jesenných brigádach. Občania často sadili stromy nesprávne a teraz na to doplácame.
Mnohé stromy, najmä na sídliskách, sú vysadené veľmi blízko pri bytových domoch. Stromy časom narástli do svojej dospelej podoby (ľudia si to neuvedomili, keď ich sadili), teraz im prekážajú, tienia alebo poškodzujú fasády či siete. Výruby sú potom opodstatnené a nutné,“ konštatovala D. Ševčíková.
Podľa nej je čoraz náročnejšie nájsť v Senici vhodné miesto pre výsadbu nových stromov. Obmedzujú nás cesty, budovy, podzemné alebo nadzemné siete, plány do budúcnosti. „Stále viac miesta potrebujeme pre parkovanie vozidiel. Tým si aj ukrajujeme z miesta pre zeleň a pre stromy.“ .
(MS)
