Storočnica básnika Jána Raka v Hradišti pod Vrátnom

„Janko Rak patril k tým ľuďom, ktorých mal na mysli filozof Nietsche, keď povedal, že v každom človeku drieme básnik.“

HRADIŠTE POD VRÁTNOM. „V Hradišti žiari veľa pekných chvíľ – až dnes som poklad detstva objavil…“ Aj tieto verše Jána Raka mladšieho (1950) zazneli 20. decembra 2015 v rodisku jeho otca – poeta Jána Raka staršieho (1915-1969) v Hradišti pod Vrátnom.

Vo štvrtú adventnú nedeľu si tam pripomenuli 100 rokov od narodenia nadrealistického básnika, ktorému in memoriam udelili „obecné vyznamenanie za vynikajúce tvorivé výkony v umeleckej oblasti.“ Z rúk starostu Lukáša Pirohu ho prevzal Ján Rak mladší.

Básnické dielo Jána Raka st. nie je rozsiahle, no tvorí organickú súčasť modernej slovenskej poézie 20. storočia. K vlastnej literárnej tvorbe ho podnietil skalický rodák - básnik Pavel Bunčák, jeho kolega v práci na Riaditeľstve štátnych železníc v Bratislave, ktorý ho v roku 1939 uviedol do skupiny nadrealistov.

S ich manifestačným vystúpením sú spojené jeho tvorivé začiatky v reprezentatívnych generačných zborníkoch „Vo dne a v noci“(1941) a „Pozdrav“ (1942). Publikoval v nich aj svoje programovo-teoretické príspevky.

Nadrealisti vo svojej tvorbe využívali snové, asociatívne postupy a nerýmovaný, napohľad neusporiadaný voľný verš, čím porušili mnohé dovtedy platné a uznávané poetické kánony. Ján Rak nadrealizmus vnímal ako nové ohnivko vo vývinovom reťazci básnických smerov. Zaznelo zo životopisu osobnosti.

Starosta Hradišťa pod Vrátnom Lukáš Piroha pri spomienke na storočnicu rodáka privítal za širšiu rodinu Rakovcov básnikovho syna Jána Raka mladšieho, lekára i básnika, dcéru Evu Rakovú-Plisňákovú, poetku i šperkárku, tiež dcéru básnika Pavla Bunčáka Milicu Lustigovú.

V programe zazneli spomienky na otca, jeho poézia i verše jeho pokračovateľov. Osobnosť básnika priblížil i pozdravný list Antona Srholca, ktorý v predchádzajúcich troch rokoch adventné stretnutia v Hradišti pod Vrátnom moderoval.

Jubileum Jána Raka staršieho v jeho rodisku symbolicky obohatil i posledný žijúci nadrealistický prozaik, básnik, prekladateľ, ale i scenárista a výtvarník Albert Marenčin (1922), ktorý v pozdravnom liste okrem iného uviedol: „Janko Rak patril k tým ľuďom, ktorých mal na mysli filozof Nietsche, keď povedal, že v každom človeku drieme básnik, len nie každý ho v sebe prebudí. Môj priateľ Janko Rak to dokázal, a nielenže ho v sebe prebudil, ale celý život ho v sebe opatroval a pestoval, takže Janko rástol na materinskom mlieku fantázie a na každodennom chlebíku rodičovsklej lásky a vyrástol na veľkého človek a básnika...“

Do adventnej besedy venovanej osobnosti básnika, rozšírenej o posolstvo adventu a Vianoc v širších rodinných, spoločenských a nielen kresťanských súvislostiach, sa zapojili i potomkovia z básnikovej rodiny, učiteľ Peter Pavol Uhlík z Brezovej pod Bradlom, riaditeľka Záhorskej knižnice v Senici Katraína Soukupová a občania Hradišťa p. V., ktorí si na rodáka i stretnutia s ním s láskou a úctou zaspomínali.

Jeho život, rodisko a básnické dielo pripomenuli fotografie nielen z rodinného archívu a výstava kníh z tvorby Jána Raka staršieho i jeho detí Jána Raka ml. a Evy Rakovej.

Vľavo starosta Hradišťa pod Vrátnom Lukáš Piroha a vpravo lekár a básnik Ján Rak mladší s obecným vyznamenaním in memoriam pre svojho otca, nadrealistického básnika Jána Raka staršieho (1915-1969), rodáka z Hradišťa pod Vrátnom.

Zľava Lukáš Piroha, Ján Rak mladší, Milica Lustigová a Eva Raková.

Zľava Ján Rak mladší, Peter Pavol Uhlík a Eva Raková.

Spomínanie na básnika aj premietaním fotografií z rodinného archívu.

Ján Rak mladší a Milica Lustigová.

Adventné stretnutie pozdravil i Anton Srcholec.

Vľavo starosta Hradišťa pod Vrátnom Lukáš Piroha a vpravo riaditeľka Záhorskej knižnice v Senici Katarína Soukupová - zapaľuje 4. sviecu na adventnom venci pri storočnici básnika Jána Raka (1915-1969).