SENICA. Na jednom z dvoch senických židovských cintorínov, na tom mladšom pri Agrostave, som sa koncom novembra stretol s dcérou a vnučkou židovského manželského páru, ktorý časť života prežil v Senici. Vnučka v rámci programu Erasmus študuje v Prahe a mama spojila cestu z New Yorku do Európy za ňou s hlboko zakoreneným pocitom v duši, že chce zájsť aj na miesta, odkiaľ rodina musela nedobrovoľne odísť.
Pocit spolupatričnosti
Vie sa, že celá rodina už nezomrela v Senici, ale bola odvlečená do koncentračného tábora. No dcéra mala pocit - patrilo by sa sem prísť...Zdôverila sa v to sychravé novembrové popoludnie.
Jej starý otec, narodený v Senici roku 1882, zahynul v Buchenwalde, jej tety, mamine sestry boli roku 1942 deportované zo Slovenska do koncentračných táborov v Bergen Belsene, kde zahynuli v máji 1945 ako 22- a 21-ročné. Pani T. ako ju budem volať, je dcérou pani Z., ktorá sa ako mladá (s rokom narodenia 1928) deportáciám vyhla. No utrpenie druhej svetovej vojny a koncentračné tábory s krutým údelom Židov si celá rodina nesie so sebou vo všedné dni i vo sviatok.
Pani T. z New Yorku navštívila tunajšie židovské cintoríny v Senici, i v Hruboňove pri Nitre. Na Turej Lúke židovský cintorín s hrobom jej pradeda i kresťanský s hrobom babkinho brata. Stretli tam dokonca pani, ktorá si babkinho brata pamätala, čo vnučku potešilo.
Putovanie po stopách minulosti
Trochu svetla do spomienok o minulosti predkov našla na starých fotografiách, no knižku o starej Senici aj s ich zbúranými majetkami a s prostredím, z ktorého neodchádzali dobrovoľne, žiaľ, mame ukázať nemôže. Zdravotný stav 87-ročnej matky vylúčil akékoľvek zmienky o Senici a časoch 2. svetovej vojny.
Tak si aspoň pripomeňme, že okolo roku 1900 žilo v Senici 859 židov, čo bola asi tretina vtedajších obyvateľov. Tunajší starší židovský cintorín v susedstve sektoru C futbalového štadióna v Sotine je jedinečný svojím kruhovým pôdorysom a našli sa tam i náhrobníky z roku 1660.
V rokoch 1711-1713 pustošila v Senici epidémia moru, čo urýchlilo založenie Pohrebného spolku Chevra Kadiša a rozšírenie cintorína. A napríklad – medzi najvýznamnejšie exponáty na Slovensku – judaiká v Múzeu židovskej kultúry v Bratislave - patria aj dva habánske džbány zo Senice – krčahy Pohrebného bratstva Chevra Kadiša z rokov 1734 a 1776, ktoré sa roku 1999 stali i námetom emisie Slovensko-izraelských poštových známok.
Mnohé zaujímavosti o zaniknutej minulosti, aj o novou výstavbou v 70. rokoch 20. storočia zničenej architektúre, viažúcej sa na židovskú komunitu v Senici, mapuje Encyklopédia židovských náboženských obcí na Slovensku, zväzok 3. ktorú vydalo Múzeum židovskej kultúry Bratislave roku 2012.
Dozvedáme sa z nej viac aj o ľuďoch, ktorí v Senici navštevovali medzi rokmi 1864-1866 postavenú synagógu, ktorá sa po zničení Tóry v nej roku 1942 dostala do nemilosti, počas vojny tiež utrpela a smutný osud ju stihol zbúraním roku 1970. Nedožila sa teda ani storočnice.
