Dodnes budovu najstarší Seničania poznajú pod názvom Machatka. Podľa manželky veľkostatkára a majiteľa tehelne Imricha Kálmána Zuzany, rodenej Machatovej.
SENICA. „Doba veľkého rúcania storočných až dvestoročných budov v Senici v 60. - 80. rokoch 20. storočia bola zároveň dobou urýchlenia procesu zabudnutia na udalosti a činy ľudí, čo v meste žili, bez ohľadu na ich slovenskú, českú, maďarskú alebo židovskú národnosť.
Stratou historickej identity a kontinuity boli mestské menšiny postihnuté rovnako“ Zo knihy Petra Brezinu a Jána Petra „Senica v nostalgii pohľadníc“, Senica 2015
Svadba Daniela a Heleny (Ilus)
Pri fotografii na strane 154 s 38 účastníkmi a hosťami na svadbe dôstojníka Daniela Pokorného s prvou manželkou Helenou Brunovskou z roku 1914 je na prvý pohľad zrejmé – ide o solventné rodiny, dôstojnú oslavu mladomanželov. No profesor Pavel Brunovský (vo Viedni narodený Seničan, mama ho porodila u jej matky Alžbety, teda u jeho starej mamy), ktorého predkovia sú na obrázku, odkryl zaujímavý príbeh.
„Na prvý pohľad z fotografie dýcha čaro monarchie: štramák, dôstojník Daniel Pokorný z Břeclavi, si berie dcéru starej senickej rodiny Brunovských. A majú pred sebou krásnu budúcnosť... Lenže, odrazu bolo všetko inak. O mesiac vypukla veľká vojna, všetci traja bratia - dôstojníci narukovali a ešte v tom istom roku zomrel otec Daniela Alois.
Daniel mal šťastie: ťažko zranený upadol do ruského zajatia, ale vďaka výmene sa cez Červený kríž dostal naspäť, ešte pred revolúciou z roku 1917. Keď už vojnový konflikt doháral, prišla ďalšia pohroma – španielska chrípka. Podľahla jej nielen mladomanželka s nenarodeným dieťaťom, ale aj Danielov najstarší brat Jakob, A zomrel aj otec Brunovský.
Napokon sa ale veci obrátili predsa len k dobrému a rodiny zostali pospolu. Na svadbe sa zoznámil nevestin brat Pavel s ženíchovou sestrou Oľgou a o chvíľu bola medzi rodinami svadba číslo 2. Z manželstva sa narodili - rýchlo za sebou - tri utešené dcéry a po ôsmich rokov ešte aj syn – poškrabok, ten, ktorý toto píše.“
"Poškrabok“
Ten rozprávač príbehu jednej fotografie profesor Pavel Brunovský sa narodil roku 1934. A vypracoval sa na výnimočnú osobnosť vedca a vysokoškolského pedagóga, na symbol slovenskej matematiky, s veľkým vplyvom na akademický a vedecký život na Slovensku.
Popri mnohých výskumných a vedeckých publikáciách a citáciách z jeho diela v odborných kruhoch aj v medzinárodnom kontexte, tohto roku ho na návrh Vedeckej rady Fakulty prírodných vied na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici poctili čestným titulom Doctor honoris causa Univerzity Mateja Bela.
Príbeh fotografie pokračuje
Pavel Brunovský odkrýva ďalší diel svadobnej „story“. „Matka nevesty, Šarlota, mala zaťa Daniho veľmi rada a vraj ho uprosila, aby v Senici zostal. Tak sa aj stalo.
Po niekoľkých rokoch sa zoznámil s Alžbetou Kálmánovou z kaštieľa, populárnou senickou postavou známou pod meno Machatka. Fotografia ako keby to tušila, všetci títo štyria hlavní aktéri nášho rodinného príbehu spojenia rodín Brunovskej a Pokornej stoja na obrázku z roku 1914 pekne nad sebou: Alžbeta rovno nad Danielom, nad ňou šikmo doľava Oľga (sestra ženícha Daniela Pokorného – moja mama) a ešte nad ňou šikmo doľava Pavel (brat nevesty z obrázka – môj otec)...“
Pátrania bez konca
Vedec, výskumník a systematický pátrač po poznaní nielen vo svojom odbore. Taký je profesor Pavel Brunovský, hľadajúci súvislosti a odhaľujúci nepoznané zákutia rodokmeňa. Niečo sa mu podarilo odkryť aj prečítaním knihy „Senica v nostalgii pohľadníc.“
„S Kuffnerom v Senici je to takto: Môj starý otec z maminej strany Alois Pokorný pochádzal z Vyškova na Morave. A tak mi bolo záhadou, ako sa dal dokopy so starou mamou Elisabeth Baustätdter, Nemkou zo Sládkovičova (vtedy Diosek, Diószeg). Vďaka tomu, čo som si prečítal v knižke o Kuffnerovi, si to viem vysvetliť. Alois bol majstrom v cukrovare v Břeclavi, ktorý patril Kuffnerovi.
A tak je pravdepodobné, že sa takto dostal aj do Sládkovičova, kde si našiel manželku. Sládkovičovo malo kedysi zrejme významnú nemeckú časť. Na mapách z 30. rokov 20. storočia je ešte Maďarský a Nemecký Diosek a tamojší obyvatelia dodnes hovoria časti Sládkovičova "Németfalu" (Nemecká Ves)“.
V strede senického cintorína sú vedľa seba dva kríže na hrobe rodiny Pokorných. Je tam pochovaná stará mama Pavla Brunovského z maminej strany, matka Daniela Pokorného Alžbeta (Elisabeth). Posledné roky totiž dožívala u manželov Daniela a Machatky v kaštieli.
„Prečo tam nemá meno neviem, boli to vojnové roky, zomrela niekedy okolo roku 1942. Čo mi je dodnes záhadou je, ako sa dostali dokopy Daniel Pokorný s Ilus Brunovskou. Už nemám nikoho, koho by som sa na to opýtal. Musím sa pozrieť do otcových pamätí, možno to tam nájdem.“ Nádeja sa profesor Pavel Brunovský.
Na svadbe okrem rodiny vidno aj ďalšie postavy senickej honorácie: lekára Dr. Ľudovíta Šimka, učiteľa Vaníčka, neskoršieho advokáta Štefana Adamiša, či pani Evu Schnellovú - Jurášovú z koloniálu vo Fortni… Aj na ich pôsobení v Senici v súvislosti so zbúranými stavbami v meste pred 70. rokmi minulého storočia by vraj stálo za to „utrieť prach zabudnutia“ a v ich osudoch azda nájsť ďalšie zaujímavé príbehy.
Kaštieľ – dom pre umelcov
Alžbeta – pre Pavla Brunovského teta Erži, patrí v Senici k histórii neskorobarokového kaštieľa, kde je od roku 1984 Záhorská galéria. Dodnes budovu najstarší Seničania poznajú pod názvom Machatka. Podľa manželky veľkostatkára a majiteľa tehelne Imricha Kálmána Zuzany, rodenej Machatovej.
Kaštieľ roku 1933 vyhlásili za pamiatku. Po Alžbete ho zdedili sestry Markovich. Na obnovu chátrajúcej budovy nemali prostriedky, a tak až po zoštátnení a nákladnej rekonštrukcii sa premenil kaštieľ postavený podľa projektu rakúskeho barokového architekta F. A. Hillebrandta (1719-1797) na galériu, teda „dom umelcov“, po ktorom údajne Machatka veľmi túžila.
