„Milujem ho!“ „Martírio, ja za to nemóžem.“ „Nech mňa! Já už nejsu tvoja sestra! Už nejsme jedna kref!“ „Nic sa nedá robit, jedna z nás tady zacláňá. Pepe Romano je múj!“ To je jeden z dramatických dialógov sestier v dome Bernardy Alby. Herecké výkony všetkých protagonistiek – ôsmich žien (bez jediného muža) nemali chybu, či šlo o väčšiu, či relatívne menšiu úlohu.
SENICA. Španielsky dramatik Federico Garcia Lorca (1898-1936) v záhoráčtine - tak možno charakterizovať najnovšiu premiéru Záhoráckeho divadla v Senici - „Dúm Bernardy Alby“, ktorú v prvú adventnú nedeľu 29. novembra uviedli v Mestskom kultúrnom stredisku v Senici v réžii Ivana A. Fodora a v preklade Miroslavy Zuščíkovej.
Mosím ich vzít nakrátko
Bernarda Alba – panovačná matka drží opraty a diktuje v mene akejsi prežitej stredovekej cti, ako môžu iní dýchať. Múry domu sú pre jej dcéry i pre jej už „šialenú“ matku väzením, bariérou hatiacou naplniť osobné túžby a sny. Boj tradičného s pokrokovým, starého s novým, aj to je dráma patriaca k dielam španielskej avantgardnej vlny.
Dramatik F. G. Lorca v čase jej napísania (júl 1936-mesiac pred svojou smrťou) mal veľmi blízko k surrealistom, filmovému režisérovi Luisovi Buňuelovi (1900-1983) a maliarovi Salvatorovi Dalimu (1904-1989), umelcom, ktorí podobne ako on, prerazili do umeleckého povedomia celosvetovo.
„Dokád mňa z tohto domu nevynesú noháma dopredku, tady budem o všeckém rozhodovat enem já.“ To je jedna z veľavravných replík Bernardy Alby bravúrne stvárnenej Ivonou Bolebruchovou. Panovačná matka a dcéry zajaté za múrmi domu. Každá sa iným spôsobom vyrovnáva-nevyrovnáva s upieranou slobodou.
Dom (respektíve Dúm) Bernardy Alby chcela kedysi inscenovať aj renomovaná senická divadelníčka Anna Gamanová (1958-2001). Nestihla. Aj na jej počesť Seničania drámu zahrali. Ako premiéru hodnotil výtvarník Milan Mikula, ktorý s A. Gamanovou spolupracoval ako scénograf? „Bolo to dobre urobené predstavenie. Celkový dojem z predstavenia je veľmi dobrý. Mal som isté obavy, ako sa Záhorácke divadlo vysporiada s tragédiou. Ale, tie výkony boli úplne v poriadku a utiahli to v takej v podstate tragikomickej rovine.“
Výborná odozva hľadiska
„Milujem ho!“ „Martírio, ja za to nemóžem.“ „Nech mňa! Já už nejsu tvoja sestra! Už nejsme jedna kref!“ „Nic sa nedá robit, jedna z nás tady zacláňá. Pepe Romano je múj!“ To je jeden z dramatických dialógov sestier v dome Bernardy Alby.
Herecké výkony všetkých protagonistiek – ôsmich žien (bez jediného muža) nemali chybu, či šlo o väčšiu, či relatívne menšiu úlohu.
Súkolie zapadalo do seba bez škripotu. Diváci, hoci pri dráme, sa aj zabávali. I režisér vyjadril spokojnosť. A dokonca riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Senici František Harnúšek, ako zriaďovateľ Záhoráckeho divadla, poďakoval aj menom divákov súboru „za výborné predstavenie“. K výkonom na scéne blahoželali Záhoráckemu divadlu i priatelia - folkloristi z Dolnej Krupej, z Divadla na Hambálku v Malackách i z Divadla Svatopluk z Hodonína.
Aj prezident Záhoráckej sebjestační svojpomocní republiky Pala Nemec Lelin premiéru pochválil: „Bol som veľmi prekvapený, lebo nielen ja, ale aj divadelníci a ďalší kamaráti z Malaciek a odinakiaľ, sme mysleli, že s drámou v repertoári boli vždy veľmi zlé skúsenosti. To problematicky zvládajú aj dobrí profesionáli, lebo bolo by hlúpe, aby dráma vyšla na smiech. Ale toto síce dráma bola obsahom, ale prevedením to bola „taškařice“, ako sa povie. Predstavenie bolo výborné. Som veľmi, veľmi prekvapený. Myslím, že patrí k tým najlepším kusom Záhoráckeho divadla.“
Premiéra podľa odozvy divákov je teda predurčená na úspech. Ak sa podobný Záhoráckemu divadlu v Senici podarí dosiahnuť i komédiou podľa Jozefa Mokoša „Verná nevera“, ktorú avizujú (už aj s mužskými hercami) uviesť 6. januára 2016 na Troch kráľov, máme sa pri divadelnom vstupe do budúceho roku na čo tešiť.
