LEVICE. SENICA. Do celoštátnej súťaže AMFO 2015 sa zapojilo 502 autorov s 857 čiernobielymi a farebnými fotografiami. V kolekcii toho najlepšieho z tohtoročnej „úrody“ na celom Slovensku v Synagóge v Leviciach od 6. do 30.novembra malo Záhorie vynikajúce zastúpenie.
Lujza Marečková zvíťazila s čiernobielymi fotografiami (Dohrané a Pokoj na dedine) v kategórii do 21 rokov a Ľubomír Jarábek obsadil 2. miesto v kategórii nad 21 rokov za farebné fotografie (Úctyhodní ľudia). Čestné uznanie v tematickej kategórii Rodina získal i ďalší Seničan Ľubomír Švec.
Tajomstvo úspechu najlepších
Lujza Marečková je mladá Seničanka, ktorá pôvodne začaté vysokoškolské štúdium v Ostrave vymenila za fotografiu. Študuje vo Veľkej Británii na Canterbury Christ Church University. A práve si odtiaľ v programe ERASMUS „odskočila“ na študijný pobyt na Filmovú a Televíznu fakultu Akadémie múzických umení (FAMU) v Prahe.
„Zameranie a špecializácia v Prahe je taká istá, ako v Anglicku, umelecká fotografia. Cieľom školy je vyučiť profesionálnych fotografov, ktorí nebudú len fotiť nekonečné množstvo fotografií na digitálny fotoaparát. Ale, aby sme sa aj zamysleli nad fotografovaným objektom, zmyslom a významom obrazu. Zaoberáme sa i staršími technikami, ku ktorým by sme mali bez vybavenia školy ťažší prístup, i analógovou fotografiou.“ Vysvetlila mi sympatická Lujza. V Leviciach na AMFO 2015 ju potešilo víťazstvo, ale ešte viac seminár s porotou a workšopy.
Ľubomír Jarábek, 63-ročný renomovaný fotograf zo Senice, fotí od 16 rokov, a tiež vie, že úspech nespadne z neba. Prečo sa podľa neho v Senici fotografii darí? „Máme bohatú históriu, tvorbu pána Jána Náhlika, on si nás odchoval. A svojím vzorom nás pomáhali vychovávať aj tí starší fotografi ako boli vo Fotoklube Retina Drahotín Šulla, Viliam Selko a iní. A sú tu asi aj talentovaní ľudia, ktorí chcú na sebe pracovať.“
Lujza Marečková zaujala čiernobielymi fotografiami s motívmi z Podbranča, Ľubomír Jarábek zasa portrétmi ľudí na jednej z výstav v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici. „Najskôr som sa zameriaval, aby bola fotografia vyvážená v priestore, prezrádza z fázy napredovania Ľ. Jarábek.
„Kedysi som sa učil, že proti svetlu sa nefotografuje...až neskôr som sa mnohé naučil – robiť reliéf, nielen zlatý rez. Dať to do priestoru tak, aby to zaujalo. Dobrá fotografia by mala šokovať človeka...Niekedy si pripadám ako paparazzi ...Vždy si musím niečo uchmatnúť. Cítim sa ako lovec...“ Zaspomínal si Ľ. Jarábek.
Ako vníma svoje ambície Lujza Marečková? „Baví ma umelecky zameraná škola a fotografia je zaujímavá profesia, ktorej by som sa rada venovala.“ Čo teda na tvorbe tých najlepších môžeme hľadať na Lujziných fotografiách? „Fotografia umožňuje pozerať sa lepšie.
Trénujeme sa v lepšom vnímaní sveta. Môžem si pozerať staré fotografie a pripomínať spomienky a zážitky v dokumentárnej fotografii. Často mi práve pozeranie sa a hľadanie objektu na fotenie dovolí vidieť niečo, okolo čoho ľudia prejdú bez povšimnutia.“
Ľubomír Jarábek a jeho ocenení „Úctyhodní ľudia“. FOTO: MILAN SOUKUP
