SENICA. ČÁČOV. Ústnym podaním sa niektoré udalosti aj tisíc rokov prenášajú a uchovávajú. Budeme radi, ak to, čo ste počuli, hodíte na papier… Aj takýto jednoduchý je recept na spoluprácu pri zrode novej knihy. V pondelok 16. novembra podvečer odznel od historika Petra Brezinu na záhorskom krste novej knihy „Prvá svetová vojna a Záhorie“ v Senici - Čáčove.
Podujatie spoločne pripravili Záhorské osvetové stredisko v Senici spolu s Mestským výborom číslo 1 v Čáčove a senickým Klubom priateľov histórie.
Po bratislavskom premiérovom uvedení knihy do života na pôde najvýznamnejšej a najväčšej knižnice u nás – Univerzitnej knižnice v Bratislave 28. októbra (posypaním záhorským pieskom, všetko v réžii Záhorského múzea zo Skalice) ju minulý pondelok na záhorskom krste (posypaním lupeňmi divých makov) ako krstní rodičia s autorom Petrom Brezinom (s kolektívom) na cestu k záhorským čitateľom odprevadili riaditeľka Záhorského osvetového strediska Ľubica Krištofová a primátor Senice Branislav Grimm.
Prečo divé maky? Tieto kvietky, ako symbol útrap v prvej svetovej vojne, kanadský chirurg John McCrae roku 1915 zachytil v básni „Na poliach Flámska“. Hrôzy vojny prežíval na vlastnej koži na západnom fronte pri belgickom meste Ypres. Neskôr (1921) divé maky použili ako symbol pre zbierku na pomoc vojnovým veteránom a invalidom.
Na podujatí premietli aj staré pohľadnice, najmä z Čáčova, načreli i do osobných spomienok na prvú svetovú vojnu, ako si ich do vojenského denníka zapísal Pavol Krištof z Čáčova. Historik Peter Brezina uviedol, že v spomienke šlo aj o „veľkú vojenskú operáciu, pri ktorej roku 1917 v Nemecku zajali 300-tisíc vojakov“.
Vyzval prítomných i na ďalšiu spoluprácu pri pátraní v rodinných archívoch po Čáčovanoch, účastníkoch vojny a legionároch, ktorých poznáme len z pamätníkov a náhrobkov a viac o nich nevieme. Aj takéto informácie sú užitočné pri zrode nových kníh.
Niektoré historické pohľadnice z Čáčova pomohol divákom objasniť aj zberateľ pohľadníc Ján Peter zo Senice (s Petrom Brezinom spoluautor knihy Senica v nostalgii pohľadníc).
V závere stretnutia zástupcovia tímu, ktorý čoskoro vydá novú knihu o 150-ročnej histórii samostatného Evanjelického cirkevného zboru v Čáčove, priblížili súčasnú etapu jej prípravy. Evanjelický farár z Čáčova Miroslav Hvožďara ozrejmil členenie knihy a spomenul i najstaršie zdroje informácií z roku 1860 v ich cirkevnom archíve. Spolu s ilustrátorom knihy Slavomírom Bučákom finiš na knihe okomentovali. Že už naozaj ide iba o korekcie a doťahovanie práce tak, aby viac ako 200-stranová kniha formátu A5 bola tip-top.
Evanjelický cirkevný zbor v Čáčove sa od Senice osamostatnil roku 1863 „z národných pohnutí“ ako reakcia na maďarónov v čele senických evanjelikov. A prvým farárom tam bol Ján Rodoľub Borbis, pôvodom z Liptova, ktorý do Čáčova prišiel z Nemecka. Pri oživovaní pamäte Záhoria sú isto nové knihy osožnými.
