Františkáni v Skalici

Hoci františkáni pôsobili v Skalici vyše 500 rokov, v 50. rokoch 20. storočia boli nútení zo Skalice odísť. Kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii a kláštor slúžia mestu naďalej.

SKALICA. Prvými rehoľníkmi v starobylej Skalici boli františkáni, ktorí do Skalice prišli začiatkom 15. storočia. I keď sa ich presný príchod nezachoval, isté je, že už vtedy v meste občania využívali starobinec – Štíbor. Časť tejto budovy pravdepodobne využívali i františkáni, ktorí si však o niekoľko rokov neskôr postavili kostol a kláštor.

Ako každý rád i františkáni sa riadili svojimi regulami. Tie museli nielen ovládať, ale aj dodržiavať. Predovšetkým sa museli vzdať svetského života a podriadiť sa kláštornému životu, pokore a oddanosti viere.

V rokoch 1650 – 1670 si františkáni postavili kostol i kláštor. V rámci histórie mesta nevšednou udalosťou bolo vysvätenie kostola, ktoré sa podľa zachovaných dokladov uskutočnilo 21. novembra 1484 – pred 531 rokmi. Kostol spolu s kláštorom znamenali príchod ďalších františkánov, ktorí do Skalice prichádzali najmä zo susedných Čiech.

Niekoľko desaťročí tu našli sídlo tzv. Provinciála, čiže predstaveného všetkých kláštorov tzv. Salvatoriánskej provincie. Mnohí z františkánov boli prínosom v rámci literatúry i hudby. V priebehu 19. storočia to boli práve františkáni, ktorí sa zaslúžili, že skalické gymnázium sa v meste zachovalo.

Pár najstarších Skaličanov, najmä bývalých študentov skalického gymnázia, si pamätajú na pôsobenie ojedinelých františkánov – niekdajších profesorov skalického gymnázia (Emanuel Cubínek, Aloiz Čapkovič a ďalší), ktorí odišli zo Skalice v lete roku 1950.

Interiéry kostola sú veľmi prítulné pre veriacich kresťanov (rímskokatolíkov) a vynovené priestory kláštora slúžia viacerým účelom (okresný archív, ľudová škola umenia – dnes základná umelecká škola, koncertná sála, rajské nádvorie). Kláštor v plnej miere slúži ako priestor plne vyhovujúci na kultúrne a spoločenské podujatia.

frantiskani