SENICA. Historik umenia Miroslav Hrdina roku 2004 za svoju diplomovú prácu na Katedre dejín výtvarného umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského získal Cenu Martina Benku. Bola o architektovi Jurovi Tvarožkovi (1887-1966), rodákovi z Brezovej pod Bradlom.
Tento ocenený bádateľský úspech a ďalšie systematické skúmanie diela architekta a staviteľa vyústilo pred pár dňami do vydania novej monografie „Juro Tvarožek. Architekt a staviteľ“. Vyšla u nás na Záhorí vo vydavateľstve Virvar zo Zohora s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a z modernej medzivojnovej slovenskej architektúry odklína ďalšiu osobnosť, ktorá sa dostala do nemilosti predchádzajúceho režimu.
Budapešť – Viedeň – Praha
Juro Tvarožek sa narodil 30. novembra 1887 v Brezovej pod Bradlom. Po vyššej reálke v Bratislave, stavebnej priemyslovke v Budapešti, praxi vo Viedni a v Prahe bol v rokoch 1913-1914 vedúcim kancelárie výnimočného slovenského staviteľa Michala Milana Harminca v Budapešti. Tam všade na seba naberal vedomosti, skúsenosti a inšpirácie, aby sa vo svojej tvorbe sústavným dialógom medzi moderným a tradičným poňatím architektúry stal uznávaným.
Miroslav Hrdina v monografii sumarizuje, že vyzbrojený budapeštianskymi projektantskými a staviteľskými skúsenosťami, pražským uvedením do problémov urbanizmu a samostatnou praxou v Rusku na Sibíri (kde v období prvej svetovej vojny viedol výstavbu robotníckeho mestečka Kemerovo v Tomskej gubernii) prepracoval sa Juro Tvarožek od historizujúcich k modernistickým prístupom.
S vyvrcholením „v emblematickom diele funkcionalizmu na Slovensku – budove Mestskej sporiteľne v Bratislave (1929-1931), u nás unikátnej prvým spojením železobetónového skeletu a zavesenej oceľovo-sklenenej fasády“.
Stopy jeho diela
Bytové domy na Palisádach, obytný dom s kaviarňou a kinom Metropol v Bratislave, i prestavba zámku bulharského cára Ferdinanda Coburského na Prednej hore na Štátne sanatórium pre liečbu tuberkulózy, sú stavby, pod ktorými je podpísaný.
Podobne v našom širšom regióne na budove Mestského úradu v Brezovej pod Bradlom, v Myjave, na brezovskom námestí, či na rodinnej hrobke na cintoríne v rodisku, kde aj odpočíva. Bol tiež jedným z iniciátorov a podporovateľov vybudovania Mohyly generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle a jeho pomníku v Bratislave.
Pri položení základného kameňa Mohyly na Bradle s jej tvorcom Dušanom Jurkovičom 4. mája 1924 zachytáva fotografia Jura Tvarožka v uniforme československého legionára v Rusku. Mohylu odhalili 23. septembra 1928 a ku komplexu bradlianskeho monumentu prispel projektom cesty z Brezovej pod Bradlom. Pri Brezovej projektoval i viaceré rekreačné objekty v Matejkovej doline.
Povstanie, väzenie, rehabilitácia
V légiách v Rusku aj v Slovenskom národnom povstaní sa prejavili jeho občianske i politické postoje. Tradície z národne orientovaných pomerov v rodine, príklon k česko-slovenskému spolužitiu, angažovanosť v spolkoch legionárov, architektov, v Sokole, Umeleckej besede slovenskej…,účasť v rôznych architektonických súťažiach, prosto – monografiia „Juro Tvarožek. Architekt a staviteľ“ zachytáva nie idol, ale tvorivého človeka s úspechmi i životnými „jazvami“ a „rehabilitáciami“.
Jeho nerealizovaný návrh športového areálu v Petržalke s tenisovými kurtmi, bazénmi a bežeckými dráhami chcel dať Bratislave v športe európske rozmery.
Neslávne 50. roky 20. storočia zmietli aj architekta Jura Tvarožka. Dostal 30. januára 1953 na Krajskom súde v Košiciach „v spornom procese“ dva roky väzenia a pokutu 80-tisíc korún „za trestný čin ohrozenia jednotného hospodárskeho plánu nezodpovedným nakladaním s verejnými prostriedkami“ pri prestavbe zámku na Prednej hore v rokoch 1949-1951). Prezident Antonín Zápotocký mu amnestiou o rok trest skrátil.
Včelár v rodisku
Po návrate z väzenia pracoval v bratislavskom Stavoprojekte pri ochrane pamiatkových stavieb. Zapojil sa i do generálnych opráv evanjelických kostolov v Brezovej pod Bradlom a Bukovci. Medzi rokmi 1929 až 1931 sa ako vášnivý včelár podieľal na budovaní areálu Zemského ústredia včelárskych spolkov na Slovensku na Včelárskej paseke pri Kráľovej pri Senci.
A so včelárstvom ako celoživotnou záľubou dožil i posledné desaťročie svojho života v rodisku, v Brezovej pod Bradlom, kde mu k 20. výročiu oslobodenia mesta roku 1965 odovzdali pamätnú medailu. Zomrel 12. januára 1966, čiže o necelé dva mesiace uplynie od úmrtia Jura Tvarožka 50 rokov.
Čo bolo pre autora monografie Miroslava Hrdinu počas predchádzajúcich troch rokoch práce na nej najzaujímavejšie? „Napĺňali ma najmä stretávania sa s pamätníkmi – Branislavom Tvarožkom, Štefanom Ciranom a Zlaticou Vráblikovou, ktorí architekta a staviteľa aj ako človeka osobne poznali. A veľmi zaujímavé pre mňa bolo tiež skúmanie a dokumentácia architektúr in situ (na tvári miesta).“
Vydanie monografie podnietili Daniel Brunovský a Denisa Gura Doričová zo zohorského vydavateľstva. A renomovaní recenzenti docentka Dana Bořutová a profesor Štefan Šlachta sú zárukou, že nová kniha je výnimočným počinom voči architektovi, staviteľovi, včelárovi i človeku Jurovi Tvarožkovi.
Zapĺňa ďalšie biele miesto v poznávaní úspechov našej modernej medzivojnovej architektúry a odklína osobnosť, ktorá sa napriek svojmu kreatívnemu životu dostala do nemilosti predchádzajúceho režimu.
Kladenie základného kameňa Mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradlo 4. mája 1924. Štvrtý zľava architekt Dušan Jurkovič. Desiaty sprava v uniforme československého legionára v Rusku architekt Juro Tvarož ek. Dolu: Portrét Jura Tvarožka.
REPROFOTO: MILAN SOUKUP
