Článok pokračuje pod video reklamou
SKALICA. Západoslovenské tlačiarne Skalica sú svojou súvislou, 350-ročnou činnosťou na Slovensku unikátom. Toto jubileum sa rozhodli osláviť aj krstom knihy „350 rokov kníhtlače v Skalici“. Autorom je historik Peter Brezina, krstným otcom Anton Srholec, čestný občan mesta Skalica.
Od 17. storočia
Viac ako štyristostránková kniha mapuje bohatú históriu tlačiarní, ktorá siaha až do roku 1663, kedy kníhtlač v Skalici začala prevádzkovať rehoľa Jezuitov v budove svojho kláštora. Prvé publikácie predstavovali tlač divadelných textov s náboženskou tematikou, učebníc, náboženských a liturgických kníh.
Pravdepodobne najslávnejšou érou tlačiarne bolo obdobie v rokoch 1760–1897, kedy ju vlastnila rodina Škarniclovcov. S jej činnosťou sa spájajú mená mnohých národovcov ako Jozef Miloslav Hurban, Karol Štúr, Svetozár Hurban Vajanský alebo spolok Tatrín. V Skalici sa tlačilo aj jedno z prvých vydaní najznámejšej knihy Jána Kollára Slávy dcéra z roku 1854.
Periodiká sa tlačili v českom, latinskom, nemeckom a maďarskom jazyku, ako aj v rozličných, priebežne sa vyvíjajúcich variantoch slovenského jazyka, či skalickej mestskej reči. Počas krátkeho obdobia bola tlačiareň dokonca čestnou kníhtlačiarňou Matice slovenskej. Svoju prestíž si potvrdila aj v roku 1842, kedy dostala dekrét od cisára Ferdinanda I. a stala privilegovanou tlačiarňou cenín.
Želmíra Macháčková, riaditeľka firmy dopĺňa: „Z dnešného pohľadu je zaujímavé, že rodina Škarniclovcov si udržala tlačiareň celé štyri generácie. Navyše, posledných 20 rokov jej „vládli“ štyri ženy, pričom za ich pôsobenia sa objemovo vytlačilo najviac kníh (290 titulov z 850) a periodík za túto éru.”
Tlačiarni hrozila likvidácia
V rokoch 1897-1950 vlastnila tlačiareň rodina Teslíkovcov. Pokračovali v tradícii tlače kníh celoslovenského významu až do roku 1944, kedy vydávali najmä básnické zbierky slovenskej moderny. Po druhej svetovej vojne bola tlačiareň znárodnená a štát plánoval jej likvidáciu.
O jej zachovanie sa zaslúžil Ján Macháček, bývalý učeň posledného majiteľa Gustáva Teslíka. Vedenie štátneho podniku zrušilo tlač kníh a ponechalo iba tlač obálok, vstupeniek, formulárov a plagátov. V roku 1984 sa po vyše dvoch storočiach presťahovala výroba do nových priestorov, kde sa nachádza dodnes.
Pokračovať v tradícii je záväzkom
Po zmene režimu sa rodina Macháčkovcov snažila oživiť tradíciu kníhtlače v Skalici a v roku 1996 spolu s partnermi sprivatizovali tlačiareň pod názvom Západoslovenské tlačiarne Skalica. V rámci komplexných polygrafických služieb spájajú klasické a tradičné postupy s novými technologickými trendmi . V súčasnej dobe tu pracuje 20 zamestnancov.
„Je veľkým záväzkom pokračovať v tradícii, ktorá má na Slovensku miesto už 350 rokov. V blízkej dobe sa chceme sústrediť na podporu tlače kníh s celospoločenským významom, ako aj prvotín a samovydávateľov. Možno sa nám podarí objaviť nového Kollára,“ dodáva Želmíra Macháčková s úsmevom.
Štyristo strán histórie kníhtlače
Na knihe začal historik Peter Brezina pracovať pred 30-timi rokmi na podnet Petra Macháčka. Je určená odbornej i laickej verejnosti. Na viac ako 400 stranách komplexne mapuje históriu kníhtlače v Skalici a ilustruje ju množstvom dobových fotografií z archívov Záhorského múzea a Štátneho archívu v Skalici, Matice slovenskej, autora i rodiny Macháčkovcov.
Krst knihy „350 rokov kníhtlače v Skalici“ organizujú jubilujúce tlačiarne v spolupráci s mestom Skalica. Uskutoční sa dňa 12. novembra 2015 o 17. hodine v Kultúrnom dome v Skalici. Krstnými rodičmi sú Anton Srholec, ako čestný občan mesta Skalica, a dve dámy z rodiny Teslíkovcov - Alena Bartlová a Libuša Dušeková.
Staré knihy, periodikum vydávané v 19. storočí a bývalá budova Škarniclovej tlačiarne s pamätnou tabuľou. FOTO: ARCHÍV a INGRID SOCHOROVÁ
