KOPČANY. Za obcou Kopčany leží unikátny areál. Napriek tomu, že denne okolo neho prejdú stovky áut smerujúcich k diaľničnej prípojke na Bratislavu, pre mnohých zostáva veľkou neznámou. Cisársko-kráľovský žrebčín, ktorý nechal postaviť František Štefan Lotrinský, rekonštruujú.
Drevu sa pri obnove nevyhli
Z architektonického hľadiska je stavba štvorec s dĺžkou strany 136 metrov. Osem tisíc metrov štvorcových strechy by pokrylo deväťdesiat až sto rodinných domov. Práve dôležité zastrešenie je na deväťdesiat percent vynovené.
„Trocha sme mali problémy technického charakteru. Stavbu robili zvláštnym spôsobom, aký sa dá vidieť málokde vo svete. Na strechu sa nepoužilo žiadne drevo. Ide v podstate o dve klenby nad sebou. Z vrchnej vystupovali tehly tak, že suplovali laťovanie a škridla išla priamo na maltu,“ priblížil Stanislav Matulík, nájomca areálu.
Nadšenec, ktorý odmalička rástol pri koňoch, zároveň vysvetlil dômyselné riešenie Habsburgovcov: „V spodnom podlaží boli všade ustajnené kone. Horné poschodie slúžilo hlavne na uskladnenie objemového krmiva. Báli sa požiaru a z toho dôvodu to celé vybudovali takto.“
Po rekonštrukcii objektu však „strecha bez kúska dreva“ už nebude pravdou. Pri jej oprave sa využíva laťovanie, čo sa spočiatku nepáčilo najmä pamiatkarom. Trvali na tom, aby sa žrebčín zachránil v pôvodnom štýle.
„Mysleli to dobre, ale presvedčili sme ich, že s ohľadom na stav budovy to bude lepšie. Stavba je vlhká, niektoré tehly zvetrali od koreňov rastlín, ktoré obrástli strechu, potrebujeme to vetrať, vysúšať. Najdôležitejšie je zachrániť objekt,“ podotkol nájomca.
Kaštielik bude reprezentačným sídlom
To najväčšie, čo žrebčín okrem opravy strechy čaká, je revitalizácia kaštielika, ktorý je dominantou areálu. Termín je krkolomný, všetko by malo byť hotové do 30. novembra.
„Keď to predostriem, pýtajú sa ma, či tohto roku. Avšak môžem konštatovať, že na stavbe sa finišuje, Každý týždeň prebehne kontrolný deň za prítomnosti pamiatkarov, nechýbajú projektanti, zástupcovia dodávateľa, reštaurátori, archeológovia, snažíme sa termín dodržať,“ hovorí Matulík.
Malý kaštieľ je úžasná stavba, v interiéri už osadili mramorové stĺpy, zostáva postaviť klenby. Stane sa reprezentačným sídlom obce. Verejnosť sa má na čo tešiť. Už v súčasnosti je veľký záujem zo strany turistov a ďalších návštevníkov.
„Máme sa čo oháňať, popri tom všetkom, čo sa tu deje. Polovica dvora je zaprataná materiálom, strojmi, je tu veľký pohyb ľudí, situácia je náročná od rána do večera,“ vyjadril sa Stanislav Matulík s tým, že ľudia sa chodia na rekonštrukciu žrebčína pozerať a doslova neveria vlastným očiam.
Prekvapením bolo samotné odkopanie kaštielika, ktorý tristoročné nánosy a násypy skryli až jeden a pol metra pod zem a urobili ho menším.
Medzi zamestnancami otec prezidenta
Zastrešená časť sú prevažne stajne, ale aj miestnosti pre kočiare, majstrov, ktorí kuli kone a podobne. V celom zadnom trakte bývali ľudia, ktorí pracovali v žrebčíne.
V objekte bol zamestnaný aj otec prvého československého prezidenta Tomáša Garriquea Masaryka. Podzemie skrýva krásne pivničné priestory, sú však zanesené a treba ich vyčistiť.
V dobe najväčšej slávy cisársko-kráľovského žrebčína tu bolo ustajnených až tristo koní, ktoré slúžili viedenskému dvoru a armáde.
„Dnes máme ustajnených 16 koní, plánujeme nákup nových posíl. Aktuálna kapacita je 35, ale optimálnych by bolo 60 až 70 boxov pre kone. Samozrejme, že novodobé potreby sú iné, za Márie Terézie tu neprebiehal jazdecký výcvik, nepotrebovali prekážky, traktory na úpravu kolbiska a iné zariadenia. Záleží nám na vybudovaní lepších podmienok, každé leto organizujeme tábory, teda skvalitniť musíme ubytovanie. Väčšia časť dvora by mala slúžiť jazdectvu, zvyšná športovým a spoločenským aktivitám,“ prezradil Stanislav Matulík.
Žrebčín má budúcnosť
V kopčianskom žrebčíne pracujú tri organizácie: areál s jazdeckým oddielom spravuje Žrebčín Kopčany, s.r.o., Jazdecké a agroturistické centrum Kopčany je občianskym združením a zároveň je tu Obecné kultúrne a osvetové centrum Kopčany.
„Všetky zastrešujem ja,“ hovorí Stanislav Matulík, „zabezpečujem chod jazdeckého oddielu aj ostatné aktivity, taktiež sa starám o dve múzeá, ktoré sme pred dvomi rokmi v objekte otvorili. Celkove tu pracujeme dvaja zamestnanci.“
Hlavná rekonštrukcia začala pred desiatimi rokmi, keď sa sem presťahovali s jazdeckým oddielom. Štyri roky predtým si prenajali celý areál, aby sa stali majoritným nájomcom. Dva roky len čistili, upratovali, budovali podmienky.
„Urobili sme najnutnejšie veci, aby sa tu dalo existovať. Revitalizovali sme dve studne, ktoré používame na napájanie koní a celý chod, je to úžitková voda. Zabezpečili sme preložku elektriny, aby bola v celom areáli,“ spomenie začiatky oživovania unikátneho historického komplexu nájomca.
Obec videla, že majú vážny záujem rozvíjať sa v jazdectve a o žrebčín sa starajú. Prelomovým bol rok 2005, kedy obecné zastupiteľstvo schválilo peniaze na jeho obnovu. Investovali ich do zadného traktu, kde sú kancelárie, ubytovacie a spoločenské priestory. Peniaze neskôr získavali aj z nadácií a projektov z únie.
Budúci rok zostáva zakryť približne sedemsto metrov štvorcových strechy a bude hotová. Musia sa tiež doriešiť nejaké pozemky, objekt venoval obci štát, ako národná kultúrna pamiatka nemohol ísť do privatizácie spolu so štátnymi majetkami. Potrebujú vybudovať hospodársky dvor, postaviť jazdeckú halu.
„O pár rokov už to celkove bude vyzerať úplne inak. Mám veľkú radosť z toho, že sa začalo rekonštruovať vo veľkom a vedie to k slušnému koncu,“ uzavrel spokojný nadšenec pre kone i históriu Stanislav Matulík.
Kaštielik.
Streche chýba už len kúsok.
Areál je obrovský.
Kamaráti. FOTO: INGRID SOCHOROVÁ
UNIKÁTNY SYSTÉM ODVETRANIA MAŠTALÍ
„Prešiel som veľmi veľa stajní po celom svete, ale toto som nikde nevidel,“ poukázal Stanislav Matulík na unikátny systém odvetrania maštalí.
Pri vonkajšej stene stajne je urobené vybratie a dole je šachta, ktorú vybudovali počas výstavby žrebčína. Popod budovu vedie krásny, klenbený tunel, s priemerom asi 80 centimetrov. Smeruje do stredu stajne, kde je mriežka. Studený vzduch sa tlačí k zemi, ide cez tunel, vychádza do stajne a vytláča teplý, vydýchaný vzduch a zápach čpavku.
Hrúbka stien maštale je 80 centimetrov. Cez zimu je to teplá stajňa, lebo prieduchy sa dajú uzatvoriť, v horúcom lete zase kone majú príjemný chládok, vďaka ktorému sem nejdú muchy ani komáre. Habsburgovskí stavitelia to skvele premysleli a urobili.
(IS)
Stanislav Matulík ukazuje unikátny systém vetrania. FOTO: INGRID SOCHOROVÁ
EXPONÁTY AJ OD KAMARÁTOV ZA FĽAŠKU VÍNA
V súčasnosti majú v kopčianskom žrebčíne dve múzeá. Prvé je prírodovedecké a nachádza sa v bývalej kaplnke, ktorá bola v minulosti predelená a slúžila ako byty. Exponáty sú staršie viac ako tisíc rokov. Objavili ich v rámci archeologického výskumu pri kostolíku sv. Margity Antiochijskej, ktorý pamätá Veľkú Moravu a je najstaršou sakrálnou stavbou v strednej Európe.
V zadnej miestnosti kaplnky sú desiatky jazdeckých sediel z rôznych období. „Zbierali sme ich po celom bývalom Československu, ale aj v Maďarsku či Švajčiarsku. Po známych, kamarátoch, za fľašku vína,“ hovorí Stanislav Matulík.
Druhé múzeum je poľnohospodársko-jazdecké. Nachádza sa v jednej z najstarších častí žrebčína, ktorá ani za 300 rokov nebola „poškvrnená“ a kde aj za bývalého režimu boli kone – ťažné.
„Niekoľko rokov tu zhromažďujeme staré náradie – pluhy, brány, sečkovice, „fukáre“ na obilie, ďalej vozy, bričky, sane, všetko, čo súvisí s koňmi. Mladá generácia nemá poňatia, na čo sa mnohé používalo. Veľká škoda, že veľa vecí ľudia povyhadzovali, popálili, dosť zle sa to zháňa,“ skonštatoval správca.
Raritou je pôvodná podlaha, ktorú nezodrali ani tri stáročia. Ide o kocky z tvrdého dreva, s dĺžkou hrany asi 8 centimetrov, pospájané špeciálnou živicou, pričom nechýbajú odtokové kanáliky na moč. Ustajnené kone pri ležaní na takejto podlahe nikdy neprechladli.
(IS)
Archeologické nálezy.
Stanislav Matulík pri zbierke sediel.
Poľnohospodárske a úžitkové exponáty. FOTO: INGRID SOCHOROVÁ
KOPČIANSKE FILMOVANIE
V roku 1967 v žrebčíne nakrútili film Tri dcéry, prístupný je aj na internete. Kto chce vidieť, ako vyzerala cisársko-kráľovská stavba v Kopčanoch takmer pred pol storočím, má možnosť.
V areáli sa filmovalo aj tento rok. Pod taktovkou režiséra Juraja Nvotu tu štáb nakrúcal rozprávku Johankino tajomstvo. Vetchý, Vášáryová, Tobias a ďalší potvrdzujú hviezdne obsadenie. Televízni diváci budú môcť nový film vidieť počas tohtoročných vianočných sviatkov.
(IS)
