Na odbornom seminári v Skalici 29. októbra uvedú do života aj najnovšiu knihu profesorky Evy Fordinálovej „Otec a syn národa. Ján Hollý a Ľudovít Štúr.“
SENICA. 21. októbra 2015 predpoludním študenti senického Gymnázia Ladislava Novomeského prežívali v divadelnej sále Základnej umeleckej školy v Senici dve hodiny stretnutia s novou tvorbou profesorky Evy Fordinálovej, nazvaného LITERÁRNE SÚVISLOSTI. Boli mostom ponad dejiny Slovenska a oživením sebavedomia a zdravého lokálpatriotizmu Záhorákov.
Ján Hollý - hrdosť na naše dejiny
Riaditeľka Záhorskej knižnice Katarína Soukupová priblížila Evu Fordinálovú ako renomovanú vedkyňu, poetku a vysokoškolskú profesorku, pre ktorú je slovenský jazyk a literatúra viac ako srdcovou záležitosťou. „Rok 1833 (keď vyšiel epos Jána Hollého Svätopluk, poznámka red.) rozhodol o celej našej budúcnosti.“ Uviedla profesorka Fordinálová, rodáčka z Borského Mikuláša, rovnako ako Ján Hollý.
Hollý je pre ňu ikonou na oltári našej literatúry. Vo vede preferuje čerpať z overených prameňov, vnímať dejiny aj dielo osobností, nie vytrhnuté z kontextu, ale naopak, v dejinných a interpersonálnych vzťahoch. Vysvetlila svoju predstavu troch míľnikov na ceste k súčasnému Slovensku ako tri Slovenské národné povstania (SNP). Prvé – to bola prvá zrážka slovenských vojsk proti Nemcom za Veľkej Moravy pod Devínom (na záhorskej pôde). Druhé SNP, Hurbanovské, to boli revolučné roky 1848-1849, a 3. SNP - protifašistické z roku 1944.
Otec a syn národa
Ján Hollý (1785-1849) prináša hrdosť na slovenské dejiny. Ľudovít Štúr (1815-1856) bol prvý, kto Hollého nazval otcom národa a Hollý Štúra synom národa. Štúrovci začali spájať našu inteligenciu z katolíckej aj evanjelickej vetvy za spoločné ideály - svojbytnosť a nepoddať sa cudzej sile. Obe osobnosti vyformovali beh celých našich dejín.
A Svetozár Hurban Vajanský (1847-1916), rodák z Hlbokého, najstarší syn z deviatich detí Jozefa Miloslava Hurbana (1817-1888), je osobnosťou, ktorú „ešte nikto v plnosti neobsiahol, to sa dá prirovnať k duchovnej pyramíde.“ Zanietene komentovala jeho význam pre národný život profesorka Fordinálová. V jeho diele nájdeme okrem iného aj 19 obcí a miest Záhoria ako reálne zázemie románov Suchá ratolesť, Koreň a výhonky a Kotlín. Za svojho života a doby spojenej s národnostným útlakom Vajanský „svieti do tej maďarizačnej tmy, svieti do temnoty a ožaruje slovenskú nádej.“
I riaditeľka Záhorského múzea v Skalici Viera Drahošová, pod ktoré patrí aj nová expozícia Pamätnej izby J. M. Hurbana, (vznikla podľa textov profesorky Fordinálovej) podčiarkla, že 45 rokov Hurbanom prežitých v Hlbokom, treba vnímať v súvislostiach. Chápať osobnosti ako ľudí. Vžiť sa do doby, v ktorej žili, tam si premietnuť, čo vykonali. Nová expozícia to umožňuje.
Prednostka Katarína Vrlová s vedúcou odboru kultúry Mestského úradu v Senici Katarínou Polákovou, poďakujúc literárnej historičke za inšpiratívne rozprávanie o význame osobností zo Záhoria v našich dejinách, odovzdali jej príspevok Senice na jej novú knihu „Odklínanie Vajanského,“ ktorá vyjde vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v roku 2016.
Na odbornom seminári o Štúrovcoch v súradniciach dejín Záhoria v Skalici 29. októbra, uvedú do života aj najnovšiu knihu profesorky Evy Fordinálovej „Otec a syn národa. Ján Hollý a Ľudovít Štúr.“
Sprava profesorka Eva Fordinálová, riaditeľka ZM v Skalici Viera Drahošová a riaditeľka ZK
v Senici Katarína Soukupová. FOTO: MILAN SOUKUP
