SENICA. „Toto dielko je krátke a predsa zovrubné a úplné. Odporúčame toto pekné dieločko tým radšej, poneváč pochodí z pera jednoho z tých najpokročilejších naších pedagógov, ktorý sa i na londýnskej výstave s prácami svojich žiakov zúčastnil.“ Tak odporúčal učebnicu „Silozpytu, čili fyziky pre národné školy“ od Jána Beža časopis Konfessionálna škola v čísle 12 z roku 1871.
Osobnosť učiteľa, kníhtlačiara a vydavateľa Jána Beža, narodeného 21. marca 1842 v Nitrianskej Strede, ktorý zomrel 24. júla 1905 a je pochovaný v Senici, od 6. októbra približuje výstava v suteréne Záhorského osvetového strediska (ZOS) v Senici.
K 110. výročiu úmrtia osobnosti ju pripravili spoločne s Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania a Klubom priateľov histórie zo Senice. Spolu s riaditeľkou ZOS Ľubicou Krištofovou pri otvorení výstavy význam Jána Beža ako národovca, vydavateľa učebníc v slovenčine v časoch stupňujúceho sa maďarizačného tlaku v Hornom Uhorsku, priblížil senický evanjelický farár Juraj Šefčík a bývalý stredoškolský pedagóg Štefan Mocko.
Exponáty na tejto zaujímavej výstave sú z majetku cirkvi i priateľov histórie Jána Petra, Jarmily Šefčíkovej, Jána Hromka, Š. Mocka. Trojrozmerné predmety súvisiace s kníhtlačou od Petra Brezinu výrazne obohatili vystavené fotografie, knihy, fotokópie textov a dobové zábery Senice.
Ján Bežo učil v evanjelickej škole v Senici od roku 1863 do roku 1888. Bol i priateľom hlbockého farára Jozefa Miloslava Hurbana (1817-1888). Po Hurbanovej smrti sa Bežo pedagogickej práce vzdal, aby aj slovenskému školstvu mohol pomáhať intenzívne ako kníhtlačiar, redaktor, spisovateľ tiež pri pestovaní, praktickom rozvíjaní a propagovaní idey slovenskej svojbytnosti. Štvrť storočia bol v Senici i kantorom a organistom a založil tiež štvorhlasný cirkevný spevácky zbor.
Traduje sa, že ako zať prietržského farára Ladislava Paulínyho aj manželkino veno investoval do zariadenia kníhtlačiarne. Stála na niekdajšej Čáčovskej ulici v Senici.
Pamätná tabuľa pripomínala Jána Beža na evanjelickej škole v Senici od roku 1941. Po asanácii budovy roku 1974 je v mestskom depozite a čaká na svoje znovuzrodenie a zviditeľnenie Seničanom na mieste, ktoré zatiaľ nebolo vybrané. Téma znovuosadenia aj pamätných tabúľ iným osobnostiam „ktoré nemôžu byť zabudnuté,“ zaznela aj pri spomienke na Jána Beža.
Prenos pedagogických poznatkov zo zahraničia k nám, príklady významných osobností ako vzory pre mládež, podpora remesiel, ktorá sa aj dnes chce v školách na Slovensku oživiť v duálnom vzdelávaní, časopis pre deti a mládež v Novinách malých (od roku 1899 do roku 1914), to je len niekoľko telegraficky vyjadrených prínosov kníhtlačiara Jána Beža pre Slovensko.
Výstava v ZOS v Senici môže byť do konca októbra priestorom na zamyslenie sa o tom, čo v jednej edícii Ján Bežo formuloval ako posolstvo - „Nezabúdajme a nasledujme dobré príklady slávnych mužov a žien.“
