HLBOKÉ. 27.september 2015 v Hlbokom patril Spomienkovej pietnej slávnosti, jednej z najväčších v Trnavskom samosprávnom kraji v Roku Ľudovíta Štúra (1815-1856), spojenej s otvorením novej expozície Pamätnej izby Jozefa Miloslava Hurbana (1817-1888).
Hurban je symbolom boja za slobodu a nezávislosť slovenského národa. Nielen jeho a Štúrov odkaz, ale aj vízie a doteraz nenaplnené túžby, rezonovali v Hlbokom na Službách Božích, na cintoríne i pri otvorení expozície.
Neprijímali pasívne, ale pretvárali
Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) Miloš Klátik vyzdvihol „jedinečnú a nezameniteľnú úlohu osobností, ktoré neprijímali len dané spoločenské podmienky pasívne, ale ich pretvárali. Odstraňovali z nich to, čo považovali za zlé, ujímali sa kladných podnetov a následne ich presadzovali vo svojom okolí“ s celou Štúrovskou generáciou.
Herec a recitátor Juraj Sarvaš pri mohyle podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča (1868-1947), ktorú v Hlbokom postavili roku 1948 a preniesli tam Hurbanove ostatky, pripomenul: „J. M. Hurban, celoživotný najväčší priateľ Ľudovíta Štúra, napísal roku 1881 aj jeho životopis. A v revolučnom roku 1849 i veľkú báseň K mládeži.“
Dodnes aktuálne verše z nej i zarecitoval: „Mládež slovenská, ty bez chýb mladica, bujná, slobodná, sťa Tatier orlica! Ak ty, krielami, nezdvihneš sa k letu, beda národu, beda bude svetu! Ty sa mohutne zobuď a zodvihni! Treba ťa v sveta a národe vyhni. Tam kujú. I ty ber do rúk kladivo, nebuď nákova a nebuď palivo!...““
Miloš Čobrda, starosta Hlbokého, obce, kde Ľudovít Velislav Štúr s Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom v júli 1843 rozhodli o kodifikácii spisovnej slovenčiny, a kde Hurban prežil podstatnú časť plodného života, komentoval i rozdiel medzi osobnosťami.
„Ľudovít Štúr bol skôr vizionár a publicista. Ale Hurban, jeho najbližší spolupracovník bol mužom činu, ktorý neváhal aj so zbraňou v ruke hájiť svoje ideály. Preto sme my Hlbočania morálne povinní nadviazať na jeho dielo a odkaz.“
Roku 2011 začali v Hlbokom budovať Náučný chodník s cieľom priblížiť život a dielo osobnosti širokej verejnosti. K správnemu pochopeniu odkazu Štúrovcov musíme znova objaviť rozmer ducha.
Posolstvom z Hlbokého môže byť podľa M. Čobrdu i Štúrova myšlienka: „Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného, sa nevytvorilo bez obete. Len slaboch sa obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich. Lebo práve v obetiach svoju silu, svoje panstvo, duch ukazuje.“
Sova a veda
Na slávnosti vystúpil aj vedec – sofiológ z neziskovej organizácie Emil Páleš. Zameral sa na obranu a rozvoj vedy, pričom paralelu našiel v časoch Štúrovcov.
„Prečo si Hurban do osobného erbu zvolil sovu? Štúrovci chceli pozdvihnúť našu vlasť. A to najprv z jej mravnej biedy, a až v dôsledku toho aj z jej ekonomických ťažkostí.“
V prvom článku prvého čísla Slovenských pohľadov Hurban vytýčil projekt takzvanej Slovanskej vedy. Vzdelanie malo zušľachtiť životy. Slovanskú múdrosť mala na rozdiel od západných vied charakterizovať jej celistvosť. „..Slovanská veda musí všetky čiastky do celosti zhľadať, a všetko rozdvojenô a rozsekanô zjednocovať...“
Štúrovci podľa E. Páleša pestovali ideál poznania, „kde všetky vlohy a rozmery ľudskej bytosti sa harmonicky rozvíjajú ako rovnocenné, kde zmysly, rozum a intuícia sú navzájom skĺbené, kde extrovertná technická veda a introspektívne vnímané mravné a estetické vnuknutia si neprotirečia. Také poznanie je možné, a môže byť prameňom našej sily, tvorivosti a slobody...“
Pri mohyle zaznela i hymnická pieseň Kto za pravdu horí. Jej slová, báseň Karola Kuzmányho zhudobnil senický advokát, obhajca prenasledovaných národovcov, hudobný skladateľ Štefan Fajnor (1844-1909).
Na spomienkovej slávnosti sa zúčastnili i vedúci kancelárie prezidenta Slovenskej republiky Štefan Rozkopal, poslanci národného i regionálneho parlamentu, zástupcovia štátnej správy, samospráv miest a obcí, Ministerstva kultúry SR, predseda Matice slovenskej Marián Tkáč a ďalší.
Hlboké – Padina – 700 kilometrov a 200 rokov
Popri Senických heligonkároch a Komornom speváckom zbore ECAV zo Senice s dirigentkou Annou Rýzkovou na slávnosti zaspieval i operný spevák Ivan Ožvát a Slováci z Vojvodiny v Srbsku s Danielou Markušovou, zakladateľkou Asociácie pre edukáciu a regionálny rozvoj z Padiny, obce s prívlastkom najslovenskejšia dedina na svete. Z 5600 obyvateľov sa v nej k Slovákom hlási 98 percent.
Asociácia im pomáha urobiť lepší život po ekonomickej, kultúrnej i športovej stránke. Píšu projekty pre slovenské komunity, snažia sa, aby sa slovenský jazyk, viera a kultúra zachovali aj na Dolnej Zemi. „Pred 200 rokmi z týchto oblastí odchádzali do Padiny, asi 700 kilometrov, na Dolnú Zem prví Slováci...My dnes symbolicky prichádzame v Roku Ľudovíta Štúra tou cestou naspäť do dedovizne. Ukázať Slovákom, čo sme si zachovali počas tých 200 rokov.“
V skupine 20 hostí z Dolnej Zeme v Hlbokom boli insitní maliari, zakladateľ etnomúzea, ktoré má 7000 exponátov a najstarší medzi nimi je bibliu z roku 1778, folkloristi, ženy, divadelníci. Zo Srbska mal pôvodne prísť detský folklórny súbor Slnečnica. Vzhľadom na nepokoje na hraniciach medzi Srbskom a Maďarskom sa ich rodičia báli na Slovensko pustiť, nuž z Padiny do Hlbokého prišli trochu starší hudobníci i speváci a pred otvorením expozície zaspievali.
Novú expozíciu Pamätnej izby J. M. Hurbana v Hlbokom na základe textu profesorky Evy Fordinálovej a scenára Viery Drahošovej podľa výtvarného návrhu Milana Mikulu realizovala firma RECO zo Senice. Uviedol Richard Svíba zo Záhorského múzea v Skalici.
Vstupná časť je venovaná obci, kde Hurban prežil 45 rokov plodného, národu venovaného i obetovaného života.
Hlavná časť, s Hurbanovým rodokmeňom a s elektronickou alternatívou k textom a fotografiám, odvíja životný príbeh osobnosti. Trojrozmernými predmetmi prispieva k vytvoreniu si ľudského obrazu významného dejateľa, knihami i dobovými tlačami odzrkadľuje šírku spektra jeho tvorby. Na otvorení sa za Hurbanových potomkov zúčastnila i jeho prapravnučka Viera Žarnovická.
Starosta Hlbokého Miloš Čobrda avizoval, že v roku 2017 pri 200-ročnici Hurbanovho narodenia, chcú otvoriť Múzeum J. M. Hurbana vo svätyni slovenského národa, v národnej kultúrnej pamiatke - Pamätnej fare v Hlbokom.
Pri ceste za poznaním našich najslávnejších dejín nová expozícia zohrá významnú úlohu pri obnovovaní historickej pamäte aj podľa predsedu TTSK Tibora Mikuša: „Štúr a Hurban boli muži, ktorí sa nebáli oficiálnej moci, pokiaľ rozhodnutia tejto moci neboli v súlade so záujmami nášho národa.“ Pri 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra a do roku 2017, Roku Jozefa Miloslava Hurbana, nová expozícia môže inšpirovať mladých, „aby naozaj boli hrdí na svoj národ, aby boli ochotní aj pre svoj národ pracovať, nielen umývať riad v Londýne.“
