SENICA. „Objím svoj svet “ je motto 7. ročníka Medzinárodného týždňa nosenia detí. Po tretí raz sa koná na Slovensku a po prvý raz sa do jeho osláv zapája aj mesto Senica. Organizátorkou série podujatí v týždni od 4. do 10. októbra 2015 je Martina Otrísalová, koordinátorka Materského centra Stonožkine slniečka, zakladateľka podpornej skupiny nosenia detí v Senici a okolí, matka dvoch detí, Lindy a Davida.
V uliciach Senice vás často možno stretnúť s bábätkom v šatke. Predsa len, nie je to také bežné, ako stretnúť kočíkujúcu mamičku. Ako sa na vás ľudia pozerajú a s akými reakciami sa najčastejšie stretávate?
Sama som prekvapená, že najmä s pozitívnymi. Častokrát sa na mňa pousmejú neznámi ľudia a nezriedka začujem aj „jéééj, to je krásne“. Vždy ma to poteší, lebo majú pravdu, nosenie je krásne. Je veľmi milé, keď si nás všimnú deti a ich rodičia alebo pani učiteľky zo škôlky im vysvetľujú, že teta tam má bábätko.
Ľudia, s ktorými sa poznám, sa so mnou dávajú do reči a často ich otázky smerujú práve k noseniu. Najčastejšie sa pýtajú, či sa tam malému páči. Jeho spokojnosť je však jasným dôkazom a preto niekedy ani nemusím odpovedať. Pohľad na spiace bábätko pritúlené ku svojej mamičke, nerušené hlukom okolia hovorí za všetko.
Stretávam sa však aj s menej príjemnými reakciami, ale našťastie nie často. Komentáre ako „to ho tam stále takto vláčiš, chúďatko?“ alebo „čo ho nedáš do kočíka?“ ma vždy trochu zamrzia, ale beriem ich len ako prirodzenú reakciu niekoho, kto nosenie nikdy nezažil.
Ste už dvojnásobnou mamou. Bolo nosenie detí pre vás odjakživa prirodzené? Nosili ste aj prvorodenú dcérku?
Bohužiaľ nie. Toto je jedna z oblastí, v ktorej by som rada vrátila čas. Keď som bola prvý raz tehotná, mala som obrovskú radosť z vyberania a kupovania výbavičky, kočík nevynímajúc. Ten bol pre mňa azda najdôležitejší a jeho výber mi dal zabrať. Kiežby som vtedy aspoň časť peňazí, ktoré sme zaň dali, investovala do nejakej nosiacej pomôcky.
Nie je to síce dávno, dcéra má tri a pol roka, ale situácia okolo nosenia sa za tú dobu výrazne zmenila. Vtedy som registrovala len jednu značku nosičov a aj keď stáli asi pätinu z ceny kočíka, zdali sa mi veľmi drahé. Po šatkách na nosenie detí som vtedy vôbec nepozerala, nepoznala som nikoho, kto by šatkoval a navyše, pripadali mi dosť netypické pre našu kultúru a preto som sa vôbec neplánovala vydať touto cestou.
Dcéra teda ako bábätko nebola nikdy nosená. Narodila sa v máji, takže prvé mesiace, kedy ešte prespala niekoľko hodín denne, boli v lete a ja som vtedy nachodila stovky kilometrov s kočíkom. Ale aj to bolo krásne obdobie a rada spomínam na prechádzky s kamarátkami a rodinou, kedy sme hrdo kočíkovali naše prvé dieťatko, krstniatko, či vnúčatko.
Kedy teda nastal u vás zlom a rozhodli ste sa, že predsa dáte šatkovaniu šancu?
Prvý kontakt so šatkujúcou mamičkou bol na začiatku môjho druhého tehotenstva. Kamarátka chodila s dcérkou do materského centra a keď sa jej narodil synček, od malička tam chodila aj s ním, lebo nechcela dcéru ukrátiť o chvíle s rovesníkmi, na ktoré bola zvyknutá a tešila sa na ne.
Mňa fascinoval pohľad na to malé bábätko, ktoré spokojne spinkalo, kým ona mala obe ruky voľné a dokázala sa plnohodnotne venovať dcérke. A práve táto praktická stránka bola spúšťačom toho, že som sa rozhodla to pri druhom dieťatku skúsiť.
Nasledovalo množstvo hodín na internete, kde som doslova hltala všetky informácie o nosení detí, pozerala videá, ako viazať šatky a čítala si, čo si navzájom radia mamičky v diskusných fórach. Zaujala ma ponuka kurzu, kde skúsená lektorka učí mamičky alebo budúce mamičky všetko, čo k noseniu na začiatok potrebujú.
Najskôr som sa chystala vycestovať na takýto kurz do Trenčína, ale potom som sa rozhodla, že lektorku pozvem k nám do materského centra a takýto kurz spravíme priamo v Senici. Bola som veľmi milo prekvapená, že všetky miesta sa rýchlo obsadili. Tu som sa definitívne rozhodla, že svoje druhé dieťa budem nosiť a hneď som si zaobstarala šatku.
Prvé úväzy som skúšala už ako tehotná so svojou vtedy 4-mesačnou neterkou a po prvý raz som si uviazala aj takmer 2,5-ročnú dcéru. Nevedela som sa dočkať, kedy môj malý nosenček príde na svet.
Takže kočík k vašej výbave tentoraz nepatril?
Nie je to tak, že by som ho úplne zavrhla. Samozrejme, máme aj kočík a sú situácie, kedy mi viac vyhovuje ísť na prechádzku s ním. Snažím sa nehnať nič do extrémov, ísť zlatou strednou cestou a mať možnosť prispôsobiť sa situácii. Zatiaľ sa mi to darí.
Synček má rád nosenie, ale je spokojný aj v kočíku, napríklad keď ho chcú povoziť starí rodičia a doma bez problémov spinká v postieľke. Presne takto nám to všetkým vyhovuje.
V čom je nosenie výhodné pre matku aj dieťa?
Ako som spomínala, spočiatku bola pre mňa prvoradá praktická stránka – mať pri dvoch deťoch voľné ruky. Nosiaca matka má bezbariérový prístup úplne všade, bez ťažkostí vybaví úrady či drobné nákupy. To, že nosenie ponúka aj iné výhody, som zistila až neskôr.
Nosené dieťa je pokojnejšie, pretože narodením nestráca kontakt s matkou. Stále sa cíti v bezpečí, lebo je v polohe, v ktorej bolo v brušku a naďalej počuje zvuky matkinho tela, jej hlas, tlkot srdca a vníma jej telesnú teplotu.
Správna poloha pri nosení má pozitívny vplyv na vývoj bedrových kĺbikov, na spevňovanie svalstva a pomáha pri problémoch s trávením či vyprázdňovaním. Nosenie môže častokrát ako čarovným prútikom skrotiť aj extrémne plačlivé bábätko.
Čím viac nosím, tým viac u mňa prevláda emocionálna stránka nosenia. Užívame si vzájomnú blízkosť a aj ja aj synček nosenie milujeme. Je vedecky dokázané, že dieťa uvoľňuje feromóny, ktoré u matky stimulujú materinské city a reflexy.
Najintenzívnejšie sa uvoľňujú cez pokožku hlavičky. Práve preto majú matky tendenciu ovoniavať a bozkávať svoje deti na hlavičku, lebo je to jednoducho prirodzené. Nosenie je na toto priam ideálne, keďže poloha, kedy dokážeme dať dieťatku pusu na hlavičku, je jedným z predpokladov správneho a zdravého nosenia.
Aké iné faktory treba mať na zreteli, aby bolo dieťa nosené správne?
Správne nosenie nazývame aj ergomonické nosenie. Ergonómia je veda zaoberajúca sa tvarom predmetov, pričom jej snahou je, aby predmety boli svojim tvarom čo najviac prispôsobené tvaru ľudského tela, a tak udržiavali jeho prirodzené držanie.
Ergonomická poloha pri nosení zabezpečuje, že dieťatko má v správnom postavení bedrové kĺbiky a chrbtica je vďaka zaguľatenému tvaru oslobodená od tlaku ťažkej hlavičky. Takúto polohu dokážeme zabezpečiť len v babyšatkách alebo ergonomických nosičoch, nikdy nie v klokankách, ktorých sú bohužiaľ stále plné obchody i bazáre. Tie dokonca umožňujú aj nosenie dieťatka tvárou od seba, čo je úplne nevhodné. Nielen, že v tejto polohe dieťa doslova visí za rozkrok, ale je priamo vystavené všetkým podnetom z okolia nemá možnosť odvrátiť svoju tvár a skryť sa do bezpečia.
O spánku vo visiacej polohe s nezafixovanou hlavičkou a hompáľajúcimi sa rukami aj nohami, ani nehovorím. Nemenej podstatné je pohodlie nosiaceho. Pomôcky podporujúce zdravé nosenie zabezpečujú aj to, že netrpí krčná chrbtica ani kríže a nosenie je tak pohodlné i niekoľko hodín. Často je práve neergonomická pomôcka na nosenie dôvodom, prečo sa nosenia mnohí rodičia vzdajú.
Nezvyknú si nosené deti na nosenie natoľko, že chcú byť stále na rukách? Nie je potom rodič otrokom nosenia?
Toto je ďalšia otázka, ktorú často dostávam od okolia. Myslím, že neexistuje dieťa, ktoré by sa nerado nosilo, či už na rukách alebo v šatke či nosiči. Z mojej skúsenosti ale môžem povedať, že byť noseným, nie je závislosť. Syna nosím najmä vonku, predovšetkým v čase spánku. Doma len vtedy, keď je nervózny, trápia ho zúbky alebo je chorý. On sa upokojí a ja si porobím, čo potrebujem.
Mimo tohto času nevyžaduje nosenie, býva väčšinou na zemi, kde momentálne plazením objavuje všetko, čo má v dosahu. Napriek tomu, že je často nosený a teda zvyknutý na kontakt s matkou, nevyžaduje neustálu pozornosť, pri hre je veľmi samostatný a určite nie je nosením obmedzovaný ani jeho motorický vývin. Je dokonca šikovnejší a trošku rýchlejší ako jeho nenosená sestrička.
Vďaka noseniu ste sa dostali k zaujímavej aktivite, Baby Salse. Môžete nám ju priblížiť?
Baby Salsa je tancovanie s bábätkami vo veku od 2 mesiacov do približne 1 roka na latinskoamerické rytmy. Tancujú sa prvky tancov ako bachata, merengue, salsa a iné, upravené tak, aby boli nerušivé pre bábätko a jednoduché pre mamičku. Mamička sa pohybom dostáva do formy po pôrode a bábätko si užíva blízkosť mamičky počas jemného pohojdávania.
Na poslednej lekcii sa nám stalo, že keď sme dotancovali, všetkých 10 detí spinkalo. To je pre mňa ako lektorku Baby Salsy najlepší dôkaz toho, že detičkám sú tieto pohyby veľmi príjemné a pozitívne ohlasy mám aj od mamičiek.
Ako často tancujete?
Zatiaľ tancujeme s jednou skupinou 1x týždenne. V októbri budeme začínať s novou skupinou, keďže záujem je veľký. Mamičky, ktoré by chceli vyskúšať lekciu Baby Salsy zdarma, tak môžu urobiť v stredu 7.októbra o 10.00 hod v zrkadlovej sále CVČ Stonožka v Senici.
Nie je podmienkou, aby svoje dieťatko nosili, dokonca nemusia mať vôbec žiadne skúsenosti s nosením, ani s tancovaním, všetko sa naučíme a nosiace pomôcky mám k dispozícii na zapožičanie. Samozrejmosťou je inštruktáž k viazaniu šatky či upínaniu nosiča. Ukážkovú hodinu robím ako jedno z podujatí počas Medzinárodného týždňa nosenia detí (MTND).
Do akých ďalších podujatí sa môžu nosiaci aj noseniachtiví rodičia zapojiť?
MTND otvárame v nedeľu 4. októbra rodinnou nosičskou turistikou na hrad Korátko a cerovské „vrtule“, ktorú zakončíme spoločnou opekačkou. V pondelok pokračujeme stretnutím podpornej skupiny nosenia detí v materskom centre. V utorok nám na workshope viazania šatiek pre pokročilých skúsená lektorka pomôže s úväzmi na bok a chrbát.
Vyvrcholením podujatí k MTND bude vo štvrtok o 15.00hod sprievod nosiacich rodičov mestom. Sprievod sa počas týždňa koná v každom z 33 zúčastnených miest. V sobotu 10.októbra zakončia rodiny z celého Slovenska oslavy MTND spoločnou túrou vo VyskoýchTatrách.
Ako funguje podporná skupina nosenia detí?
Podporné skupiny nosenia detí fungujú už v mnohých mestách na Slovensku. Slúžia nosiacim rodičom na výmenu skúseností online alebo osobne na stretnutiach, realizuje sa cez ne predaj nosiacich pomôcok a organizujú sa rôzne podujatia.
Existuje aj celoslovenské internetové fórum a práve tu som si jedného dňa povzdychla, že u nás nič také nemáme a aké by to bolo fajn. A tam som dostala jednoduchú odpoveď: „Veď ju založ.“ A tak ešte len nedávno, v júli 2015 vznikla na Facebooku skupina Nosím, nosíš, nosíme – Senica a okolie.
Na prvé stretnutie začiatkom septembra prišlo 18 mamičiek a 26 detí. Postupne sa do skupiny pridávali mamičky, ktoré svoje deti nosili, nosia alebo chcú nosiť a momentálne máme 80 členov zo Senice, Holíča, Skalice, Myjavy...
Toto číslo vysoko predčilo moje očakávania a motivovalo ma k tomu, aby som sa v oblasti nosenia detí ďalej vzdelávala. V novembri sa zúčastním kurzu, aby som mohla poskytovať poradenstvo ako certifikovaná lektorka nosenia detí a viazania šatiek a následne budem robiť v materskom centre workshop pre začiatočníkov. Ten veľmi odporúčam budúcim alebo čerstvým mamičkám. Nosenie si totiž treba užiť úplne od začiatku, keďže nosiace obdobie je pomerne krátke a veľmi rýchlo ubehne.
Autor: OM
