Záhoráčky v krajine galského kohúta alebo našli šťastie vo Francúzsku

SENICA. Katka Pecňová Baratto : „Prednosťou, je naša snaha vždy pomôcť druhým, podať pomocnú ruku...“ Eva Klimáčková: „U nás platia skôr výsledky, tam funguje dosť to, ako sa vie človek slovne presadiť.“ Tieto dva postrehy zaznamenali Slovenky zo Záhoria, Seničanky, pre ktoré sa Francúzsko stalo novou vlasťou.

Moderný tanec a pedagogika

Dve sympatické ženy zo Senice – Eva Klimáčková a Katarína Pecňová Baratto sú mladými mamičkami. Eva má dcérku, Katka syna. Čochvíľa trojročná škôlkarka Ema s rodičmi žije v Paríži, iba pár minút chôdze od slávneho cintorína Pere Lachaise. Už spieva a recituje slovenské básničky a rečňovanky, 17-mesačný Viktorko, žijúci v severovýchodnej časti Francúzska na vidieku v regióne Franche-Comté, patrí tiež k tým šťastným deťom, ktoré oba jazyky, francúzštinu i slovenčinu, dostali do tela s materským mliekom.

Po otcoch Francúzi, po mamách Slováci, povedali by sme žartom a obrazne. Časť leta prežili tu doma na Slovensku – v Senici i v Rudníku, v Myjavských kopaniciach. Nazrime do skúseností našincov vo francúzskom prostredí. Čím môžu byť osožné aj pre nás?

Ambície a materské priority

Katarína Pecňová Baratto má za sebou pedagogické jazykové vzdelanie na Univerzite Mateja Bella v Banskej Bystrici: „Manžela som stretla na Slovensku a o nejaký čas mi ponúkli prácu neďaleko mesta, kde býval, takže veľmi dlho som neváhala odísť do Francúzska. Učím francúzštinu a angličtinu v súkromnej jazykovej škole (v meste Montbeliard známom aj automobilkou Peugeot – pozn. red.), avšak momentálne je u mňa v popredí rodina a starostlivosť o Viktorka.“

Eva Klimáčková vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave, pedagogiku moderny: „Vo Francúzsku pracujem v umení, je to ideálne miesto. A želania? Teraz si vychutnávam dcérku, ktorá je momentálne prioritou a neskôr uvidíme.“

Ste ambiciózne ženy s túžbou prežiť plnohodnotný život, naplnený aj profesionálne úspechom – ako vnímate z tohto pohľadu to, čo ste v zahraničí našli a dosiahli?

Katka: „V tomto bode budem trochu pesimistická. Uplatniť sa vo Francúzsku nie je o nič ľahšie ako na Slovensku. Treba mať niečo „výnimočné“ alebo vedieť niečo „výnimočne“. Získať dobre platenú prácu je aj tu ťažké, keďže aj tu bolo cítiť krízu a stále cítiť jej dopady.“

Eva: „Francúzsko je veľká krajina, ktorá žije umením. Je tam veľmi veľa divadiel, festivalov, skupín. Profesionálne je to pre mňa veľmi pestré. Francúzi milujú umenie a chodia často do divadla, čiže je tam veľká ponuka, ale zároveň i veľmi veľká konkurencia. So svojou prácou som mala možnosť precestovať celé Francúzsko a iné krajiny, či kontinenty, nerobiť žiadne umelecké kompromisy, čo je na Slovensku ťažšie. Vo Francúzsku je publikum náročné a umelci majú väčšiu slobodu riskovať a tvoriť i „ťažšie diela“, menej komerčné ako u nás.“

Slovenské prednosti

„Musíme žiť jeden pre druhého, lebo šťastie jednotlivcovo mohutnie tou mierou, ktorou sa množí vôkol neho.“

M. R. Štefánik (1880-1919)

Žijete viac rokov vo Francúzsku, čo vám tam pripomína Slovensko?

Katka: „Vždy mám doma niečo „slovenské“ – keramiku, suveníry, slovenské dobroty (smiech) a samozrejme, veľa fotiek!“

Eva: „Mám tam svojich česko-slovenských priateľov, to je tam môj kúsok domova.“

Sme slovanské nátury, je to v zahraničí výhoda či nevýhoda?

Eva: „Prvé roky to bolo ťažšie, bol to kultúrny šok, Francúzi sú omnoho rezervovanejší, nie takí spontánni ako my. Trvalo to zopár rokov, kým som si na to zvykla a akceptovala rozdiel. Im zrejme imponuje naša odlišnosť a bezprostrednosť. Za tých 14 rokov som sa už stala trošku takou „slovensko-francúzskou zmeskou.“ Sú veci, ktoré mi imponujú na francúzskej kultúre, a iné sa snažím zachovávať „po slovensky“.“

Katka: „Vo Francúzsku žije veľa cudzincov, takže nemôžem povedať, že je to úžasná výhoda . Jedine, že vynikáte v niektorej oblasti, a to môže hrať vo váš prospech. Treba však povedať, že bez ovládania jazyka vám slovenský pôvod nepostačí.“

Čo z našich „slovenských“ vlastností a daností je v zahraničí, alebo vo Francúzsku zvlášť, výhodou a čo nevýhodou?

Katka: „Výhodou, alebo skôr prednosťou, je naša snaha vždy pomôcť druhým, podať pomocnú ruku. Ľudia to veľmi cenia.“

Eva: „Myslím, že istá jednoduchosť. Sme zvyknutí pochopiť veci veľmi rýchlo, prispôsobiť sa. Počas komunizmu sme všetko zdieľali spolu, žili na internáte na izbách s inými študentmi, v rodinách žijeme ešte stále spolu veľké rodiny. Vo Francúzsku je omnoho väčší individualizmus. Čiže ľudia si ťažšie zvyknú na iných, potrebujú svoj priestor, svoj čas...

No a tiež my sme naučení tvrdo a skromne pracovať. Francúzi sú naučení bojovať za svoje práva, sú veľmi intelektuálny národ. Čiže vedia veľmi „krásne rozprávať,“ čo je tam veľmi dôležité, a čo mi, žiaľ, z našej výchovy chýba. U nás platia skôr výsledky, tam funguje dosť to, ako sa vie človek slovne presadiť.“

Ste hrdé, že ste Slovenky, alebo to v cudzine nebýva témou rozhovorov?

Eva: „Keď som tam prišla v roku 2001, tak ešte mali skreslený názor o slovanských krajinách. Teraz už vedia, že máme veľmi dobré vzdelanie, že sme rovnako „civilizovaní“ ako oni, už to nie je problém, skôr možno zaujímavosť. A i keď rozprávam po francúzsky veľmi dobre, môj prízvuk asi nikdy nestratím, čiže oni okamžite vedia, že som cudzinka a väčšinou zo zvedavosti sa spýtajú, z ktorej krajiny.“

Katka: „Hrdá som, to iste áno. Ja osobne sa s tým nechválim, keďže vo Francúzsku je veľa cudzincov a niekedy sa na nich pozerá krivým okom. Avšak známi, priatelia či kolegovia sa radi zaujímajú o Slovensko a spoznávajú nepriamo našu krajinu a zvyky. Manželova rodina a naši francúzski priatelia nikdy nezabudnú na našu svadbu, ktorá ich doslovne „uchvátila“ zvykmi, jedlom, milými ľuďmi.“

Ambasádori Slovenska vo Francúzsku

Vo svete neraz za dobré meno našej krajiny „zabojujú“ skôr športovci alebo umelci, ako politici. Kto je podľa vás takým úspešným slovenským ambasádorom vo Francúzsku?

Katka: „Ťažko povedať. Každý Slovák tu žijúci alebo pracujúci niečo pre Francúzsko urobil. Ja si myslím že M.R. Štefánik a Peter Sagan sú dve osobnosti, ktoré pozná veľa Francúzov.“

Eva: „Vo Francúzsku je to isto Adriana Sklenaříková, ktorá je tam veľmi známa.“

Fenomén Peter Sagan a Tour de France (TdF) – to je v posledných rokoch aj „dobrá značka pre Slovensko“ vo Francúzsku. Ako vnímate tohto nášho úspešného cyklistu?

Eva: „Držím mu paste !“

Katka: „Nesledujem TdF každý rok. Ale o našom Petrovi Saganovi tu počujem veľa. Keď prechádzala Tour naším regiónom, nenechali sme si ho ujsť a povzbudzovali sme ho so slovenskou vlajkou! Tak ako sa to patri!“

Čo nepodceniť

Ste ženy, ktoré svoje šťastie našli vo Francúzsku, ak by ste mali poradiť ľuďom, ktorí svoje uplatnenie doma nenašli a hľadajú ho v zahraničí, čo nepodceniť, čoho sa vyvarovať?

Katka: „Bez francúzštiny a na veľmi dobrej úrovni sa nezaobídete. Niekedy život prináša situácie, ktoré za vás vyriešia rôzne „starosti“. Ak nie, kontaktovať potenciálnych zamestnávateľov treba určite vopred, „len tak“ sa vybrať hľadať prácu by som neodporúčala. Ak však máte úžasnú myšlienku, s čím sa uplatniť, prečo to nevyskúšať? Treba sa iba obrniť proti byrokracii.“

Eva: „Začiatky bývajú väčšinou ťažšie, je to úplne iná kultúra. Treba asi trpezlivosť, kým si človek zvykne, nájde dobrú prácu, nových priateľov, bývanie... Ak sa začína v cudzine od nuly, bez pomoci rodiny či známych, je to i otázka šťastia, húževnatosti. Vo Francúzsku je potrebné vedieť francúzštinu, angličtina pomôže len chvíľku. Najlepšie je nájsť si prácu vopred, prípadne ísť tam, kde má človek dobrých známych. Ísť na „blink“ je vždy ťažšie.“

„Najväčším šťastím človeka je, že môže žiť pre vec, pre ktorú bol ochotný umrieť.“ Honore de Balzac (1799-1850)

Návraty domov

Aké miesto pri výchove Emky a Viktorka má slovenčina?

Eva Klimáčková: „Ja na Emku rozprávam len po slovensky. A ona, keď sme vo Francúzsku, tak mi odpovedá po francúzsky, a keď sme na Slovensku, po slovensky. Podľa miesta zvolí jazyk.“

Katka Baratto: „Rada sa zasmejem, keď sa ma Francúzi pýtajú nie „odkiaľ“ som, ale z ktorého „regiónu“ Francúzska som, pretože nevedia „zaradiť“ môj prízvuk. Slovenčina hrá pre mňa rovnako dôležitú úlohu, ako francúzština. Odmalička s Viktorkom hovorím po slovensky a jeho otec po francúzsky. Dnes Viktorko rozumie perfektne obom jazykom.“

Boli ste počas leta na Slovensku. Kam sa u nás radi vraciate?

Eva: „Som veľmi naviazaná na moju rodinu a snažím sa prísť domov vždy asi 4-krát do roka. Je to pre mňa tiež najlepší relax byť DOMA. Tu si najlepšie oddýchnem. Do zahraničia cestujem na dovolenku skôr pre zvedavosť - spoznať novú krajinu. Ale domov chodím „vypnúť.“ Je to ešte asi stále pocit domova, ako keď som bola dieťa.“

Katka: „Ja sa rada aj s rodinou vraciam do Senice. Tu mám rodinu, a to moje „slovenské“ doma. Prísť sem na dovolenku je oddych. Trošku cestujeme po Slovensku, lebo máme radi prírodu, hrady, ale aj objavovanie a prechádzky mestami. Sadnúť si „na kávu“ alebo ísť na „zmrzku“ patri k našim obľúbeným. Jednoduché veci, ktoré si v kolobehu bežného dňa nemáme kedy vychutnať.“

Čo zaujímavé ste tohto leta u nás videli?

Katka: „Keďže bolo veľmi teplo, nebolo možné tento krát cestovať alebo si robiť výlety, najmä nie so 17-mesačným dieťaťom. Objavili sme ale vďaka môjmu bratovi Milanovi veľmi príjemné kúpalisko v Skalických horách blízko salaša, kde sme si samozrejme dali bryndzové halušky.“

Eva: „U nás je to stále dookola - Myjavské kopanice, ktoré milujem.“

Tým, že žijete vo Francúzsku, ste možno aj pre svoje okolie vyslancami Slovenska. Dávate tam známym aj odporučenia, dobré rady alebo tipy, čo navštíviť a vidieť?

Katka: „Samozrejme, ide najmä o turistov. Dávam tipy napr. na návštevu Bratislavy, Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Košíc, regiónu Spiša a samozrejme Spišského hradu. Ďalej ide o rady, čo sa týka ubytovania, penzióny sú u nás na veľmi dobrej úrovni s milým personálom. Ide tiež o kultúrne akcie – folklórne slávnosti, ktoré sú typické pre Slovensko.“

Eva: „Žiaľ, veľmi veľa Francúzov k nám, myslím, necestuje. V móde je skôr Praha alebo trasa Viedeň – Bratislava - Budapešť. Slovensko častejšie navštevujú skôr Francúzi, ktorí majú slovenskú partnerku alebo sú tu spätí pracovne. Stretla som sa skôr s týmito prípadmi. Slovensko, myslím si, nie je veľmi známe ako „turistická krajina,“ napriek tomu, že je tu krásna príroda.“

Ak by ste mali dať tip do pozornosti Slovákom pred návštevou Francúzska – kam by sme mali zájsť vo vašej novej vlasti?

Katka: „Vybrať jedno miesto je neuveriteľne ťažké. Okrem Paríža, ktorý je úžasný (pre mňa však iba ako turistické miesto, nie mesto, kde by som chcela žiť), by som vybrala asi pláž v Normandii, kde sa udialo vylodenie na konci druhej svetovej vojny. Ešte dnes mám zimomriavky z predstavy, čo všetko museli ľudia a vojaci vtedy prežiť. Je to úžasne spracované.“

Eva: „ Francúzsko je nádherné. Udržiava si svoju kultúru (umenia i architektúry), ráz krajiny a prírody. Juh je úplne iný ako západ (Bretónsko), severná Normandia úplne iná ako Pyreneje, Paríž nádherný sám o sebe. Najlepšie je autom precestovať krajinu krížom krážom. Vidieť nádhernú architektúru, kamenné dedinky, starobylé pamiatky. Každá časť má svoje zvláštnosti, svoje kulinárske špeciality od syrov cez víno. Je to naozaj veľmi pestrá krajina.“

Resumé podľa Evy a Katky

Eva žije v umení a pre umenie, robí choreografie, k láske k tancu vedie iných, realizuje tanečné projekty. Katka svoje jazykové pedagogické ambície dáva do služby francúzštiny a angličtiny. Ak by sme sa nad niektorými ich postrehmi chceli zamyslieť pred návštevou Francúzska alebo pred prijatím Francúzov u nás, mohli by to byť aj tieto.

Eva: „So svojou prácou som mala možnosť precestovať celé Francúzsko a iné krajiny, či kontinenty, nerobiť žiadne umelecké kompromisy, čo je na Slovensku ťažšie. Vo Francúzsku je publikum náročné a umelci majú väčšiu slobodu riskovať a tvoriť i „ťažšie diela“, menej komerčné ako u nás.!“

Katka: „Každý Slovák tu žijúci alebo pracujúci niečo pre Francúzsko urobil. Ja si myslím že Milan Rastislav Štefánik a Peter Sagan sú dve osobnosti, ktoré pozná veľa Francúzov.

Vo Francúzsku žije veľa cudzincov, takže nemôžem povedať, že je to úžasná výhoda. Jedine, že vynikáte v niektorej oblasti, a to môže hrať vo váš prospech. Treba však povedať, že bez ovládania jazyka vám slovenský pôvod nepostačí. Prednosťou je naša snaha vždy pomôcť druhým, podať pomocnú ruku. Ľudia to veľmi cenia.“