Drevo pod kotly, voda z potoka - v Uníne pália po starom

UNÍN. Služieb vychýrenej unínskej pálenice využívajú ľudia z blízkeho aj ďalekého okolia. Príčinou jej vynikajúcej povesti je nepochybne dodržiavanie a zachovanie tradičnej technológie. Obec pálenicu vynovila.

Vchod do obce

Pálenie ovocných destilátov má v Uníne dlhoročnú tradíciu. Do I. svetovej vojny tu vzniklo priamo pri potoku sedem páleníc, ktoré postupne zanikali. Súčasná pálenica bola postavená v roku 1943 na mieste tzv. Vaňkovskej pálenice a v nezmenenej podobe sa v nej pálilo až do začiatku 80. rokov. Aj po jej kolaudácii v roku 1982 sa ako palivo pod kotly stále používa drevo, ktoré je pri výrobe dobrej pálenky lepšie ako plyn.

Pálenica patrí obci. Nakoľko uplynulá sezóna bola slabá a skončila už vo februári, samospráva sa rozhodla budovu zrekonštruovať a skultúrniť jej priestory pre zamestnancov i zákazníkov. V interiéri sú zreteľné nové obkladačky, vôňa po maliaroch ešte nevypŕchla.

„Čakanie na vypálenie svojho kvasu si zákazníci budú môcť skrátiť sledovaním televízie, ktorú sme sem najnovšie umiestnili. Budúci rok plánujeme budovu pálenice okožovať a celkove revitalizovať jej okolie. Veď pálenica je vchodom do obce a reprezentuje ju tým najtradičnejším, čo Unín má,“ povedal starosta Ján Palkovič.

Dominuje slivovica

Vedúcim unínskej pálenice, teda hlavným páleníkom, je Peter Hoferka. O svojej práci rozpráva s oduševnením: „Zachovávame tradíciu - páli sa drevom, v medených kotloch, destiluje sa dvakrát. Trvá to dlhšie, ale je to kvalitnejšie. Záujem páliť u nás je veľký, máme veľa stálych zákazníkov, zblízka i zďaleka.“

Koľko sa vypáli, záleží od sezóny, keď sú dobré roky, unínskou pálenicou pretečie aj 25 až 30 tisíc litrov destilátu. „Minulý rok bola slabšia sezóna, skončili sme na 15 tisícoch,“ priblížil páleník.

Ľudia najčastejšie pália slivky, nasledujú marhule, jablká, hrušky a sem-tam oskoruše, broskyne, rôzne zmesky. „V Uníne samozrejme dominuje slivovica. V obci a okolí sa darí duranciám - špeciálnej odrode sliviek. Z tých je najlepšia pálenka, dobre tečú, sú sladké a šťavnaté. U nás ich nazývame blune a preto aj Unínčanov na Záhorí prezývajú Bluňaré,“ vysvetlí Peter Hoferka.

Bez dychových skúšok

Tradícia výroby teda zostáva. V Uníne majú nový antikorový chladič a nový cylinder na kotle. Riedi sa väčšinou na 52 percent, hrušky či marhule skôr na 50, je to aromatickejšie, ale všetko záleží od zákazníka.

Veľkou výhodou je, že vodu na chladenie berú priamo z potoka, ktorý tečie vedľa pálenice. Aby bola pálenka dobrá, musí byť prudko a dobre chladená a voda v potoku je dostatočne a stále studená.

„Pred sezónou urobíme v potoku stav, voda nám tak tečie do studne, odkiaľ ju čerpáme. Ohriata odteká naspäť do potoka, je to taká ekologická cirkulácia,“ priblížil skúsený páleník.

Dychové skúšky na alkohol pri jeho práci neexistujú. „Slivovicu mám rád a musím ju ochutnávať. Dobrý páleník potrebuje vystihnúť, keď už doteká, kedy treba odstaviť. Každá nežiadúca kvapka navyše by získaný destilát znehodnotila,“ zdôraznil Peter Hoferka.

September je už obsadený

Drevo pod kotly, voda z potoka - niet pochýb, že pálenky z Unína sú naozaj prírodnými produktmi. Vo vynovenej, ale stále tradičnej pálenici v Uníne začínajú onedlho - 2. septembra. Vyzerá, že bude dobrá úroda.

„Chodia k nám páliť z juhu, okolia Bratislavy, Moravy. Začína sa pálením jariny a môžeme skonštatovať, že september už máme obsadený. Veríme, že tradícia našej pálenice bude pokračovať,“ uzatvára starosta Unína Ján Palkovič.

Unínska pálenica.

Kotol, z ktorého tečie výsledný produkt, pamätá veľa desaťročí.

Peter Hoferka popisuje spôsob tradičného pálenia v Uníne.

Pred budovou pálenice, vľavo starosta Unína Ján Palkovič. FOTO: INGRID SOCHOROVÁ