Záhorie v minulosti nepatrilo medzi vyhľadávané turistické destinácie Slovenska. Katalógy cestovných kancelárií prezentovali našu krajinu predovšetkým ako miesto, kde sú krásne hory, späté so svojráznou gastronómiou a s viacerými možnosťami vyžitia. Čo už by len mohli turisti vidieť a zažiť na rovinatom Záhorí?
Mylný predsudok v ostatných rokoch vytlačili z povedomia verejnosti viaceré aktivity tohto originálneho regiónu.
Mesto na okraji republiky
Na záhorskom turizme sa výraznou mierou podieľa Skalica, najzápadnejšie mesto Slovenska, ktorá sa prioritne zamerala na cestovný ruch.
Zrekonštruované historické námestie i priľahlé ulice, kde na pomerne malom priestore možno nájsť zhluk viacerých pamiatok, unikátny Baťov kanál, rozľahlé vinohrady s typickými búdami – vinohradníckymi domčekmi, aké sa dajú vidieť len v Pomoraví, to všetko a veľa ďalšieho prinútilo nejedného turistu vrátiť sa a znovu zažiť neopakovateľnú atmosféru.
Námestie slobodného kráľovského mesta počas letnej turistickej sezóny pripomína mravenisko. V každej jeho časti stojí skupinka turistov, peších, či na bicykloch. Pri čakaní na vstup do zvolenej pamiatky diskutujú, fotia a obdivujú. Je čo.
Skalica ťaží zo skutočnosti, že v minulosti nebola stredobodom záujmu vládnej moci a tak sa tomuto mestu na okraji republiky vyhlo búranie historických budov a následná novodobá architektúra. Porevolučné samosprávy viditeľne investovali do záchrany pamiatok.
„Cítim sa ako v kúpeľnom meste. Ako niekde vo Švajčiarku. Skalica je krásna.“ Vyjadrenia návštevníkov domácich tešia. A tí neponechávajú nič na náhodu.
Skalickí turistickí sprievodcovia absolvujú krst ohňom – polročný kurz zavŕšený prijímacími skúškami. O prácu má každoročne záujem vyše štvornásobok uchádzačov než je potrebné. Uspejú len najlepší. Byť turistickým sprievodcom mesta Skalica je pre tunajších mladých ľudí prestíž.
Vstup do pamiatok zdarma
Na Námestí slobody na prvý pohľad zaujme secesná budova Domu kultúry, niekdajšieho Spolkového domu, ktorá je rukopisom uznávaného architekta Dušana Jurkoviča. Aj tu možno hľadať dôvod, prečo niektorým turistom skalické námestie výnimočného trojuholníkového tvaru evokuje kúpeľné mestá.
Unikátny súbor stavieb v štýle ľudovej secesie sa nachádza aj v neďalekých moravských Luhačoviciach.
Čo však nájdeme len v Skalici je mozaika na priečelí budovy, vyskladaná podľa obrazu Mikoláša Aleša. Zobrazuje pomyselné stretnutie Juraja Jánošíka a Jána Jiskru z Brandýsa.
Najnovšie je jedna z nafotografovanejších budov v meste dôležitá aj z dôvodu, že tu sídli Turistická informačná kancelária. Jej súčasťou je požičovňa bicyklov.
Pozrieť si historické centrum z vtáčej perspektívy umožňuje veža farského Kostola svätého Michala. Pri zdolávaní schodov turisti neminú ani jedinečnú expozíciu - Zvonárovu izbu, ktorá predstaví neľahký život zvonára chrámu.
Ďalšiu jedinečnosť ukrýva vo svojom interiéri jezuitský kostol - stôl, ktorý zohral svoju úlohu v roku 1918, kedy bola Skalica niekoľko dní hlavným mestom a sídlom Dočasnej vlády pre Slovensko. V náprotivnej Gvadányiho kúrii sa zase prvý raz piekol Skalický trdelník.
Len kúsok od centra mesta možno navštíviť technickú pamiatku Mlyn bratov Pilárikovcov či Rotundu svätého Juraja, jedinú svojho druhu u nás. Všetky pamiatky Skalice sú počas letnej turistickej sezóny sprístupnené zdarma.
Rotunda sv. Juraja v Skalici. FOTO: INGRID SOCHOROVÁ
Ide sa na Baťák
Tak domáci nazývajú slávnu vodnú cestu, ktorá je pre turistov obrovským lákadlom. Z centra sa sem dá pokojne dostať pešo, na bicykli či autom, cesta je dobre značená a prístupná, záleží len od časových možností.
Pekné počasie vždy priláka do prístavu Skalica na Baťovom kanáli stovky ľudí. Prevažujú rodičia s deťmi, ktorým areál ponúka hneď niekoľko možností vyžitia v prírode. Detská zóna zahŕňa viaceré zábavné prvky. Na svoje si prídu aj bodybuilderi, ktorí môžu rysovať svoje svalstvo na street workout ihrisku. Oboje sa nachádza v bezprostrednej blízkosti budovy prístavu Skalica, ktorý je jediným na slovenskom brehu Baťovho kanála.
V bistre Kotva sa dá každý deň občerstviť. Túto skutočnosť využívajú aj stovky cyklistov, ktorí denne prejdú ponad kanál na moravskú stranu, kadiaľ pokračuje cyklotrasa.
Baťov kanál však prirodzene zostáva predovšetkým záležitosťou vodákov. Ich povestné „ahoj“ tu znie každoročne od 1. mája, kedy pootočením veľkého kľúča pod hladinou symbolicky odomknú vodu a novú plavebnú sezónu. Brázdiť vodnú cestu sa dá až do jesene.
Bez akýchkoľvek oprávnení môže viesť loď osoba staršia ako 18 rokov, stačí malé zaškolenie zodpovednými pracovníkmi prístavu. Medzi takéto dopravné prostriedky patria aj motorové člny s výkonom do dvadsať kilowattov. Silu ramien si zase návštevníci vyskúšajú pri člnoch na ručný pohon. A napokon sa núka aj plavba na niektorej z výletných lodí.
Baťov kanál, prístav Skalica.
FOTO: KAROLÍNA SOCHOROVÁ
Lode majú mená žien
Štvormiestne až šesťmiestne motorové člny, ako aj desaťmiestnu loď Elišku za poplatok ponúka požičovňa lodí. Výška poplatku sa odvíja od počtu hodín, teda od vzdialenosti cieľa, ktorým môžu byť Sudoměřice, Strážnice alebo Veselí nad Moravou. Každá takáto jazda stojí za to, pretože ponúka viaceré možnosti, kam sa pozrieť v okolí prístavu.
Boženka, Paráda, Anička, Zuzana, Stanka, Čakanka, Laura, Odysea – romantika výletov v kajutových lodiach je rovnako jedinečná. Záujemcovia si ich môžu prenajať aj na celý mesiac.
Máte svoju vlastnú loď? Prístav Skalica vám za poplatok umožní spustenie lode na vodu použitím zjazdu, ako aj kotvenie a parkovanie.
Skôr než sa dobrodruhovia vydajú na cestu, mali by si pozrieť prevádzku plavebných komôr. V mesiacoch júl a august fungujú každý deň okrem pondelka, avšak môžu byť zavreté aj v prípade vysokej vody po dažďoch. Aktuálne informácie poskytne vždy prístav.
Čo ponúka okolie alebo Morava je fenomén
Päť kilometrov vzdialená technická pamiatka Výklopník v Sudoměřiciach zaujme aj okolitou typickou baťovskou architektúrou. Samotný unikátny výklopník, viac ako sedemdesiat rokov staré dielo, ponúka z najvrchnejšieho podlažia prekrásny výhľad na okolie.
Zariadenie v minulosti slúžilo na prekladanie hnedého uhlia na lode, odkiaľ ho dopravovali do teplární firmy Baťa v Otrokoviciach.
V neďalekej obci Vnorovy, kde kanál križuje rieku Moravu, môžu záujemcovia vidieť zachovanú časť vodnej lanovky.
Pokiaľ sa rozhodnete pokračovať v ceste do Strážnice, v Petrove prekonáte jednu z plavebných komôr kanála. Zastavte sa na chvíľu a navštívte známe petrovské Plže, historické vínne pivnice s maľovaným priečelím, kde to vonia typickým moravským vínkom.
V Strážnici, ktorá je už sedemdesiat rokov známa medzinárodným folklórnym festivalom, sa rozhodne oplatí vidieť skanzen moravskej dediny či navštíviť zámocké vínne pivnice.
Pri Uherskom Hradišti, neďaleko Velehradu, sa nachádza archeologický skanzen Modrá so slovanským hradiskom z čias Veľkej Moravy.
Historické vínne pivnice v Petrove - Plže. FOTO: ANDREJ SOCHOR
Späť na slovenskú stranu – vitajte v Holíči
Vráťme sa však späť na slovenskú stranu a na chvíľu opustime loď. V Skalici sme už boli, pozrime sa teda o sedem kilometrov ďalej – do Holíča. Mesto návštevníkom ukáže kus krásnej, barokovej krajiny, predovšetkým zámok, ktorý bol letným sídlom Habsburgovcov, Márie Terézie a jej manžela Františka Štefana Lotrinského.
Unikátnym zariadením je tereziánska sýpka, ktorá bez výrazných technických zásahov slúži svojmu účelu dodnes. Cestou ponad sýpku sa dá prísť k starému veternému mlynu holandského typu, jedinému svojho druhu u nás.
Prítomnosť cisársko-kráľovskej rodiny je badateľná aj v susedných Kopčanoch, kde dodnes stojí vzácny barokový žrebčinec s podzemným vetraním. Lotrinský tu ustajňoval až štyristo koní. V súčasnosti je ich podstatne menej, ale to nič nemení na tom, že sa oplatí toto zariadenie navštíviť.
V extraviláne obce sa nachádza nebývalá pamiatka, ktorá usiluje o zápis na Listinu svetových kultúrnych pamiatok UNESCO – Kostolík svätej Margity Antiochijskej, ktorý pamätá Veľkú Moravu.
Za Kopčanmi sa znovu dostávame k rieke Morave. Na 85. riečnom kilometri sa nachádzajú Adamovské jazerá, ktoré vznikli po ťažbe štrku. Z prístavu Gbely - Adamov sa loďou, pokojne aj s bicyklom, kočíkom či štvornohými miláčikmi, dopravíte do Tvrdoníc na moravskej strane. Okrem návštevy vínnych pivníc sa Anglickou alejou dá prísť až ku slovanskému hradisku v Mikulčiciach, ďalšiemu objektu, ktorý ašpiruje o zápis na listinu UNESCO.
Zotrvanie na miestach pôsobenia slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda prináša neopakovateľnú atmosféru spojenia histórie, kultúry, prírody aj športového vyžitia.
Bližšie informácie o možnostiach trávenia voľného času v okolí Baťovho kanála ponúka niekoľko podrobne a prehľadne prepracovaných informačných tabúľ priamo v prístave Skalica.
Veterný mlyn holandského typu v Holíči.
Holíčsky zámok. FOTO: INGRID SOCHOROVÁ
Cisársko-kráľovský žrebčinec Kopčany. FOTO: ARCHÍV ŽREBČINCA
Pre Baťov kanál načas pohnú hranicou
Milovníci vodnej turistiky chcú po obľúbenom Baťovom kanáli doplávať ešte ďalej. V dohľadnej dobe by sa mali zo Skalice dostať až k rieke Morave. Splavnosť vodnej cesty Otrokovice – Rohatec, teda Baťovho kanála, predĺžia vodným tokom Radějovka až k ústiu rieky. Pôjde o dotvorenie prostredia pre turisticky využívanú oblasť Moravské Slovácko. Rozhodnutie o umiestnení stavby vydalo mesto Skalica, navrhovateľom je Riaditeľstvo vodných ciest Českej republiky.
Príde aj k úprave značenia štátnej hranice, kedy pôjde o odstránenie a nové osadenie troch hraničných kameňov a príslušných tabúľ.
Jeden deň nestačí
Zlé jazyky skalických hotelierov a poskytovateľov ubytovania hovoria o turistoch, ktorí si na návštevu Skalice, Baťovho kanála a jeho okolia vyhradia jeden deň s tým, že ide len o 15-tisícové mestečko. Presne títo „zúfalci“ podvečer narýchlo hľadajú možnosti kam zložiť hlavu, aby svoj výnimočný exkurz mohli dotiahnuť dokonca.
Jeden deň na poznanie silno lokálpatriotistickej časti Slovenska s originálnymi možnosťami vyžitia naozaj nestačí. Príďte sa o tom presvedčiť.
