KUCHYŇA. Ak by bolo v blízkosti obce Kuchyňa na Záhorí niečo iné ako vojenské letisko, napríklad továreň, nemocnica či starobinec, pre obec by to podľa starostu Kuchyne Róberta Bujnu malo možno väčší efekt. O letisku hovorí ako o niečom, čo je len v blízkosti, no nie je súčasťou obce.
Bujna priznal, že letisko neprináša obci prakticky žiadny ekonomický prínos. "Je tam zamestnané minimálne množstvo ľudí z Kuchyne," uviedol.
Pre obec je určitým benefitom len to, že vďaka letisku nie je pre verejnosť Kuchyňa na Záhorí neznáma. "Väčšinou ľudia na Slovensku vedia, že ak povieme Kuchyňa, tak sa opýtajú či je to tam, kde je vojenské letisko," vysvetlil.
Hoci na letisku, ktoré je vybavené i leteckou vojenskou strelnicou, cvičili aj Američania či Francúzi, žiadne bližšie väzby sa podľa starostu nezrodili. Vlažným nechávajú Bujnu aj úvahy o možnom zrušení vojenského letiska. "Istotne sa nikto nebude pýtať na náš názor, a preto nám to je viac-menej jedno," povedal pre TASR.
Prvé historické zmienky o prítomnosti leteckých útvarov v blízkosti Kuchyne sa datujú do rokov 1922 a 1924. V roku 1939 došlo k okupácii územia nacistickým Nemeckom a postupnému využívaniu ako letiska, tak aj priľahlého výcvikového priestoru.
V období rokov 1945 až 1989 bola na území letiska postupne vytvorená výcviková základňa letectva, zabezpečujúca plnenie bojového výcviku pre takmer všetky letecké útvary Československej ľudovej armády (ČSĽA), fungujúca v priamej podriadenosti 10. Leteckej armády.
V roku 1999 bolo podpísané memorandum o porozumení o využívaní leteckej strelnice útvarmi leteckých síl USA v Európe. Na letisku sa nachádzajú transportné lietadlá.
Poslaním Dopravného krídla generála M.R. Štefánika Kuchyňa, ako znie oficiálny názov tohto útvaru Vzdušných síl OS SR, je zabezpečenie taktickej leteckej prepravy osôb, materiálu a výzbroje, výpomoc v plnení úloh leteckej pozemnej pátracej služby a plnenie úloh pozemnej pátracej záchrannej služby.
