SENICA. V netradičnom prostredí Pizzerie Dona, na nádvorí niekdajšieho domu Šestinovcov, rodičov najstaršej občianky Senice 104-ročnej pani učiteľky Margity Sadloňovej, 23. júla po zotmení premietali pohľadnice starej Senice. Podujatie zorganizovali Záhorské osvetové stredisko v Senici spolu s občianskym združením - Klubom priateľov histórie.
Ľudia, ktorí majú radi históriu Senice a sú ochotní niečo pre ňu urobiť, akciou avizovali, že v septembri tohto roku má vyjsť nová kniha historika Petra Brezinu z Mokrého Hája s fotografiami senického zberateľa Jána Petra (a ďalších filokartistov – pozn. red.) nazvaná „Senica v nostalgii pohľadníc.“
Zo štyroch stovák pohľadníc, ktoré budú v knihe, sa pri asi stovke premietnutých spomínalo. Na historickú tvár Senice osídlenej už pred 3-tisíc rokmi, na jej zaniknuté časti, stavby a zákutia, na premeny, ktoré neraz zlikvidovali zaujímavé architektonické objekty (Synagógu), alebo necitlivými úpravami ochudobnili ich vzhľad (Sokolovňa).
Fotografie komentoval zberateľ Ján Peter i Ján Hromek ako spolumoderátor večera. A súčasnými fotografiami Senice, snímanými z miest, odkiaľ fotili aj autori starých pohľadníc, oživoval spomienky pamätníkov. Ján Hromek navyše, ako projektant, aj avizoval niektoré zmeny, ktoré Senicu čakajú v súvislosti s bytovou výstavbou alebo riešením dopravy.
„Zberatelia pohľadníc sa nazývajú filokartisti. Stretáme sa raz do mesiaca, sme šiesti - siedmi a gro týchto pohľadníc je moja zbierka, doplnená o zbierku pánov Mojmíra Benžu, Štefana Gacha, Petra Brezinu, Adriana Nečasa, Vladimíra Čagana a Michala Sládka,“ komentoval svojho zberateľského koníčka Ján Peter, ktorý začal pohľadnice zbierať pred dvoma desaťročiami.
Prvé pohľadnice v Senici začali vychádzať v roku 1898. Nerobili ich senickí tlačiari, ale bolo to na podnet tlačiara Jozefa Löfflera, ktorý býval na Čáčovskej, dnešnej Hviezdoslavovej ulici. „On vtedy naverboval dvoch fotografov, jedného z Viedne, jedného z Kroměříža, ktorí nafotili Senicu a prvé pohľadnice boli tlačené vo Viedni a v Kroměříži.
Ďalšie potom tlačil Jozef Löffler a po ňom aj iní. Fotograf Emanuel zachoval, „že aj roku 1900 boli v Senici veľké záplavy, fotografoval aj vlak, ktorý sa vykoľajil a zahynul tam rušňovodič aj s kuričom, čiže to počasie vystrájalo aj vtedy,“ uviedol Ján Peter. Aj tým mladším priblížil napríklad vzhľad židovskej synagógy na ulici Fortňa, ktorá svoj azda iba storočný život skončila v Senici v 70. rokoch 20. storočia. A jedna z pohľadníc zachovala aj interiér synagógy.
Osobné spomienky Jána Hromka a Jána Petra vyvolali i reakcie starších divákov, ktorým pohľadnice oživili spomienky na mladosť. Evokovali nostalgiu za zaniknutým a naznačili i túžby Seničanov vrátiť viac zelene do centra mesta. Na podujatí zazneli i želania, aby raz mestské múzeum zachovalo i spomienky na priemysel a podnik Slovenský hodváb, ktorý sa tiež o budovateľské premeny Senice významnou mierou zaslúžil.
Ján Peter. FOTO: ĽUBICA KRIŠTOFOVÁ
Ján Hromek, Ján Peter a Ľubica Krištofová.
FOTO: MILAN SOUKUP
