Bratské národy sa opäť stretli na vrchole Bielych Karpát

VEĽKÁ JAVORINA. Položením vencov k Pamätníku česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti a štátnymi hymnami Českej a Slovenskej republiky dnes na Veľkej Javorine odštartovali tradičné Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov. Na najvyššom vrchu Bielych Karpát sa stretli stovky obyvateľov, v kultúrnom programe vystúpili zoskupenia z oboch strán hranice.

Podľa šéfa organizačného výboru slávností a starostu obce Lubina v Novomestskom okrese Martina Beňatinského je vzájomné stretávanie sa pre ľudí žijúcich v slovensko-moravskom pohraničí mimoriadne dôležité. Uctievame si spoločný štát, v ktorom sme žili a ktorý sa v roku 1993 rozdelil.

Napriek tomu, že naše cesty sa rozišli, sme tu, ctíme si tieto tradície, ktoré založili už Hurban, Hodža a Štúr. Veľká Javorina patrí do katastra obce Lubina a tu sa oddávna stretávali slovenskí a moravskí dejatelia. Zo slovenskej strany to boli najmä Štúrovci, štúrovský rod pochádza práve z obce Lubina, priblížil Beňatinský.

Stretnutia na Veľkej Javorine majú podľa podpredsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) Jozefa Trstenského už viac ako 160-ročnú tradíciu a sú slobodným vyjadrením vôle oboch národov spolupracovať a spolu žiť.

Dobré vzťahy, ktoré ľudia vzájomne prechovávali počas spoločného štátu, prechovávajú aj teraz a myslím si, že po rozdelení republiky sa ešte zintenzívnili. Trecie plochy ako keby odzneli a ľudia si viac vážia blízkosť oboch národov, ozrejmil Trstenský.

Hajtman Zlínskeho kraja Stanislav Mišák je presvedčený, že i keď dnes už nie sú problémom vzájomné stretnutia obyvateľov dvoch susediacich štátov, predsa len je dobré stretnúť sa na takých väčších podujatiach, ako sú slávnosti na Veľkej Javorine.

Je potrebné dať viac najavo, že cítime spolupatričnosť tých národov, krajín, že máme k sebe blízko a že k sebe patríme. Musíme si vážiť odkaz našich predkov, vážiť si tradície našej kresťanskej kultúry a, samozrejme, vzájomných vzťahov, zdôraznil zlínsky hajtman.

Ako uvádza jeden z dlhoročných organizátorov slávností Ján Mikláš, Veľká Javorina sa stala pamätným miestom stretávania sa Čechov a Slovákov už v 19. storočí. Na spoločných výletoch sa tu stretávali slovenskí a českí študenti, učitelia, kňazi, umelci, ale i prostí ľudia.

V auguste 1845 na Javorine nitrianski Slováci s priateľmi z Moravy oslávili prvé číslo Slovenských národných novín a v roku 1847 tu slovenskí a českí študenti nadšene privítali kultúrno-politickú prílohu týchto novín pod názvom Orol Tatranský.

V revolučnom roku 1848 skladali prísahu na Javorine slovenskí dobrovoľníci pod vedením J. M. Hurbana. Česko-slovenské kontakty sa v slávnostnej podobe obnovili v auguste 1860 a už o dva roky usporiadali národovci zo slovenskej strany mohutný výlet. V časoch Rakúsko-Uhorska boli stretnutia na Javorine zakázané a účastníkom hrozili prísne tresty.

Po vzniku ČSR sa stretnutia obnovili. Posledné československé zhromaždenie pred II. svetovou vojnou sa konalo 25. 7. 1933 z iniciatívy Štefánikovej spoločnosti. V rokoch vojny sa kraj pod Javorinou stal významným územím protifašistického odboja.

Po oslobodení sa 1. 9. 1945 konal na Javorine I. národný zjazd československej vzájomnosti, v duchu Hurbanovho hesla Tu bratia vždy stretať sa budú, tu vernosť prisahať si budú sa tu stretlo 25.000 Čechov a Slovákov.

Nová kvalita stretávania sa na Javorine s pôvodným názvom Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov na Javorine vznikla 7. júna 1990.

Na tejto pamätnej hore sa stretli vrcholné štátne reprezentácie SR a ČR a na mieste niekdajšej uhorskej hranice bol v predvečer prvých slobodných volieb osadený Pamätník česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti. Symbolizuje vyše 150-ročnú myšlienku, že aj napriek premenám Európy si prostí ľudia na moravsko-slovenskom pomedzí zostanú rovnako blízki.