V týchto dňoch si pripomíname 135. výročie narodenia Milana Rastislava Śtefánika, významnej osobnosti slovenských i európskych dejín. Prinášame vám príbeh slovenskej expedície na Tahiti, kde uznávaný vedec a generál pôsobil. Rodáci sa do Tichomoria vybrali v roku 2009 pri príležitosti 90. výročia tragickej smrti M. R. Štefánika. Článok uvádzame aj v súvislosti s uctením si pamiatky Františka Keleho (21. marec 1936 – 19. október 2014), horolezca, cestovateľa a znalca Štefánikovho diela, lídra expedície, ktorý bol jedným z iniciátorov postavenia pamätníka na mieste hvezdárne na vŕšku Feire nad hlavným mestom Tahiti Papetee.
Minister vojny Československej republiky Milan Rastislav Štefánik nastúpil 4. mája 1919 do dvojplošníka Caproni, aby sa vrátil do svojej slobodnej vlasti. Žiaľ, tento let z Talianska bol jeho posledným. Okolo pol dvanástej predpoludním sa objavilo na Bratislavou lietadlo.
Pilot začal pristávací manéver, no stroj sa z výšky približne 100 m prudko zrútil neďaleko Ivanky pri Dunaji. V jeho dymiacich, obhorených troskách našli okrem generála Štefánika smrť aj talianski letci npor. I. Mancinelli-Scotti, seržant H. Merlino a strelec G. Aginutti.
Myšlienka rodákov slávneho generála
Dielo Milana Rastislava Štefánika svojím rozsahom fascinuje všetky generácie. Krátky, no mimoriadne plodný život zasvätil národu a vede. S neoceniteľnou devízou – vierou v seba – a v duchu svojho životného kréda „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem“ sa stal priekopníkom na poli astronómie, bol vojakom, diplomatom, politikom...
90. výročie jeho tragickej smrti inšpirovalo členov Spolku rodákov generála Milana Rastislava Štefánika v Košariskách k významnému činu. Rozhodli sa zavítať na jedno z miest, kde Štefánik počas svojich astronomických pozorovaní pôsobil – Tahiti.
V roku 1994 navštívila toto miesto 4-členná skupina Antarktis v ktorej bol aj cestovateľ František Kele, znalec a obdivovateľ Štefánika. Za pomoci miestnych úradov sa im podarilo v hlavnom meste Papeete košarišskému rodákovi vybudovať pamätník, ktorý bol odhalený 28. októbra 1994.
Tahiti a Štefánik
Na ďaleké tichomorské ostrovy prilákala Štefánika nielen tamojšia príroda a domorodé obyvateľstvo, jeho tunajšie pôsobenie malo viacero rozmerov. Začiatkom roku 1910 ho vyslal vedecký ústav Bureau des Longitudes spolu s ústavom Bureau central Météorologique na Tahiti pozorovať Halleyovu kométu. Strávil tu nasledujúcich desať mesiacov.
28. apríla 1911 na ostrove Vavau pri pozorovaní úplného zatmenia slnka dosiahla práve Štefánikova výprava najlepšie výsledky, čo ocenila aj francúzska Akadémia. V lete roku 1912 bol vyslaný do Passa Quatro v Brazílii, kde takisto pozoroval zatmenie slnka. Po uskutočnení výprav sa vrátil do Paríža aj do rodných Košarísk.
V apríli 1913 mu zomrel otec. Vtedy Štefánik plánoval usadiť sa natrvalo na Tahiti, no svoje rozhodnutie zmenil na podnet francúzskej vlády. Francúzi totiž chceli vybudovať vlastnú telegrafickú sieť a sústavu meteorologických staníc v Ekvádore a na Galapágach a Štefánik, ktorý mal už francúzske občianstvo, bol poverený získať povolenie od ekvádorskej vlády. Podarilo sa mu to a francúzska vláda mu potom na návrh ministerstva námorníctva udelila kríž Rytiera Čestnej légie.
Expedícia Košariská -Tahiti
Trinásťčlenná expedícia odcestovala do Francúzskej Polynézie 21. marca 2009 a pobudla tam 2 týždne. V pondelok 23. marca navštívili zástupcovia expedície Úrad vysokého komisára Francúzska v Polynézii, kde boli prijatí riaditeľom odboru vonkajších vzťahov Gillesom Sternom. Objasnili mu ciele a význam expedície, prioritou ktorých bolo vzdať hold významnému rodákovi, priniesť domov dokumentačný materiál a zreštaurovať pamätnú tabuľu na pamätníku Milana Rastislava Štefánika.
Nepotvrdili sa správy o zlom stave pamätníka a tak sa mohla expedícia sústrediť len na vyčistenie Štefánikovho reliéfu a pamätnej dosky. Pamätník stojí na mieste bývalého observatória, ktoré Štefánik počas svojho pobytu na Tahiti založil a bol menovaný za jeho riaditeľa. Nachádza sa na vojenskom území, no je voľne prístupný.
Meno generála Štefánika nie je na Tahiti zabudnuté. Svedčia o tom aj slová Viery Baroškovej, členky expedície, ktorá celú výpravu dokumentovala aj písomne: “O význame pobytu generála Štefánika na Tahiti sa výprava presvedčila na radnici, kde predsedníčku Spolku rodákov M. R. Štefánika Oľgu Plačkovú a členku expedície Máriu Pucovskú prijal vedúci kabinetu primátora Jerome Charbonnier.
Každý člen expedície dostal ako darček kalendár na tento rok, v ktorom je september venovaný práve Štefánikovi. Vyobrazený pamätník a popis jeho činnosti na Tahiti dokumentuje, že si prácu našej významnej osobnosti stále vážia.
Takisto v časopise mesta Papeete je Štefánikovi venovaná dvojstrana. Počas rozhovoru J. Charbonnier prisľúbil umiestnenie pamätnej tabuľky na počesť tohoročnej expedície rodákov a otvorená bola tiež otázka realizácie uznesenia mestskej rady z roku 1921. Uznesenie totiž hovorí o pomenovaní vŕšku Faiere i cesty k nemu Štefánikovým menom“.
Na Tahitskom Bradle
Samozrejme, že nejde o oficiálny názov Štefánikovho pamätníka na Tahiti. Toto príznačné označenie použila Viera Barošková vo svojom tahitskom denníku, z ktorého vyberáme: „Asfaltová cestička vedúca do kopca pripomína cestu na Bradlo slovenské, iná však je bujná vegetácia, ktorá obklopuje okolie. Prvé prízemné domčeky priviedli expedíciu až na vŕšok Faiere – Tahitské Bradlo.
Pamätník pripomína pylón bradlianskej mohyly a nachádza sa na ňom Štefánikov reliéf a pamätná tabuľa. Predsedníčka Spolku rodákov M. R. Štefánika Oľga Plačková k nemu položila kyticu kvetov. Do pietneho ticha zazneli jej slová o obrovskej túžbe po poznávaní i odvážnych snoch a činoch tohto slovenského velikána.
Mimoriadnosť chvíle podčiarkla skutočnosť, že v roku 90. výročia tragickej smrti rodáka z Košarísk stáli na miestach, kde uskutočňoval svoje astronomické výskumy a pozorovania, jeho vlastní rodáci. V emotívnych momentoch zvlhli oči snáď každému členovi expedície. Symbolicky plakala aj obloha nad Tahiti, kedy pietny akt sprevádzal výdatný dážď.“
Po stopách rodáka
Účastníci expedície navštívili tiež ostrov Moorea, aj perlu Polynézie Bora Bora, členitý ostrov sopečného pôvodu s koralovými útesmi vytvárajúcimi nádherné lagúny jasno tyrkysovej farby, piesočnatými plážami, lemovanými rozmanitými druhmi paliem a kvetenstvom všetkých farieb.
V diaľke mohli pozorovať ostrov Raiatea, ktorý M. R. Štefánik spomína pri plavbe na Nový Zéland. Obdivovatelia a nadšenci Štefánika sa vydali na miesta, kde ich rodák zanechal významné stopy a kde sa mu páčilo tak, že uvažoval o osídlení ostrova Tupai Slovákmi – Nové Slovensko.
Členmi expedície Košariská – Tahiti 2009 boli:
Viera Barošková, Anna Bašnárová, Jana Borovská, Rastislav Borovský, František Kele - líder expedície, Oľga Plačková, Stanislav Prokeš, Jarmila Prokešová, Mária Pucovská, Miloslav Repta, Milan Šimunič - lekár expedície, Andrea Tesáriková, Vlasta Závodná
Prešli asi 17 000 km na južnú pologuľu, aby mohli vzdať hold svojmu slávnemu rodákovi. Ak by sa dali zhrnúť ich pocity do jedného slova, bolo by to slovo hrdosť.
Jedinečný fenomén, ktorému v galérii velikánov slovenského národa a československého štátu patrí jedno z najčestnejších miest, sa o odovzdávanie svojho odkazu ďalším generáciám nemusí obávať.
(IS)
Z myšlienok Milana Rastislava Štefánika
1907 - Úloha národa nemôže byť iná ako úloha jedinca. Účelne a logicky žije len ten, kto využíva každý okamih na prehĺbenie intelektu. Čím bystrejší je náš um, čím väčšie je množstvo v nás spracovaných vedomostí, tým hlbšia je súdnosť človeka, tým jasnejšie a vrúcnejšia je jeho pomoc vonkajšiemu svetu.
1915 - Dôvera je istý druh odmeny. Kto zachádza so všetkými ľuďmi rovnako, uráža tých, ktorí sú lepší.
1917 - Teda Česi a Slováci sú konečne slobodní. Česi po štyristo a Slováci – po koľkých rokoch? Som spokojný sám so sebou. Mohol by som pokojne umrieť.
1918 - Zbohom! No vrátim sa. Vrátim sa, aby som zostal – dúfam v to – naďalej pri Tebe, moja vrelemilovaná. Motor hučí. Je treba ísť. Ísť, ustavične ísť...
Milan Rastislav Štefánik. FOTO: TASR
V domorodom úbore na Tahiti.
Dolu: so spisovateľom Havlasom na Tahiti.
Štefánik pred svojou hvezdárňou na Tahiti. FOTO: ARCHÍV
