ŠAŠTÍN-STRÁŽE. Už sme písali o lesníkovi šaštínskeho lesa a dlhoročnej hasičskej osobnosti v okrese Senica, pánovi Jozefovi Karasovi. V júli tohto roku uplynie 70 rokov od jeho tragického úmrtia.
Plných 20 rokov (1925 - 1945) bol vo funkcii okresného veliteľa a aj členom vtedajšieho ústredného orgánu hasičov Slovenska, ktorý niesol názov Zemská hasičská jednota na Slovensku (1922 – 1940).
Uznávaný a obľúbený
No ani dnešní hasiči na neho nezabudli. Na III. Púti hasičov Trnavského územného celku do Šaštína v máji tohto roku uctili si jeho pamiatku – jednak v prejave pred šaštínskou bazilikou a tiež položením venca na jeho hrob na šaštínskom cintoríne.
Ak niekto zotrvá v jednej funkcii 20 rokov – vo funkcii, ktorá sa z roka na rok volila,musí mať túto dobrovoľnú prácu rád, musí mať pre pozíciu potrebné znalosti, musí byť i iniciatívny, aj obľúbený. Takýmto Jozef Karas bol.
Bol pre hasičstvo hlboko zanietený, popri svojom lesníckom povolaní to bola jeho záľuba, vyplývajúca najmä z osobného hlbokého humánneho cítenia. Zakladal hasičské zbory, získaval ľudí pre dobrovoľnú hasičskú činnosť, školil a cvičil hasičov, bol i výborným rečníkom, pomáhal pri materiálnom vybavení hasičských zborov, najmä striekačkami. Okrem hasenia požiarov sa zúčastňoval mnohých spoločenských a kultúrnych akcií hasičov.
Hasiči vtedy mali aktívne divadelné súbory, usporadúvali hasičské bály, uniformovaní hasiči sa zúčastňovali národných slávností a náboženských podujatí.
Tragédia po oslobodení
Na akej životnej ceste Jozef Karas žil, na takej i skonal. Po oslobodení Šaštína Červenou armádou v apríli 1945 bol zvolený aj za podpredsedu vtedajšieho obecného Národného výboru – a v tejto funkcii cestoval malým súkromným nákladným autom do Holíča riešiť istý ľudský problém – pomôcť lesnému pracovníkovi.
Na spiatočnej ceste, na križovatke v Strážach, prišlo k tragédii – zrážke s ruským vojenským vozidlom – a Jozef Karas zahynul. Za zmienku ešte stojí, že taký pohreb sa v Šaštíne ešte nekonal. Truhla uložená uprostred baziliky – a potom na hasičskej striekačke s veľmi dlhým radom hasičov zo širokého okolia nasledovala cesta na cintorín.
Áno, dala mu miesto i bazilika, veď hasiči vykonávali svoju záslužnú prácu v duchu hesla Bohu na slávu, blížnemu na pomoc, a on bol ich čelným predstaviteľom.
Jozef Karas. FOTO: ARCHÍV AUTORA
Autor: František Karas
