SENICA. Od 6. do 10. júla 2015 prichýlila prázdninujúca Stredná odborná škola v Senici Rakúšanov na letnom kurze slovenského jazyka. S akými ambíciami sa doňho dospelí frekventanti rôzneho veku zapojili?
Marianne Poitschek: „Bývam v Dürnkrute, oproti Gajarom. Chcem, aby sme boli priateľmi. Napríklad moja rodina má dlhoročné priateľstvo so slovenskou rodinou. Už päť generácií. Myslím si, že je veľmi dôležité vedieť jazyk susedov.“
Slovenčina zbližuje
Do kurzu slovenského jazyka v Senici sa v rámci celoživotného vzdelávania zapojili najmä bývalí učitelia z Dolného Rakúska, z Viedne a okolia. A síce pod vedením dvoch lektoriek, ktoré v jazykovej škole v Senici pripravujú zvyčajne cudzincov, prichádzajúcich študovať na Slovensko.
Tento raz na Záhorí zdokonaľovali empatických Rakúšanov, túžiacich sa aj jazykovo priblížiť Slovákom a Slovensku. 26 ľudí, vrátane štyroch detí, bolo ubytovaných na internáte a výučba sa stala na päť dní ich ťažiskovým programom. Usilovali sa, ako najlepšie vedeli.
Susedia i zmiešané manželstvo
Rakúšan Markus Haffner, ktorý pracuje v banke vo Viedni, má manželku z Bratislavy - dentálnu hygieničku. Ich 8-ročná dcéra Lívia i manželka hovoria po slovensky. Rozumieť rozumie, ale chce lepšie po slovensky aj hovoriť. „Bývame totiž vo Viedni a cez víkend v Bratislave. Aj preto chcem byť lepší v slovenčine, lebo moja dcéra ide do dvoch škôl. Aj vo Viedni, aj v Bratislave.“
Sú podľa dcérky, nestrannej pozorovateľky kurzu, tí dospelí žiaci usilovní, nemusia ich učiteľky napomínať? „Nie.“ Zmrzlinou, hrou s bábikou aj spánkom Lívia zaháňa nudu, keď sa ocko učí. Spolu spoznávali aj Senicu, park, priehradu.
Helene Pammer prišla z Rakúska a býva v Břeclave: „Chcem sa učiť po slovensky, lebo miešam češtinu so slovenčinou. Preto sa chcem učiť.“ Erika Wittberger: „Bývam vo Viedni, bola som profesorka, chcem sa učiť slovenčinu, pretože mám rada Slovensko.“ Prečítala z vlastného „ťaháku“ snaživá bývalá pani učiteľka.
Viedenčanka Gertrot Schultzová: „Slovenčina ako jazyk je pre mňa veľmi zaujímavá.“ Sisi Edla Kraftová: „Bývam vo Schwechate. Bola som profesorka, mám priateľov zo Skalice a milujem Slovensko. Skalica je najkrajšie mesto.“ Dodala s radostným smiechom.
Ako hodnotí úroveň týchto dospelých študentov, mnohých v seniorskom veku, lektorka Eva Repčíková z Trnavy?„Všetci sú výborní. Radi sa učia, majú z toho radosť. Robí im to potešenie. Podstatné je, že sa chcú učiť, chcú slovenčinu počuť. Škoda, že Slováci nemajú taký dobrý vzťah k svojim susedom, ako oni. Rakúski ľudia sa učia po slovensky, lebo sme ich susedia. A susedov treba dobre poznať, aj ich jazyk. U nás sme ešte asi do tohto štádia nedospeli.“
FOTO: MILAN SOUKUP
