Peter Janků: Páči sa mi byť odpojený

Slovenský pesničkár Peter Janků spojil svoje meno s novým folkovým a country festivalom Záhorácky Unplugged, ktorý sa koná naj Kunovskej priehrade v Senici. Po minuloročnej úspešnej skúške sa jeho oficiálny prvý ročník začína vo štvrtok.

To, že ste začali verejne vystupovať, má vraj na svedomí Karel Kryl. Ako to bolo?

Začiatkom deväťdesiatych rokoch som po skončení školy pracoval v kultúrnom centre v Lučenci. Keď tam prišiel hosťovať Karel Kryl, dostal som ho na starosť. Možno preto, že som mal dlhé vlasy a kolegovia mali pocit, že budem preňho dobrý parťák. V miestnom kníhkupectve sme sa dostali až ku gitare. Zahral som mu niekoľko mojich pesničiek a chvíľu sme o nich debatovali. Na to Karel povedal: Na čo čakáš? Hraj to, vydaj to. Tie piesne nemajú čo robiť na stole. Odvtedy skúšam hrať svoju tvorbu s vlastným rukopisom a nie to, čo sa počúva a spieva.

Bol to práve Kryl, ktorý dokázal pomenovať tragédiu bývalého režimu, ale nedokázal ho zmeniť.

Môže pesničkár zmeniť svet?

Keď sme pri Krylovi, spomeniem povestné Havlove slová … ty zpívej! Pokiaľ viem, Kryl mal veľkú túžbu a svojimi skúsenosťami chcel pomáhať pri budovaní demokracie. Bol však, neviem prečo, odmietnutý. Jeho bonmot - politikovi netreba veriť, ale kontrolovať ho - sa nám vracia dodnes. Neviem, či pesničkár dokáže zmeniť politiku. Minimálne však dokáže inšpirovať ľudí. To je niekedy viac ako byť priamo v nejakých mocenských štruktúrach.

Vo štvtok sa na Kunovskej priehrade pri Senici začína festival Záhoracky Unplugged. Po minuloročnom skúšobnom nultom ročníku ste sa stali jeho neoficiálnou tvárou. Čo vás na ňom tak zaujalo?

Stretol som sa tu s pocitom, že ľudia, ktorí ho pripravujú, túžia niečo dokázať. Vedia, čo chcú a vedia, ako sa k tomu dopracujú. Zoznámil som sa tam s podnikateľom Gabrielom Bačom. Samozrejme, vie ako sa majú obracať peniaze, no viac sa mi ňom páčil istý prvok filantropie. Projekt podujatia s folkovou a country hudbou a názvom odpojení (unplugged) ma zaujal. Ponúknuť ľuďom možnosť odpojiť sa na pár dní od každodenných stresov a problémov a investovať do tejto myšlienky vlastné peniaze mi imponoval. Neviem nakoľko bude tento projekt atraktívny z podnikateľského hľadiska, ale z ľudského je určite inšpiratívny.

Nepatrí folk skôr do klubov, ako na festival?

Áno, v klube má folk inú atmosféru. Je to osobnejšie. Z očí do očí. Hudba je však v podstate o energii. Môžeš mať kapelu, čo skúša štyri hodiny každý deň a ľudí na vystúpení neslovíš. Ja odchádzam z pódia zakaždým spotený. Považujem to za vizitku, že som vydal zo seba všetko. Ale na druhej strane, veľa energie tak prijímam. Z divákov.

Čo vás vie najviac nakopnúť do tvorby?

Arogancia moci a absencia dobra a lásky. Možno to znie pateticky, ale momentálne mám potrebu písať práve o vzťahoch a hodnotách, ktoré sa z nášho sveta vytratili.

Väčšinou vystupujete sám s gitarou. Tentoraz sú v programe vystúpenie spolu s Mirkou Miškechovou či s Róbertom Miklom.

Spolupráca s Mirkou aj Robom sa mi veľmi páči. Majú za sebou úspešné obdobie. Mirke sa darí v Čechách, Robo sa vrátil z Ameriky. Keďže budem celý festival moderovať, budem skôr hosťom ich vystúpení. Zahráme si zopár pesničiek.

Popri svojej pesničkárskej tvorbe ste pracovali ako novinár, divadelník, scénograf. Všetko to sú tvorivé činnosti. Ovplyvňujú sa navzájom?

Keď som istý čas novinárčil, mal som pocit, že podvádzam Táliu. Až neskôr som si uvedomil, ako mi to prospelo. Žurnalistiku s divadlom spája výpoveď. Ako novinár som mal šancu byť na vlne ozajstných autentických problémov reálneho života, čo má zase veľmi blízko k pesničkárstvu. Tak sa mi to všetko spojilo.

Váš posledný album Tak nech je... sa stretol s priaznivým ohlasom. Čo pripravujete?

Priznám sa, že vydať dve CD-čka za dva roky sa mi zdalo akurát dosť. Napriek tomu už mám pripravených niekoľko nových piesní, ktoré by asi stáli za vydanie. Chce to však chvíľu dozrieť. Tým, že som aj divadelník, čaká ma obdobie scénografického vyžitia. Pripravujeme spolu Cigánskymi diablami Carmen pre SND a chystám sa aj na ďalšie projekty.