SENICA. Jedným zo 49 chrámov na Slovensku, ktoré sa tohto roku zapojili 29. mája do už 5. ročníka medzinárodnej aktivity „Noci kostolov,“ bol evanjelický kostol v Senici.
Objavovanie krásy kresťanských výtvarných a architektonických pokladov, jeden z cieľov podujatia, otvorením sakrálnych priestorov širokej verejnosti malo všade inú podobu.
Duchovné posolstvá spolu s kňazmi prijímali ľudia mnohých profesií a umocňovali hudobníci,speváci, účinkujúci rôzneho veku či vierovyznania. Napriek konfesionálnym špecifikám chrámov jedným z nosných motívov bol ekumenický charakter Noci kostolov – zbližovanie ľudí.
Vojny a chrám
Vitrína pred senickým evanjelickým kostolom mapovala jeho históriu. Od položenia základného kameňa roku 1783 ho postavili za rekordných 11 mesiacov. Po desiatich rokoch mohli k nemu pristaviť vežu a dostal tri zvony.
Súčasné organy má od roku 1829. Pri storočnici od vysvätenia roku 1884 podstúpil výmenu okien, lavíc, výstavbu klenby vo vnútri.
V prvej svetovej vojne roku 1916 prišiel o zvony. Roku 1945 ho ruské tanky, oslobodzujúce Senicu, tiež zasiahli. Rany na tele chrámu približujú dve fotografie.
Duchovné poslanie kresťanského chrámu ako také umocnil najmä program senickej Noci kostola.
Organ s kapitolkami z dejín hudby
Prelúdiami popretkávaný program v podaní organistu Janka Siromu z Kovačice v Srbsku bol i kapitolkami z dejín hudby. Zazneli klasici organovej hudby, i menej známi z Nemecka, Rakúska, Francúzska a iných európskych krajín.
Zaspievali i mladé speváčky zo Sobotišťa. Deti zo senickej zborovej besiedky dômyselnou scénkou i so športovými aj biblickými rekvizitami (lopty, tenisové rakety, prak…) vniesli do kresťanských duchovných posolstiev aj humor a nadsádzku. V scénke rezonoval motív rúk, do ktorých s rozdielnymi efektmi a ziskami zverujeme rôzne predmety, pracovné nástroje i zbrane, ale aj rúk Božích, do ktorých sa človek vkladá.
Jedineční zvonkohráči
Aj sprievodca programom, farár Juraj Šefčík, bol príjemne zaskočený, keď diváci v chráme takmer nedýchali pri hre mládežníckeho hudobného telesa Zvonkohry z Košarísk a Priepasného, jediného zvonkoherného súboru na Slovensku pod vedením dirigenta Vladimíra Húsku.
Repertoárom sme preleteli z kostolných veží, v ktorých sa v stredoveku zvonkohra zrodila, aj za oceán do Ameriky, kde sa neskôr, vďaka priemyselne vyrábaným zvončekom, viac udomácnila.
Zvonkohráči sa v júni chystajú zájsť medzi Slovákov do krajín bývalej Juhoslávie. Ak podobné hudobné potešenie, výsledok usilovnosti, ktorou sa za necelé dva roky vypracovali na vynikajúce teleso, prejavia aj tam, hrou na netradičný hudobný nástroj isto potešia.
V zahraničí doteraz hrali len v Česku. No na hudobných sústredeniach už žali pochvaly aj od hráčov či dirigentov zvonkohier z USA, Anglicka alebo Česka, kde má táto u nás ešte raritná hudba väčšie tradície.
Pravda víťazí
Súčasťou Noci kostolov bol i historický návrat Ľubomíra Batku do čias, keď pred 600 rokmi v Kostnici upálili majstra Jána Husa. Pohľady na túto osobnosť sú podľa konfesií, u idealistov i materialistov rozdielne. Neraz kontroverzné.
No Husovo posolstvo, „hľadaj pravdu, počúvaj pravdu, uč sa pravde, miluj pravdu, vrav pravdu, drž sa pravdy, bráň pravdu až do smrti, lebo pravda ťa vyslobodí od hriechu...Stojte v poznanej pravde, ktorá nad všetkým víťazí a mocná je naveky...“, je aktuálne aj dnes, v 21. storočí.
Program ponúkol i „Slovo a piesne“ v podaní interpretov z Apoštolskej cirkvi, premietli v ňom dokumentárny film, nechýbali spoločné zamyslenia a modlitby. Kto prišiel hľadať cestu od človeka k človeku, od nepoznaného k prehĺbeniu poznania, či ku kresťanským odkazom výtvarného umenia, architektúry a hudby, aj „Noc kostolov“ v evanjelickom chráme v Senici mu dala na to príležitosť.
FOTO: MILAN SOUKUP
