Ochranári sa snažia zabrániť úhynom na elektrických vedeniach, riešením by malo byť umiestňovanie reflexných prvkov.
ZÁHORIE. Človek do krajiny umiestnil množstvo bariér, ktoré stoja v ceste voľne žijúcemu vtáctvu. Okrem cestných komunikácií, výškových budov, či veterných turbín patrí medzi prekážky aj sieť nadzemných elektrických vedení, ktoré sú síce nevyhnutné pre dodávku elektriny do našich domácností, no môžu aj za smrť stoviek, ak nie tisícok voľne žijúcich vtákov.
Obeťami sa často stávajú aj také vzácne druhy ako orol kráľovský, sokol rároh, drop veľký, kaňa sivá, kormorán malý a mnohé ďalšie.
Zachránia stovky vtákov Ochrancovia prírody však prišli s nápadom, ako takýmto početným úhynom zabrániť. Riešením má byť inštalácia reflexných prvkov na vedenia, ktorá by mala počet uhynutých vtákov znížiť minimálne o 80 percent. Projekt LIFE Energia sa realizuje na celom juhozápade a juhovýchode Slovenska v trinástich chránených vtáčích územiach.
Ako nás informoval odborný koordinátor projektu Marek Gális, vďaka takzvaným odkloňovačom letu bude zabezpečená zvýšená viditeľnosť rizikových elektrických vedení pre vtáctvo v rozsahu minimálne 74 kilometrov. „Tým zachránime pred zranením a pravdepodobne aj usmrtením minimálne 250 vtákov ročne,“ dodal Gális.
Ochrana vtákov pred elektrickými vedeniami je však iba časťou projektu.
Ochranári sa snažia zlepšiť podmienky hniezdenia vzácnym vtákom ako orol kráľovský a sokol rároh. „Inštaláciou 55 búdok a 40 hniezdnych podložiek zlepšíme podmienky na hniezdenie. Verím, že po ukončení projektu v roku 2019 bude na Slovensku hniezdiť aspoň po 40 párov z týchto vzácnych dravcov,“ prezradila nám manažérka Lucia Deutschová.
Aktivita začala v septembri minulého roka, no aj napriek krátkemu času sa podarilo urobiť kus práce.
Ochranárov oslovujú aj firmy „Doteraz sme vyškolili 56 terénnych mapovateľov, ktorí monitorujú elektrické vedenia.
Zatiaľ sa podarilo zmonitorovať 6-tisíc kilometrov elektrického vedenia v rámci prvotného monitoringu, ktorý priniesol základné údaje o charaktere vedení a podmienkach prostredia. Mapovatelia strávili v teréne v priebehu troch mesiacov viac ako 2500 hodín,“ povedala Deutschová s tým, že prieskum bude pokračovať aj ďalej a detailnejšie.
Ochranári sa chcú totižto zamerať na príčiny úhynov a skutočne rizikové úseky, ktoré budú ekologizované.
Koordinátor projektu Marek Gális je zatiaľ s tým, ako sa projekt rozbehol spokojný: „Informácie o projekte sa veľmi rýchlo rozšírili do celého sveta, oslovujú nás rôzne organizácie, ktoré majú záujem o spoluprácu, preto sme sa zúčastnili aj niekoľkých zahraničných konferencií. Zapájame sa do procesov prípravy rôznych investičných projektov, v ktorých navrhujeme opatrenia na ochranu vtáctva.“
